Я перестану работать, как только мне исполнятся 60.
Wanneer gaan jy bel?
К-га ---с--ј--ите?
Кога ќе се јавите?
К-г- ќ- с- ј-в-т-?
------------------
Кога ќе се јавите? 0 K------jy--sy- јavitye?Kogua kjye sye јavitye?K-g-a k-y- s-e ј-v-t-e------------------------Kogua kjye sye јavitye?
Т-- ќе се---в-,----м -е има -а-----рем-.
Тој ќе се јави, штом ќе има малку време.
Т-ј ќ- с- ј-в-, ш-о- ќ- и-а м-л-у в-е-е-
----------------------------------------
Тој ќе се јави, штом ќе има малку време. 0 To- kjy- -y- -avi, s-----kjye---- ---k-o---yemye.Toј kjye sye јavi, shtom kjye ima malkoo vryemye.T-ј k-y- s-e ј-v-, s-t-m k-y- i-a m-l-o- v-y-m-e--------------------------------------------------Toј kjye sye јavi, shtom kjye ima malkoo vryemye.
Он позвонит, как только у него будет немного времени.
Hoe lank gaan u werk?
К--к- -о-го----работите?
Колку долго ќе работите?
К-л-у д-л-о ќ- р-б-т-т-?
------------------------
Колку долго ќе работите? 0 Kol--- dol--o-k-y---abo----e?Kolkoo dolguo kjye rabotitye?K-l-o- d-l-u- k-y- r-b-t-t-e------------------------------Kolkoo dolguo kjye rabotitye?
Т----еж- в- -рев--,-н----т--д--р----и.
Тој лежи во кревет, наместо да работи.
Т-ј л-ж- в- к-е-е-, н-м-с-о д- р-б-т-.
--------------------------------------
Тој лежи во кревет, наместо да работи. 0 T------------k--e---t- ---ye--o ----a-o--.Toј lyeʐi vo kryevyet, namyesto da raboti.T-ј l-e-i v- k-y-v-e-, n-m-e-t- d- r-b-t-.------------------------------------------Toј lyeʐi vo kryevyet, namyesto da raboti.
Таа-чит- в--н-к,-н--ес---д----т-и.
Таа чита весник, наместо да готви.
Т-а ч-т- в-с-и-, н-м-с-о д- г-т-и-
----------------------------------
Таа чита весник, наместо да готви. 0 T-a ----a-vy-sn--,-nam-e-t- -a------i.Taa chita vyesnik, namyesto da guotvi.T-a c-i-a v-e-n-k- n-m-e-t- d- g-o-v-.--------------------------------------Taa chita vyesnik, namyesto da guotvi.
Hy sit in die kroeg in plaas daarvan dat hy huis toe gaan.
Т-- --д- -о-----ан-та- н-м-с-о -- с--о----о--.
Тој седи во кафеаната, наместо да си оди дома.
Т-ј с-д- в- к-ф-а-а-а- н-м-с-о д- с- о-и д-м-.
----------------------------------------------
Тој седи во кафеаната, наместо да си оди дома. 0 T---syed- v- k-f--a-a--,-namye--- -- ---o-----ma.Toј syedi vo kafyeanata, namyesto da si odi doma.T-ј s-e-i v- k-f-e-n-t-, n-m-e-t- d- s- o-i d-m-.-------------------------------------------------Toј syedi vo kafyeanata, namyesto da si odi doma.
Meer tale
Klik op ’n vlag!
Hy sit in die kroeg in plaas daarvan dat hy huis toe gaan.
К--к--шт- -нам--н-гов-т--со-ру-- е-б--на.
Колку што знам, неговата сопруга е болна.
К-л-у ш-о з-а-, н-г-в-т- с-п-у-а е б-л-а-
-----------------------------------------
Колку што знам, неговата сопруга е болна. 0 K-l--o------znam- --e-u--ata -opro--ua ye-----a.Kolkoo shto znam, nyeguovata soproogua ye bolna.K-l-o- s-t- z-a-, n-e-u-v-t- s-p-o-g-a y- b-l-a-------------------------------------------------Kolkoo shto znam, nyeguovata soproogua ye bolna.
К------то ----, --- е --в-а-оте-.
Колку што знам, тој е невработен.
К-л-у ш-о з-а-, т-ј е н-в-а-о-е-.
---------------------------------
Колку што знам, тој е невработен. 0 Ko-k-o sh------m- t----e-ny-v-ab--ye-.Kolkoo shto znam, toј ye nyevrabotyen.K-l-o- s-t- z-a-, t-ј y- n-e-r-b-t-e-.--------------------------------------Kolkoo shto znam, toј ye nyevrabotyen.
Denke en taal hoort bymekaar.
Hulle beïnvloed mekaar.
Die taalkundige strukture vorm die struktuur van ons denke.
In party tale is daar byvoorbeeld geen woorde vir getalle nie.
Die sprekers verstaan nie die konsep van getalle nie.
Wiskunde en taal hoort dus ook in ’n sin bymekaar.
Grammatikale en wiskundige strukture stem dikwels ooreen.
Party navorsers glo hulle word ook eenders verwerk.
Hulle glo die taalsentrum is ook vir wiskunde verantwoordelik.
Dit kan die brein help om berekenings te doen.
Onlangse studies het egter tot ’n ander gevolgtrekking gelei.
Hulle wys dat die brein wiskunde sonder taal verwerk.
Navorsers het drie mans bestudeer.
Dié proefkonyne het breinskade gehad.
Gevolglik was hul taalsentrum ook beskadig.
Die mans het baie gesukkel om te praat.
Hulle kon nie meer eenvoudige sinne formuleer nie.
Hulle kon ook nie woorde verstaan nie.
Na die spraaktoets moes die mans wiskundige probleme oplos.
Van die wiskundige raaisels was baie ingewikkeld.
Tog kon die proefkonyne dit oplos!
Die resultaat van dié studie is baie interessant.
Dit bewys dat wiskunde nie saam met woorde gekodeer word nie.
Dis moontlik dat taal en wiskunde dieselfde grondslag het.
Albei word in dieselfde sentrum verwerk.
Maar wiskunde hoef nie eers in taal omskep te word nie.
Miskien ontwikkel taal en wiskunde ook saam…
Wanneer die brein klaar is, bestaan hulle onafhanklik van mekaar!