Slovníček fráz

sk Krajiny a jazyky   »   nn Countries and Languages

5 [päť]

Krajiny a jazyky

Krajiny a jazyky

5 [fem]

Countries and Languages

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
John je z Londýna. J-hn -r -r- London. John er frå London. J-h- e- f-å L-n-o-. ------------------- John er frå London. 0
Londýn je vo Veľkej Británii. L--d-n -i---- St-r--i---n-a. London ligg i Storbritannia. L-n-o- l-g- i S-o-b-i-a-n-a- ---------------------------- London ligg i Storbritannia. 0
Hovorí po anglicky. H----ra-a- -n-e-s-- -an--na-ka--e------. Han pratar engelsk. Han snakkar engelsk. H-n p-a-a- e-g-l-k- H-n s-a-k-r e-g-l-k- ---------------------------------------- Han pratar engelsk. Han snakkar engelsk. 0
Mária je z Madridu. M--ia-k-em f-- ---rid. Maria kjem frå Madrid. M-r-a k-e- f-å M-d-i-. ---------------------- Maria kjem frå Madrid. 0
Madrid je v Španielsku. Ma--i---igg-- -pan-a. Madrid ligg i Spania. M-d-i- l-g- i S-a-i-. --------------------- Madrid ligg i Spania. 0
Hovorí po španielsky. H----ak--r sp---k- Ho pr-tar ----sk. Ho snakkar spansk. Ho pratar spansk. H- s-a-k-r s-a-s-. H- p-a-a- s-a-s-. ------------------------------------ Ho snakkar spansk. Ho pratar spansk. 0
Peter a Marta sú z Berlína. P--e---g -ar--- -je- fr- Be--i-. Peter og Martha kjem frå Berlin. P-t-r o- M-r-h- k-e- f-å B-r-i-. -------------------------------- Peter og Martha kjem frå Berlin. 0
Berlín je v Nemecku. B----n-lig- i Ty---an-. Berlin ligg i Tyskland. B-r-i- l-g- i T-s-l-n-. ----------------------- Berlin ligg i Tyskland. 0
Hovoríte obaja po nemecky? P-a--- -e-tys- bå--t-? Pratar de tysk båe to? P-a-a- d- t-s- b-e t-? ---------------------- Pratar de tysk båe to? 0
Londýn je hlavné mesto. L--d---e- --n h--uds-a-. London er ein hovudstad. L-n-o- e- e-n h-v-d-t-d- ------------------------ London er ein hovudstad. 0
Madrid a Berlín sú tiež hlavné mestá. Ma-r-d--- -e---n-er òg-h-v-d-tade-. Madrid og Berlin er òg hovudstader. M-d-i- o- B-r-i- e- ò- h-v-d-t-d-r- ----------------------------------- Madrid og Berlin er òg hovudstader. 0
Hlavné mestá sú veľké a hlučné. Ho--ds--d-----r-sto---og-b-åke--. Hovudstadene er store og bråkete. H-v-d-t-d-n- e- s-o-e o- b-å-e-e- --------------------------------- Hovudstadene er store og bråkete. 0
Francúzsko sa nachádza v Európe. F-an-rike -igg-i--u-op-. Frankrike ligg i Europa. F-a-k-i-e l-g- i E-r-p-. ------------------------ Frankrike ligg i Europa. 0
Egypt sa nachádza v Afrike. Egypt -------Af----. Egypt ligg i Afrika. E-y-t l-g- i A-r-k-. -------------------- Egypt ligg i Afrika. 0
Japonsko sa nachádza v Ázii. Japan -i-g i -s-a. Japan ligg i Asia. J-p-n l-g- i A-i-. ------------------ Japan ligg i Asia. 0
Kanada sa nachádza v Severnej Amerike. Kana-- --gg-i----d-A---ika. Kanada ligg i Nord-Amerika. K-n-d- l-g- i N-r---m-r-k-. --------------------------- Kanada ligg i Nord-Amerika. 0
Panama sa nachádza v Strednej Amerike. Pan--- --g- i M--lo--A---ik-. Panama ligg i Mellom-Amerika. P-n-m- l-g- i M-l-o---m-r-k-. ----------------------------- Panama ligg i Mellom-Amerika. 0
Brazília sa nachádza v Južnej Amerike. B-as-- -ig- i --r-Am---k-. Brasil ligg i Sør-Amerika. B-a-i- l-g- i S-r-A-e-i-a- -------------------------- Brasil ligg i Sør-Amerika. 0

Jazyky a dialekty

Na svete je 6 000 až 7 000 rôznych jazykov. Počet dialektov je samozrejme omnoho vyšší. Aký je ale rozdiel medzi jazykom a dialektom? Dialekty sa vždy viažu na konkrétnu regionálnu oblasť. Radíme ich preto k regionálnym jazykovým formám. Dialekt je jazyková forma s najmenším oblastným rozsahom. Dialekty majú spravidla len hovorenú, nie písanú podobu. Tvoria vlastný jazykový systém. A majú i vlastné pravidlá. Teoreticky môže mať každý jazyk ľubovoľný počet dialektov. Všetky dialekty patria do štandardného jazyka. Štandardnému jazyku rozumejú všetci obyvatelia krajiny. Týmto jazykom sa môžu zhovárať aj ľudia s rôznymi dialektmi. Takmer všetky dialekty strácajú čoraz viac na význame. V mestách sa s nimi už takmer nestretneme. Aj v zamestnaní sa používa väčšinou štandardný jazyk. Ľudia používajúci dialekt sú často považovaní za vidiečanov alebo nevzdelancov. Vyskytujú sa pritom vo všetkých sociálnych vrstvách. Nie sú teda o nič menej inteligentní ako ostatní ľudia. Práve naopak! Kto hovorí dialektom, má mnoho výhod. Napríklad pri štúdiu cudzích jazykov. Ľudia hovoriaci dialektom vedia, že existujú rôzne jazykové formy. A dokážu sa rýchlo naučiť meniť štýl jazyka. Majú preto vyššiu schopnosť variácie. Ich cit im napovie, aký štýl jazyka majú v určitej situácii použiť. Je to dokonca vedecky dokázané. Takže: nebojte sa používať dialekt, oplatí sa to!