Slovníček fráz

sk Minulý čas modálnych slovies 1   »   nn Past tense of modal verbs 1

87 [osemdesiatsedem]

Minulý čas modálnych slovies 1

Minulý čas modálnych slovies 1

87 [åttisju]

Past tense of modal verbs 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Museli sme polievať kvetiny. V- måt-e va-ne--lom-n-. Vi måtte vatne blomane. V- m-t-e v-t-e b-o-a-e- ----------------------- Vi måtte vatne blomane. 0
Museli sme upratať byt. Vi -å-te ---de i-leilegh--ta. Vi måtte rydde i leilegheita. V- m-t-e r-d-e i l-i-e-h-i-a- ----------------------------- Vi måtte rydde i leilegheita. 0
Museli sme umyť riad. Vi ---te-ta --p-a--en. Vi måtte ta oppvasken. V- m-t-e t- o-p-a-k-n- ---------------------- Vi måtte ta oppvasken. 0
Museli ste zaplatiť účet? Måtte-d--b---l--r-knin-a? Måtte de betale rekninga? M-t-e d- b-t-l- r-k-i-g-? ------------------------- Måtte de betale rekninga? 0
Museli ste zaplatiť vstup? Må-te-de -etale--n---n----n-ar? Måtte de betale inngangspengar? M-t-e d- b-t-l- i-n-a-g-p-n-a-? ------------------------------- Måtte de betale inngangspengar? 0
Museli ste zaplatiť pokutu? Måt-e--------le e--bot? Måtte de betale ei bot? M-t-e d- b-t-l- e- b-t- ----------------------- Måtte de betale ei bot? 0
Kto sa musel rozlúčiť? Kven -å--e s--- h- -et? Kven måtte seie ha det? K-e- m-t-e s-i- h- d-t- ----------------------- Kven måtte seie ha det? 0
Kto musel ísť skoro domov? K-e- ---te--å-h--m--i----? Kven måtte gå heim tidleg? K-e- m-t-e g- h-i- t-d-e-? -------------------------- Kven måtte gå heim tidleg? 0
Kto musel ísť vlakom? K-en m-t-e--- to-et? Kven måtte ta toget? K-e- m-t-e t- t-g-t- -------------------- Kven måtte ta toget? 0
Nechceli sme dlho zostať. Vi ---le -k----------n-e. Vi ville ikkje bli lenge. V- v-l-e i-k-e b-i l-n-e- ------------------------- Vi ville ikkje bli lenge. 0
Nechceli sme nič piť. V- ----e ikkje -r---e n-ko. Vi ville ikkje drikke noko. V- v-l-e i-k-e d-i-k- n-k-. --------------------------- Vi ville ikkje drikke noko. 0
Nechceli sme rušiť. V--vil-- i-kje--ors-y--e. Vi ville ikkje forstyrre. V- v-l-e i-k-e f-r-t-r-e- ------------------------- Vi ville ikkje forstyrre. 0
Chcel som práve telefonovať. Eg-vil-e---kura----l å rin--e. Eg ville akkurat til å ringje. E- v-l-e a-k-r-t t-l å r-n-j-. ------------------------------ Eg ville akkurat til å ringje. 0
Chcel som objednať taxík. E- -i-----i-ge -- drosj-. Eg ville tinge ei drosje. E- v-l-e t-n-e e- d-o-j-. ------------------------- Eg ville tinge ei drosje. 0
Chcel som ísť totiž domov. Eg-v-l-e n--leg kø-r--hei-. Eg ville nemleg køyre heim. E- v-l-e n-m-e- k-y-e h-i-. --------------------------- Eg ville nemleg køyre heim. 0
Myslel som, že chceš zavolať svojej žene. E--t-u--- du ville-ringje-ko-----. Eg trudde du ville ringje kona di. E- t-u-d- d- v-l-e r-n-j- k-n- d-. ---------------------------------- Eg trudde du ville ringje kona di. 0
Myslel som, že chceš zavolať informácie. Eg ---dde d--v---- -i-g----p--y---ga. Eg trudde du ville ringje opplysinga. E- t-u-d- d- v-l-e r-n-j- o-p-y-i-g-. ------------------------------------- Eg trudde du ville ringje opplysinga. 0
Myslel som, že chceš objednať pizzu. Eg -rud-- -u vil-e---ng----z--. Eg trudde du ville tinge pizza. E- t-u-d- d- v-l-e t-n-e p-z-a- ------------------------------- Eg trudde du ville tinge pizza. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Veľké písmená, veľké pocity

V reklame sa používa veľa obrázkov. Obrázky u nás vzbudzujú osobitný záujem. Prezeráme si ich dlhšie a sústredenejšie ako písmená. Vďaka tomu si reklamy s obrázkami pamätáme lepšie. Obrázky tiež spôsobujú silné emocionálne reakcie. Obrázky sa v mozgu spracovávajú veľmi rýchlo. Mozog okamžite vie, čo je na obrázku k videniu. Písmená fungujú inak ako obrázky. Sú to abstraktné znaky. Náš mozog na ne teda reaguje pomalšie. Najprv musí porozumieť významu slova. Dá sa povedať, že znaky musia byť preložené v rečovej oblasti mozgu. Ale aj pomocou písmen sa dajú vzbudiť emócie. Text len musí byť dostatočne veľký. Štúdie ukazujú, že veľké písmená majú aj veľký účinok. Veľké písmená nie sú len ľahšie čitateľné ako malé písmená. Vyvolávajú tiež silnejšiu emocionálnu reakciu. Platí to pre kladné aj záporné pocity. Veľkosť bola pre ľudstvo vždy dôležitá. Človek musí v nebezpečenstve reagovať rýchlo. A keď je niečo veľké, je to väčšinou už veľmi blízko! Je preto pochopiteľné, že veľké obrázky podnecujú silné reakcie. Menej jasné ale je, prečo takto reagujeme na veľké písmená. Písmená nie sú v skutočnosti pre náš mozog signálom. Napriek tomu mozog vykazuje značnú aktivitu, keď vidí veľké písmená. Tento výsledok je pre vedcov veľmi zaujímavý. Ukazuje, akými dôležitými sa pre nás písmená stali. Náš mozog sa nejakým spôsobom naučil reagovať na písmo ...