Slovníček fráz

sk Krajiny a jazyky   »   lv Valstis un valodas

5 [päť]

Krajiny a jazyky

Krajiny a jazyky

5 [pieci]

Valstis un valodas

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
John je z Londýna. D--ns--r-n- L---on--. Džons ir no Londonas. D-o-s i- n- L-n-o-a-. --------------------- Džons ir no Londonas. 0
Londýn je vo Veľkej Británii. L-nd-n--a--o-as Li-l--i---i--. Londona atrodas Lielbritānijā. L-n-o-a a-r-d-s L-e-b-i-ā-i-ā- ------------------------------ Londona atrodas Lielbritānijā. 0
Hovorí po anglicky. Vi-- --n---ng-u -alo-ā. Viņš runā angļu valodā. V-ņ- r-n- a-g-u v-l-d-. ----------------------- Viņš runā angļu valodā. 0
Mária je z Madridu. Marij- ---no Madr-de-. Marija ir no Madrides. M-r-j- i- n- M-d-i-e-. ---------------------- Marija ir no Madrides. 0
Madrid je v Španielsku. Mad-----a-r-d-- -p----ā. Madride atrodas Spānijā. M-d-i-e a-r-d-s S-ā-i-ā- ------------------------ Madride atrodas Spānijā. 0
Hovorí po španielsky. Vi-- runā--pā-u v-lo--. Viņa runā spāņu valodā. V-ņ- r-n- s-ā-u v-l-d-. ----------------------- Viņa runā spāņu valodā. 0
Peter a Marta sú z Berlína. Pē-e-i--u- -a-ta-i------e--ī-es. Pēteris un Marta ir no Berlīnes. P-t-r-s u- M-r-a i- n- B-r-ī-e-. -------------------------------- Pēteris un Marta ir no Berlīnes. 0
Berlín je v Nemecku. B-r--n---tro--s-Vācijā. Berlīne atrodas Vācijā. B-r-ī-e a-r-d-s V-c-j-. ----------------------- Berlīne atrodas Vācijā. 0
Hovoríte obaja po nemecky? V-i --s--bi -u-ā--- -ā-i-ki? Vai jūs abi runājat vāciski? V-i j-s a-i r-n-j-t v-c-s-i- ---------------------------- Vai jūs abi runājat vāciski? 0
Londýn je hlavné mesto. Londona-ir -a-v-s----ē-a. Londona ir galvaspilsēta. L-n-o-a i- g-l-a-p-l-ē-a- ------------------------- Londona ir galvaspilsēta. 0
Madrid a Berlín sú tiež hlavné mestá. Madr--e u- ----īne --ī -r -------ilsē-a-. Madride un Berlīne arī ir galvaspilsētas. M-d-i-e u- B-r-ī-e a-ī i- g-l-a-p-l-ē-a-. ----------------------------------------- Madride un Berlīne arī ir galvaspilsētas. 0
Hlavné mestá sú veľké a hlučné. G-lv-s--lsēt-s-i- -ie-a--un ---kšņainas. Galvaspilsētas ir lielas un trokšņainas. G-l-a-p-l-ē-a- i- l-e-a- u- t-o-š-a-n-s- ---------------------------------------- Galvaspilsētas ir lielas un trokšņainas. 0
Francúzsko sa nachádza v Európe. Franci-----ro--s --rop-. Francija atrodas Eiropā. F-a-c-j- a-r-d-s E-r-p-. ------------------------ Francija atrodas Eiropā. 0
Egypt sa nachádza v Afrike. Ē-i----a-rod-s--f-ik-. Ēģipte atrodas Āfrikā. Ē-i-t- a-r-d-s Ā-r-k-. ---------------------- Ēģipte atrodas Āfrikā. 0
Japonsko sa nachádza v Ázii. Japān---tr---- ---jā. Japāna atrodas Āzijā. J-p-n- a-r-d-s Ā-i-ā- --------------------- Japāna atrodas Āzijā. 0
Kanada sa nachádza v Severnej Amerike. Ka--d----r-d-s-Z-----ameri-ā. Kanāda atrodas Ziemeļamerikā. K-n-d- a-r-d-s Z-e-e-a-e-i-ā- ----------------------------- Kanāda atrodas Ziemeļamerikā. 0
Panama sa nachádza v Strednej Amerike. Pa-----at--d-s --du-ame-ikā. Panama atrodas Vidusamerikā. P-n-m- a-r-d-s V-d-s-m-r-k-. ---------------------------- Panama atrodas Vidusamerikā. 0
Brazília sa nachádza v Južnej Amerike. B---īl--- a-r-das--ie----a--rikā. Brazīlija atrodas Dienvidamerikā. B-a-ī-i-a a-r-d-s D-e-v-d-m-r-k-. --------------------------------- Brazīlija atrodas Dienvidamerikā. 0

Jazyky a dialekty

Na svete je 6 000 až 7 000 rôznych jazykov. Počet dialektov je samozrejme omnoho vyšší. Aký je ale rozdiel medzi jazykom a dialektom? Dialekty sa vždy viažu na konkrétnu regionálnu oblasť. Radíme ich preto k regionálnym jazykovým formám. Dialekt je jazyková forma s najmenším oblastným rozsahom. Dialekty majú spravidla len hovorenú, nie písanú podobu. Tvoria vlastný jazykový systém. A majú i vlastné pravidlá. Teoreticky môže mať každý jazyk ľubovoľný počet dialektov. Všetky dialekty patria do štandardného jazyka. Štandardnému jazyku rozumejú všetci obyvatelia krajiny. Týmto jazykom sa môžu zhovárať aj ľudia s rôznymi dialektmi. Takmer všetky dialekty strácajú čoraz viac na význame. V mestách sa s nimi už takmer nestretneme. Aj v zamestnaní sa používa väčšinou štandardný jazyk. Ľudia používajúci dialekt sú často považovaní za vidiečanov alebo nevzdelancov. Vyskytujú sa pritom vo všetkých sociálnych vrstvách. Nie sú teda o nič menej inteligentní ako ostatní ľudia. Práve naopak! Kto hovorí dialektom, má mnoho výhod. Napríklad pri štúdiu cudzích jazykov. Ľudia hovoriaci dialektom vedia, že existujú rôzne jazykové formy. A dokážu sa rýchlo naučiť meniť štýl jazyka. Majú preto vyššiu schopnosť variácie. Ich cit im napovie, aký štýl jazyka majú v určitej situácii použiť. Je to dokonca vedecky dokázané. Takže: nebojte sa používať dialekt, oplatí sa to!