Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   eo devi fari ion

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [sepdek du]

devi fari ion

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
musieť de-i devi d-v- ---- devi 0
Musím odoslať list. Mi de-as se--i -- le-eron. Mi devas sendi la leteron. M- d-v-s s-n-i l- l-t-r-n- -------------------------- Mi devas sendi la leteron. 0
Musím zaplatiť hotel. M- ------pagi ----ote---. Mi devas pagi la hotelon. M- d-v-s p-g- l- h-t-l-n- ------------------------- Mi devas pagi la hotelon. 0
Musíš vstať skoro. Vi d-v-- f--e---l---ĝ-. Vi devas frue ellitiĝi. V- d-v-s f-u- e-l-t-ĝ-. ----------------------- Vi devas frue ellitiĝi. 0
Musíš veľa pracovať. V- de-a----lte la-ori. Vi devas multe labori. V- d-v-s m-l-e l-b-r-. ---------------------- Vi devas multe labori. 0
Musíš byť dochvíľny. Vi----as --ti---ur---. Vi devas esti akurata. V- d-v-s e-t- a-u-a-a- ---------------------- Vi devas esti akurata. 0
Musí tankovať. Li de--s -len--i l--b------j--. Li devas plenigi la benzinujon. L- d-v-s p-e-i-i l- b-n-i-u-o-. ------------------------------- Li devas plenigi la benzinujon. 0
Musí opraviť auto. Li-d---s--------la aŭto-. Li devas ripari la aŭton. L- d-v-s r-p-r- l- a-t-n- ------------------------- Li devas ripari la aŭton. 0
Musí umyť auto. L- d-va--lavi -- ---o-. Li devas lavi la aŭton. L- d-v-s l-v- l- a-t-n- ----------------------- Li devas lavi la aŭton. 0
Musí nakupovať. Ŝi de-a---ĉet-mi. Ŝi devas aĉetumi. Ŝ- d-v-s a-e-u-i- ----------------- Ŝi devas aĉetumi. 0
Musí vyčistiť byt. Ŝi -ev-s-pu-igad- l----ĝe---. Ŝi devas purigadi la loĝejon. Ŝ- d-v-s p-r-g-d- l- l-ĝ-j-n- ----------------------------- Ŝi devas purigadi la loĝejon. 0
Musí vyprať bielizeň. Ŝi d-v-s -----la--av-ta--n. Ŝi devas lavi la lavotaĵon. Ŝ- d-v-s l-v- l- l-v-t-ĵ-n- --------------------------- Ŝi devas lavi la lavotaĵon. 0
Musíme ísť ihneď do školy. N- d-va- tu- ir- al--a l-rnejo. Ni devas tuj iri al la lernejo. N- d-v-s t-j i-i a- l- l-r-e-o- ------------------------------- Ni devas tuj iri al la lernejo. 0
Musíme ísť ihneď do práce. N- -ev-----j -----l-----ab-rejo. Ni devas tuj iri al la laborejo. N- d-v-s t-j i-i a- l- l-b-r-j-. -------------------------------- Ni devas tuj iri al la laborejo. 0
Musíme ísť ihneď k lekárovi. Ni de--- tu- --- -- l- -o---ro. Ni devas tuj iri al la doktoro. N- d-v-s t-j i-i a- l- d-k-o-o- ------------------------------- Ni devas tuj iri al la doktoro. 0
Musíte počkať na autobus. V-----as-at-n-- la---son. Vi devas atendi la buson. V- d-v-s a-e-d- l- b-s-n- ------------------------- Vi devas atendi la buson. 0
Musíte počkať na vlak. Vi -e--- -----i l----a----. Vi devas atendi la trajnon. V- d-v-s a-e-d- l- t-a-n-n- --------------------------- Vi devas atendi la trajnon. 0
Musíte počkať na taxík. V- ----- ----di la-taksi--. Vi devas atendi la taksion. V- d-v-s a-e-d- l- t-k-i-n- --------------------------- Vi devas atendi la taksion. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...