Slovníček fráz

sk V banke   »   eo En la banko

60 [šesťdesiat]

V banke

V banke

60 [sesdek]

En la banko

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Chcel by som si otvoriť účet. Mi --------lfer-- ------. Mi ŝatus malfermi konton. M- ŝ-t-s m-l-e-m- k-n-o-. ------------------------- Mi ŝatus malfermi konton. 0
Tu je môj pas. Je- mia---s-ort-. Jen mia pasporto. J-n m-a p-s-o-t-. ----------------- Jen mia pasporto. 0
A tu je moja adresa. K-j -e- -----dr---. Kaj jen mia adreso. K-j j-n m-a a-r-s-. ------------------- Kaj jen mia adreso. 0
Chcel by som na svoj účet vložiť peniaze. M-----us-d-pon--m-non --r----- -o----. Mi ŝatus deponi monon sur mian konton. M- ŝ-t-s d-p-n- m-n-n s-r m-a- k-n-o-. -------------------------------------- Mi ŝatus deponi monon sur mian konton. 0
Chcel by som zo svojho účtu vybrať peniaze. Mi ŝ---s--a-d--o----o--n-e- mi--k-nt-. Mi ŝatus maldeponi monon el mia konto. M- ŝ-t-s m-l-e-o-i m-n-n e- m-a k-n-o- -------------------------------------- Mi ŝatus maldeponi monon el mia konto. 0
Chcel by som si vyzdvihnúť výpisy z účtu. Mi----us r-ce---m-a- ko-t-l--ron. Mi ŝatus ricevi mian konteltiron. M- ŝ-t-s r-c-v- m-a- k-n-e-t-r-n- --------------------------------- Mi ŝatus ricevi mian konteltiron. 0
Chcel by som vyplatiť cestovný šek. Mi ŝatu- e--as-gi -----i-t-- -eko-. Mi ŝatus enkasigi vojaĝistan ĉekon. M- ŝ-t-s e-k-s-g- v-j-ĝ-s-a- ĉ-k-n- ----------------------------------- Mi ŝatus enkasigi vojaĝistan ĉekon. 0
Aké veľké sú poplatky? Kiom a--as l- makl-----? Kiom altas la makleraĵo? K-o- a-t-s l- m-k-e-a-o- ------------------------ Kiom altas la makleraĵo? 0
Kde sa musím podpísať? Ki- -- sub--r---? Kie mi subskribu? K-e m- s-b-k-i-u- ----------------- Kie mi subskribu? 0
Očakávam prevod z Nemecka. M--at---as-ĝ--on--l--e-m----o. Mi atendas ĝiron el Germanujo. M- a-e-d-s ĝ-r-n e- G-r-a-u-o- ------------------------------ Mi atendas ĝiron el Germanujo. 0
Tu je číslo môjho účtu. Jen--ia-----on-m--o. Jen mia kontonumero. J-n m-a k-n-o-u-e-o- -------------------- Jen mia kontonumero. 0
Prišli už peniaze? Ĉ--l- -ono alveni-? Ĉu la mono alvenis? Ĉ- l- m-n- a-v-n-s- ------------------- Ĉu la mono alvenis? 0
Chcel by som zameniť tieto peniaze. Mi ŝa--s-ŝa--i t-u--s-m-n. Mi ŝatus ŝanĝi tiun sumon. M- ŝ-t-s ŝ-n-i t-u- s-m-n- -------------------------- Mi ŝatus ŝanĝi tiun sumon. 0
Potrebujem americké doláre. M- b-zona--------n-d--a----. Mi bezonas usonajn dolarojn. M- b-z-n-s u-o-a-n d-l-r-j-. ---------------------------- Mi bezonas usonajn dolarojn. 0
Dajte mi prosím malé bankovky. Bonvol- -on- a--m- e---lo-a----i-et-j-. Bonvolu doni al mi etvalorajn biletojn. B-n-o-u d-n- a- m- e-v-l-r-j- b-l-t-j-. --------------------------------------- Bonvolu doni al mi etvalorajn biletojn. 0
Je tu niekde bankomat? Ĉu ---a- ---kaŭ-om-to-------? Ĉu estas bankaŭtomato ĉi-tie? Ĉ- e-t-s b-n-a-t-m-t- ĉ---i-? ----------------------------- Ĉu estas bankaŭtomato ĉi-tie? 0
Koľko peňazí môžem vybrať? K--m -a-m-no e------l---i? Kiom da mono eblas eltiri? K-o- d- m-n- e-l-s e-t-r-? -------------------------- Kiom da mono eblas eltiri? 0
Aké kreditné karty sa môžu používať? K-uj -red--k-r----u--bl--? Kiuj kreditkartoj uzeblas? K-u- k-e-i-k-r-o- u-e-l-s- -------------------------- Kiuj kreditkartoj uzeblas? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Existuje univerzálna gramatika?

Keď sa učíme nejaký jazyk, učíme sa tiež jeho gramatiku. Keď sa deti učia svoj materinský jazyk, deje sa to celkom automaticky. Neuvedomujú si, že sa ich mozog učí mnohým pravidlám. Napriek tomu sa svoj materinský jazyk naučia od začiatku správne. Pretože existuje mnoho jazykov, existuje aj mnoho gramatických systémov. Existuje aj nejaká univerzálna gramatika? Vedci sa tým zaoberajú už dlhú dobu. Odpovedať na túto otázku by mohli poskytnúť nové štúdie. Vedci skúmajúci ľudský mozog urobili zaujímavý objav. Niekoľko ľudí sa muselo učiť gramatické pravidlá. Boli to študenti jazykových škôl. Učili sa japonsky alebo taliansky. Polovica týchto gramatických pravidiel bola úplne vymyslená. O tom však študenti nevedeli. Následne im boli prečítané rôzne vety. Študenti mali posúdiť, či sú tieto vety gramaticky správne. Pri tomto procese bol monitorovaný ich mozog. To znamená, že vedci merali aktivitu ich mozgu. Mohli tak sledovať, ako ich mozog na vety reaguje. A zdá sa, že náš mozog gramatiku rozoznáva! Pri spracovaní reči sú aktívne určité časti mozgu. Jednou z týchto oblastí je Brocovo centrum. Je umiestnené v ľavom čelnom laloku. Keď študenti narazili na skutočné gramatické pravidlá, bola táto oblasť veľmi aktívna. Aktivita naproti tomu značne klesla, keď im bola prezentovaná vymyslená gramatika. Je teda možné, že všetky gramatické systémy majú rovnaký základ. Všetky sa pravdepodobne riadia rovnakými pravidlami. A tieto pravidlá máme vrodené ...