Slovníček fráz

sk niečo musieť   »   ti ገለ (ገድነት)

72 [sedemdesiatdva]

niečo musieť

niečo musieť

72 [ሰብዓንክልተን]

72 [sebi‘anikiliteni]

ገለ (ገድነት)

[gele (gedineti)]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
musieť ገ-ን ገድን ገ-ን --- ገድን 0
g--i-i gedini g-d-n- ------ gedini
Musím odoslať list. እቲ-ደ--በ-ገድን ክሰዶ--ለ-። እቲ ደብዳበ ገድን ክሰዶ ኣለኒ። እ- ደ-ዳ- ገ-ን ክ-ዶ ኣ-ኒ- -------------------- እቲ ደብዳበ ገድን ክሰዶ ኣለኒ። 0
it--de-i-a-e-ge--ni ----d--alen-። itī debidabe gedini kisedo alenī። i-ī d-b-d-b- g-d-n- k-s-d- a-e-ī- --------------------------------- itī debidabe gedini kisedo alenī።
Musím zaplatiť hotel. እ- ----ግድን ------ለኒ። እቲ ሆተል ግድን ክኸፍሎ ኣለኒ። እ- ሆ-ል ግ-ን ክ-ፍ- ኣ-ኒ- -------------------- እቲ ሆተል ግድን ክኸፍሎ ኣለኒ። 0
i---h--e---gi-i-- -i-̱-f-lo------። itī hoteli gidini kih-efilo alenī። i-ī h-t-l- g-d-n- k-h-e-i-o a-e-ī- ---------------------------------- itī hoteli gidini kiẖefilo alenī።
Musíš vstať skoro. ግድ- --- -ት-ስእ-ኣ-ካ። ግድን ንግሆ ክትትስእ ኣለካ። ግ-ን ን-ሆ ክ-ት-እ ኣ-ካ- ------------------ ግድን ንግሆ ክትትስእ ኣለካ። 0
g-d--i n--ih--kiti-i--’i al---። gidini nigiho kititisi’i aleka። g-d-n- n-g-h- k-t-t-s-’- a-e-a- ------------------------------- gidini nigiho kititisi’i aleka።
Musíš veľa pracovať. ብ-ሕ ክት-ር--ኣ-ካ። ብዙሕ ክትሰርሕ ኣለካ። ብ-ሕ ክ-ሰ-ሕ ኣ-ካ- -------------- ብዙሕ ክትሰርሕ ኣለካ። 0
b-zuh-----t-s-riḥ---leka። bizuh-i kitiserih-i aleka። b-z-h-i k-t-s-r-h-i a-e-a- -------------------------- bizuḥi kitiseriḥi aleka።
Musíš byť dochvíľny. ሰ----ከ---ር -ለ-። ሰዓትካ ከተኽብር ኣለካ። ሰ-ት- ከ-ኽ-ር ኣ-ካ- --------------- ሰዓትካ ከተኽብር ኣለካ። 0
se-----a ket-h-i-i-i al-ka። se‘atika keteh-ibiri aleka። s-‘-t-k- k-t-h-i-i-i a-e-a- --------------------------- se‘atika keteẖibiri aleka።
Musí tankovať. ንሱ ነዳ--ክ-ልእ---ዎ። ንሱ ነዳዲ ክመልእ ኣለዎ። ን- ነ-ዲ ክ-ል- ኣ-ዎ- ---------------- ንሱ ነዳዲ ክመልእ ኣለዎ። 0
nisu n----ī --me-i-i al---። nisu nedadī kimeli’i alewo። n-s- n-d-d- k-m-l-’- a-e-o- --------------------------- nisu nedadī kimeli’i alewo።
Musí opraviť auto. ንሱ-ንታ --ና ከ--- ኣ--። ንሱ ንታ መኪና ከዕርያ ኣለዎ። ን- ን- መ-ና ከ-ር- ኣ-ዎ- ------------------- ንሱ ንታ መኪና ከዕርያ ኣለዎ። 0
ni----it----kīna ke-i------le--። nisu nita mekīna ke‘iriya alewo። n-s- n-t- m-k-n- k-‘-r-y- a-e-o- -------------------------------- nisu nita mekīna ke‘iriya alewo።
Musí umyť auto. ንሱ ነ---ኪና-ክ--ባ ኣ--። ንሱ ነታ መኪና ክሓጽባ ኣለዎ። ን- ነ- መ-ና ክ-ጽ- ኣ-ዎ- ------------------- ንሱ ነታ መኪና ክሓጽባ ኣለዎ። 0
nisu neta-m--īna-ki--a-s’-b- ---wo። nisu neta mekīna kih-ats’iba alewo። n-s- n-t- m-k-n- k-h-a-s-i-a a-e-o- ----------------------------------- nisu neta mekīna kiḥats’iba alewo።
Musí nakupovať. ንሳ ኣ--ዛ-ክት-ዝ- -ለ-። ንሳ ኣስቬዛ ክትገዝእ ኣለዋ። ን- ኣ-ቬ- ክ-ገ-እ ኣ-ዋ- ------------------ ንሳ ኣስቬዛ ክትገዝእ ኣለዋ። 0
nis--a--v-za k----ez--i -l-wa። nisa asivēza kitigezi’i alewa። n-s- a-i-ē-a k-t-g-z-’- a-e-a- ------------------------------ nisa asivēza kitigezi’i alewa።
Musí vyčistiť byt. ንሳ-ነቲ ---ሪ ክ---ከተጽሪ--ኣለዋ። ንሳ ነቲ መንበሪ ክፍሊ ከተጽሪዮ ኣለዋ። ን- ነ- መ-በ- ክ-ሊ ከ-ጽ-ዮ ኣ-ዋ- ------------------------- ንሳ ነቲ መንበሪ ክፍሊ ከተጽሪዮ ኣለዋ። 0
nisa----ī m-ni-er---i------e-e---irīyo--l-wa። nisa netī meniberī kifilī ketets’irīyo alewa። n-s- n-t- m-n-b-r- k-f-l- k-t-t-’-r-y- a-e-a- --------------------------------------------- nisa netī meniberī kifilī ketets’irīyo alewa።
Musí vyprať bielizeň. ክ-ውንቲ --ሓጽ- ---። ክዳውንቲ ክትሓጽቦ ኣለዋ። ክ-ው-ቲ ክ-ሓ-ቦ ኣ-ዋ- ---------------- ክዳውንቲ ክትሓጽቦ ኣለዋ። 0
ki---i-----kitih-at--i-o al-w-። kidawinitī kitih-ats’ibo alewa። k-d-w-n-t- k-t-h-a-s-i-o a-e-a- ------------------------------- kidawinitī kitiḥats’ibo alewa።
Musíme ísť ihneď do školy. ሕጂ ና- ቤት ------ክን-ይድ---ና። ሕጂ ናብ ቤት ትምህርቲ ክንከይድ ኣለና። ሕ- ና- ቤ- ት-ህ-ቲ ክ-ከ-ድ ኣ-ና- ------------------------- ሕጂ ናብ ቤት ትምህርቲ ክንከይድ ኣለና። 0
ḥij- na------- t---hi-i-ī-k------i-i-a---a። h-ijī nabi bēti timihiritī kinikeyidi alena። h-i-ī n-b- b-t- t-m-h-r-t- k-n-k-y-d- a-e-a- -------------------------------------------- ḥijī nabi bēti timihiritī kinikeyidi alena።
Musíme ísť ihneď do práce. ሕጂ ግድን--ብ ስ-ሕ-ክ---ድ--ለ-። ሕጂ ግድን ናብ ስራሕ ክንከይድ ኣለና። ሕ- ግ-ን ና- ስ-ሕ ክ-ከ-ድ ኣ-ና- ------------------------ ሕጂ ግድን ናብ ስራሕ ክንከይድ ኣለና። 0
h-i---gi-ini n-b- --raḥ--kin-keyi-i --ena። h-ijī gidini nabi sirah-i kinikeyidi alena። h-i-ī g-d-n- n-b- s-r-h-i k-n-k-y-d- a-e-a- ------------------------------------------- ḥijī gidini nabi siraḥi kinikeyidi alena።
Musíme ísť ihneď k lekárovi. ን-----ን ና- -ኪ--ክ-ከ------። ንሕና ግድን ናብ ሓኪም ክንከይድ ኣለና። ን-ና ግ-ን ና- ሓ-ም ክ-ከ-ድ ኣ-ና- ------------------------- ንሕና ግድን ናብ ሓኪም ክንከይድ ኣለና። 0
n-ḥ-n- -i-ini nabi ḥ--ī-i-kin-keyid--a----። nih-ina gidini nabi h-akīmi kinikeyidi alena። n-h-i-a g-d-n- n-b- h-a-ī-i k-n-k-y-d- a-e-a- --------------------------------------------- niḥina gidini nabi ḥakīmi kinikeyidi alena።
Musíte počkať na autobus. ን-ኻ-ኩ-----ቡ- ክ-ጽ-ዩ --ኩም። ንስኻትኩም ኣውቶቡስ ክትጽበዩ ኣለኩም። ን-ኻ-ኩ- ኣ-ቶ-ስ ክ-ጽ-ዩ ኣ-ኩ-። ------------------------ ንስኻትኩም ኣውቶቡስ ክትጽበዩ ኣለኩም። 0
nis---a--kum- --ito-u----i-its’-be-u----kum-። nisih-atikumi awitobusi kitits’ibeyu alekumi። n-s-h-a-i-u-i a-i-o-u-i k-t-t-’-b-y- a-e-u-i- --------------------------------------------- nisiẖatikumi awitobusi kitits’ibeyu alekumi።
Musíte počkať na vlak. ን---ኩ- ባቡር -ትጽ-ዩ--ለኩም። ንስኻትኩም ባቡር ክትጽበዩ ኣለኩም። ን-ኻ-ኩ- ባ-ር ክ-ጽ-ዩ ኣ-ኩ-። ---------------------- ንስኻትኩም ባቡር ክትጽበዩ ኣለኩም። 0
ni-i-̱atiku-- -a---- --ti--’i---- aleku-i። nisih-atikumi baburi kitits’ibeyu alekumi። n-s-h-a-i-u-i b-b-r- k-t-t-’-b-y- a-e-u-i- ------------------------------------------ nisiẖatikumi baburi kitits’ibeyu alekumi።
Musíte počkať na taxík. ንስ-ት-- ታ-ሲ ክት--ዩ-----። ንስኻትኩም ታክሲ ክትጽበዩ ኣለኩም። ን-ኻ-ኩ- ታ-ሲ ክ-ጽ-ዩ ኣ-ኩ-። ---------------------- ንስኻትኩም ታክሲ ክትጽበዩ ኣለኩም። 0
n---ẖat-kumi -a-i-ī---ti-s’ib-yu ale-umi። nisih-atikumi takisī kitits’ibeyu alekumi። n-s-h-a-i-u-i t-k-s- k-t-t-’-b-y- a-e-u-i- ------------------------------------------ nisiẖatikumi takisī kitits’ibeyu alekumi።

Prečo je na svete toľko rozličných jazykov?

Dnes máme na svete viac ako 6 000 rôznych jazykov. Preto potrebujeme tlmočníkov a prekladateľov. Kedysi dávno hovorili všetci rovnakým jazykom. To sa však zmenilo, keď začal človek migrovať. Človek opustil svoju africkú pravlasť a rozšíril sa po celom svete. Toto priestorové rozmiestnenie viedlo i k diferenciácii jazykov. Každá skupina ľudí si vyvinula vlastnú formu komunikácie. Mnoho rôznych jazykov sa vyvinulo zo spoločného prajazyka. Človek ale nikdy nezostal dlho na jednom mieste. Jazyky sa teda od seba odlišovali čím ďalej viac. A tak jedného dňa už nebolo možné určiť ich spoločné korene. Navyše žiadny národ nežil izolovane po celé tisícročia. Vždy tu bol kontakt aj s ostatnými národmi. To zmenilo aj jazyky. Ľudia prevzali prvky z iných jazykov alebo sa jazyky navzájom miešali. Vďaka tomu sa vývoj jazykov nikdy nezastavil. Migrácia a kontakty s inými civilizáciami teda vysvetľujú veľký počet jazykov. Prečo sú ale jazyky tak rozdielne, je iná otázka. Evolúcia sa vždy riadi určitými pravidlami. Musí teda existovať dôvod, prečo sú jazyky také, aké sú. Vedci sa ním zaoberajú už celé roky. Radi by vedeli, prečo sa jazyky vyvíjali rozdielne. Aby sme to zistili, musíme pátrať v histórii jazykov. Z tej sa dá spoznať, čo sa kedy zmenilo. Stále sa nevie, čo vývoj jazykov ovplyvňuje. Kultúrne aspekty sa zdajú byť dôležitejšie ako tie biologické. Znamená to, že dejiny rôznych národov formovali aj ich jazyky. Jazyk nám často povie viac, než si myslíme ...