Slovníček fráz

sk Minulý čas modálnych slovies 1   »   eo Is-tempo de la modalverboj 1

87 [osemdesiatsedem]

Minulý čas modálnych slovies 1

Minulý čas modálnych slovies 1

87 [okdek sep]

Is-tempo de la modalverboj 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Museli sme polievať kvetiny. Ni d-v-s -kv-m---a-flo---n. Ni devis akvumi la florojn. N- d-v-s a-v-m- l- f-o-o-n- --------------------------- Ni devis akvumi la florojn. 0
Museli sme upratať byt. N- -e--- o-dig-----l--e---. Ni devis ordigi la loĝejon. N- d-v-s o-d-g- l- l-ĝ-j-n- --------------------------- Ni devis ordigi la loĝejon. 0
Museli sme umyť riad. Ni----is-la-i--a v-zar--. Ni devis lavi la vazaron. N- d-v-s l-v- l- v-z-r-n- ------------------------- Ni devis lavi la vazaron. 0
Museli ste zaplatiť účet? Ĉu-v- de--s pa-i -a ---t----? Ĉu vi devis pagi la fakturon? Ĉ- v- d-v-s p-g- l- f-k-u-o-? ----------------------------- Ĉu vi devis pagi la fakturon? 0
Museli ste zaplatiť vstup? Ĉ--v- d-v-- p--i -a -----n? Ĉu vi devis pagi la eniron? Ĉ- v- d-v-s p-g- l- e-i-o-? --------------------------- Ĉu vi devis pagi la eniron? 0
Museli ste zaplatiť pokutu? Ĉ- v--d--i---a-i-m-n--non? Ĉu vi devis pagi monpunon? Ĉ- v- d-v-s p-g- m-n-u-o-? -------------------------- Ĉu vi devis pagi monpunon? 0
Kto sa musel rozlúčiť? Ki---e--s---i---? Kiu devis adiaŭi? K-u d-v-s a-i-ŭ-? ----------------- Kiu devis adiaŭi? 0
Kto musel ísť skoro domov? K-u ------fru- ---m-n-r-? Kiu devis frue hejmeniri? K-u d-v-s f-u- h-j-e-i-i- ------------------------- Kiu devis frue hejmeniri? 0
Kto musel ísť vlakom? K-u d--is-pr--- la-t------? Kiu devis preni la trajnon? K-u d-v-s p-e-i l- t-a-n-n- --------------------------- Kiu devis preni la trajnon? 0
Nechceli sme dlho zostať. Ni -e--o--- -e--i -o-ge. Ni ne volis resti longe. N- n- v-l-s r-s-i l-n-e- ------------------------ Ni ne volis resti longe. 0
Nechceli sme nič piť. Ni ----s-tr-nk---e-io-. Ni volis trinki nenion. N- v-l-s t-i-k- n-n-o-. ----------------------- Ni volis trinki nenion. 0
Nechceli sme rušiť. N- n- --lis--en-. Ni ne volis ĝeni. N- n- v-l-s ĝ-n-. ----------------- Ni ne volis ĝeni. 0
Chcel som práve telefonovať. M- vo-is n-r -elef-ni. Mi volis nur telefoni. M- v-l-s n-r t-l-f-n-. ---------------------- Mi volis nur telefoni. 0
Chcel som objednať taxík. M--vo--- -e-d---aksio-. Mi volis mendi taksion. M- v-l-s m-n-i t-k-i-n- ----------------------- Mi volis mendi taksion. 0
Chcel som ísť totiž domov. M---o--s ja-he-m----t---. Mi volis ja hejmenveturi. M- v-l-s j- h-j-e-v-t-r-. ------------------------- Mi volis ja hejmenveturi. 0
Myslel som, že chceš zavolať svojej žene. Mi pe-s-- k- -i v--as--o-i-vi-n-ed-----. Mi pensis ke vi volas voki vian edzinon. M- p-n-i- k- v- v-l-s v-k- v-a- e-z-n-n- ---------------------------------------- Mi pensis ke vi volas voki vian edzinon. 0
Myslel som, že chceš zavolať informácie. M- p-n-i- ---vi vola- -o-- l---nf--m--n. Mi pensis ke vi volas voki la informojn. M- p-n-i- k- v- v-l-s v-k- l- i-f-r-o-n- ---------------------------------------- Mi pensis ke vi volas voki la informojn. 0
Myslel som, že chceš objednať pizzu. M---e-si--k- v---o-a--------p-c-n. Mi pensis ke vi volas mendi picon. M- p-n-i- k- v- v-l-s m-n-i p-c-n- ---------------------------------- Mi pensis ke vi volas mendi picon. 0

Veľké písmená, veľké pocity

V reklame sa používa veľa obrázkov. Obrázky u nás vzbudzujú osobitný záujem. Prezeráme si ich dlhšie a sústredenejšie ako písmená. Vďaka tomu si reklamy s obrázkami pamätáme lepšie. Obrázky tiež spôsobujú silné emocionálne reakcie. Obrázky sa v mozgu spracovávajú veľmi rýchlo. Mozog okamžite vie, čo je na obrázku k videniu. Písmená fungujú inak ako obrázky. Sú to abstraktné znaky. Náš mozog na ne teda reaguje pomalšie. Najprv musí porozumieť významu slova. Dá sa povedať, že znaky musia byť preložené v rečovej oblasti mozgu. Ale aj pomocou písmen sa dajú vzbudiť emócie. Text len musí byť dostatočne veľký. Štúdie ukazujú, že veľké písmená majú aj veľký účinok. Veľké písmená nie sú len ľahšie čitateľné ako malé písmená. Vyvolávajú tiež silnejšiu emocionálnu reakciu. Platí to pre kladné aj záporné pocity. Veľkosť bola pre ľudstvo vždy dôležitá. Človek musí v nebezpečenstve reagovať rýchlo. A keď je niečo veľké, je to väčšinou už veľmi blízko! Je preto pochopiteľné, že veľké obrázky podnecujú silné reakcie. Menej jasné ale je, prečo takto reagujeme na veľké písmená. Písmená nie sú v skutočnosti pre náš mozog signálom. Napriek tomu mozog vykazuje značnú aktivitu, keď vidí veľké písmená. Tento výsledok je pre vedcov veľmi zaujímavý. Ukazuje, akými dôležitými sa pre nás písmená stali. Náš mozog sa nejakým spôsobom naučil reagovať na písmo ...