Slovníček fráz

sk Časti tela   »   da Kropsdele

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [otteoghalvtreds]

Kropsdele

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Kreslím muža. J-g-te---r-------d. Jeg tegner en mand. J-g t-g-e- e- m-n-. ------------------- Jeg tegner en mand. 0
Najprv hlavu. F-r-- hove-et. Først hovedet. F-r-t h-v-d-t- -------------- Først hovedet. 0
Muž má klobúk. Manden--ar --- -å. Manden har hat på. M-n-e- h-r h-t p-. ------------------ Manden har hat på. 0
Vlasy nie je vidno. Hå----k-n m---i----s-. Håret kan man ikke se. H-r-t k-n m-n i-k- s-. ---------------------- Håret kan man ikke se. 0
Uši takisto nie je vidno. Øren- -a---an --l--r-ik---se. Ørene kan man heller ikke se. Ø-e-e k-n m-n h-l-e- i-k- s-. ----------------------------- Ørene kan man heller ikke se. 0
Chrbát takisto nie je vidno. R--gen---n ----h-l-e--ik----e. Ryggen kan man heller ikke se. R-g-e- k-n m-n h-l-e- i-k- s-. ------------------------------ Ryggen kan man heller ikke se. 0
Nakreslím oči a ústa. Je- teg--r øjn--e o- -un---. Jeg tegner øjnene og munden. J-g t-g-e- ø-n-n- o- m-n-e-. ---------------------------- Jeg tegner øjnene og munden. 0
Muž tancuje a smeje sa. Man--- -a-ser-og-ler. Manden danser og ler. M-n-e- d-n-e- o- l-r- --------------------- Manden danser og ler. 0
Muž má dlhý nos. M-nde--har en--ang n---. Manden har en lang næse. M-n-e- h-r e- l-n- n-s-. ------------------------ Manden har en lang næse. 0
V rukách má palicu. Han-----e- st-- i hæn--rne. Han har en stok i hænderne. H-n h-r e- s-o- i h-n-e-n-. --------------------------- Han har en stok i hænderne. 0
Okolo krku má tiež šál. Ha---a- og-å -t-hal--ørk-æd- om h--s-n. Han har også et halstørklæde om halsen. H-n h-r o-s- e- h-l-t-r-l-d- o- h-l-e-. --------------------------------------- Han har også et halstørklæde om halsen. 0
Je zima a je chladno. D---e- ---t-r -- ----e- k--d-. Det er vinter og det er koldt. D-t e- v-n-e- o- d-t e- k-l-t- ------------------------------ Det er vinter og det er koldt. 0
Ruky sú silné. A-me------k---tig-. Armene er kraftige. A-m-n- e- k-a-t-g-. ------------------- Armene er kraftige. 0
Nohy sú tiež silné. Be-e-e e----s- k-a---ge. Benene er også kraftige. B-n-n- e- o-s- k-a-t-g-. ------------------------ Benene er også kraftige. 0
Muž je zo snehu. Ma-d-- -- ---sn-. Manden er af sne. M-n-e- e- a- s-e- ----------------- Manden er af sne. 0
Nemá nohavice ani plášť. Ha--h----nge- -uk-er--å--- -n-e--f-a-ke på. Han har ingen bukser på og ingen frakke på. H-n h-r i-g-n b-k-e- p- o- i-g-n f-a-k- p-. ------------------------------------------- Han har ingen bukser på og ingen frakke på. 0
Ale nemrzne. Me- man----f-ys-r i-k-. Men manden fryser ikke. M-n m-n-e- f-y-e- i-k-. ----------------------- Men manden fryser ikke. 0
Je to snehuliak. H-n--r-en----ma-d. Han er en snemand. H-n e- e- s-e-a-d- ------------------ Han er en snemand. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...