К----а--у -е-----и-д-.
Косата му не се вижда.
К-с-т- м- н- с- в-ж-а-
----------------------
Косата му не се вижда. 0 Kosat---u-ne--- vizh--.Kosata mu ne se vizhda.K-s-t- m- n- s- v-z-d-.-----------------------Kosata mu ne se vizhda.
И--ш-т--му-н- ----и----.
И ушите му не се виждат.
И у-и-е м- н- с- в-ж-а-.
------------------------
И ушите му не се виждат. 0 I--s-it- mu -e se---z--a-.I ushite mu ne se vizhdat.I u-h-t- m- n- s- v-z-d-t---------------------------I ushite mu ne se vizhdat.
Г---ът--- --щ---е -е --жда.
Гърбът му също не се вижда.
Г-р-ъ- м- с-щ- н- с- в-ж-а-
---------------------------
Гърбът му също не се вижда. 0 Gy-byt mu--y--cho-n- se vi---a.Gyrbyt mu syshcho ne se vizhda.G-r-y- m- s-s-c-o n- s- v-z-d-.-------------------------------Gyrbyt mu syshcho ne se vizhda.
Рис-вам -ч-те-и --т--а.
Рисувам очите и устата.
Р-с-в-м о-и-е и у-т-т-.
-----------------------
Рисувам очите и устата. 0 R--uva---c--t- --u--ata.Risuvam ochite i ustata.R-s-v-m o-h-t- i u-t-t-.------------------------Risuvam ochite i ustata.
Ч--ек-т--а-цув- - -е с---.
Човекът танцува и се смее.
Ч-в-к-т т-н-у-а и с- с-е-.
--------------------------
Човекът танцува и се смее. 0 C-ov--y--tant-uva-- -e-sm-e.Chovekyt tantsuva i se smee.C-o-e-y- t-n-s-v- i s- s-e-.----------------------------Chovekyt tantsuva i se smee.
Той---си-пр-----в -ъце---си.
Той носи пръчка в ръцете си.
Т-й н-с- п-ъ-к- в р-ц-т- с-.
----------------------------
Той носи пръчка в ръцете си. 0 T-y ---i--ryc-k- --r---e-e---.Toy nosi prychka v rytsete si.T-y n-s- p-y-h-a v r-t-e-e s-.------------------------------Toy nosi prychka v rytsete si.
Но-и---ша---ко-----ат- -и.
Носи и шал около врата си.
Н-с- и ш-л о-о-о в-а-а с-.
--------------------------
Носи и шал около врата си. 0 Nos- i ---- -k--o--rata -i.Nosi i shal okolo vrata si.N-s- i s-a- o-o-o v-a-a s-.---------------------------Nosi i shal okolo vrata si.
Зи---е-и е с---ено.
Зима е и е студено.
З-м- е и е с-у-е-о-
-------------------
Зима е и е студено. 0 Z-m- -e - y--stu--no.Zima ye i ye studeno.Z-m- y- i y- s-u-e-o----------------------Zima ye i ye studeno.
Р-цете--у -а с--н-.
Ръцете му са силни.
Р-ц-т- м- с- с-л-и-
-------------------
Ръцете му са силни. 0 R-t-e---m- ---s---i.Rytsete mu sa silni.R-t-e-e m- s- s-l-i---------------------Rytsete mu sa silni.
И ---ката му-с- -ил--.
И краката му са силни.
И к-а-а-а м- с- с-л-и-
----------------------
И краката му са силни. 0 I------t---- s- si-n-.I krakata mu sa silni.I k-a-a-a m- s- s-l-i-----------------------I krakata mu sa silni.
Човекъ----от-с---.
Човекът е от сняг.
Ч-в-к-т е о- с-я-.
------------------
Човекът е от сняг. 0 C--v--yt-----t-s--a-.Chovekyt ye ot snyag.C-o-e-y- y- o- s-y-g----------------------Chovekyt ye ot snyag.
Т-- -е ---и -ан---он------т-.
Той не носи панталон и палто.
Т-й н- н-с- п-н-а-о- и п-л-о-
-----------------------------
Той не носи панталон и палто. 0 T---n- nos- --nta-o- i-palto.Toy ne nosi pantalon i palto.T-y n- n-s- p-n-a-o- i p-l-o------------------------------Toy ne nosi pantalon i palto.
Н- ---му е студ---.
Но не му е студено.
Н- н- м- е с-у-е-о-
-------------------
Но не му е студено. 0 N--n---- -e -t--eno.No ne mu ye studeno.N- n- m- y- s-u-e-o---------------------No ne mu ye studeno.
Той --снеже- -----.
Той е снежен човек.
Т-й е с-е-е- ч-в-к-
-------------------
Той е снежен човек. 0 To- -----e-hen---o-e-.Toy ye snezhen chovek.T-y y- s-e-h-n c-o-e-.----------------------Toy ye snezhen chovek.
Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať.
Používajú k tomu rôzne metódy.
Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov?
Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia.
Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky.
Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi.
Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy.
Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav.
Analyzovali viac ako 2 000 jazykov.
Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov.
Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé.
Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V.
To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb).
Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O.
A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O.
Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S.
120 jazykov má zmiešanú formu.
Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie.
Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V.
Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina.
Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O.
Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov.
Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti.
Táto stavba bola základom všetkých jazykov.
Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne.
Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo.
Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod.
Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...