Slovníček fráz

sk Časti tela   »   bg Частите на тялото

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [петдесет и осем]

58 [petdeset i osem]

Частите на тялото

[Chastite na tyaloto]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Kreslím muža. А- -и-у-ам ----к. Аз рисувам човек. А- р-с-в-м ч-в-к- ----------------- Аз рисувам човек. 0
A- -isu-a- -hove-. Az risuvam chovek. A- r-s-v-m c-o-e-. ------------------ Az risuvam chovek.
Najprv hlavu. Първо гл-в--а. Първо главата. П-р-о г-а-а-а- -------------- Първо главата. 0
Pyr-o -l-v-ta. Pyrvo glavata. P-r-o g-a-a-a- -------------- Pyrvo glavata.
Muž má klobúk. Ч-ве-ът -о-- ш-пк-. Човекът носи шапка. Ч-в-к-т н-с- ш-п-а- ------------------- Човекът носи шапка. 0
C--v--y--no-i s-a-k-. Chovekyt nosi shapka. C-o-e-y- n-s- s-a-k-. --------------------- Chovekyt nosi shapka.
Vlasy nie je vidno. К----а--у -е-----и-д-. Косата му не се вижда. К-с-т- м- н- с- в-ж-а- ---------------------- Косата му не се вижда. 0
Kosat---u-ne--- vizh--. Kosata mu ne se vizhda. K-s-t- m- n- s- v-z-d-. ----------------------- Kosata mu ne se vizhda.
Uši takisto nie je vidno. И--ш-т--му-н- ----и----. И ушите му не се виждат. И у-и-е м- н- с- в-ж-а-. ------------------------ И ушите му не се виждат. 0
I--s-it- mu -e se---z--a-. I ushite mu ne se vizhdat. I u-h-t- m- n- s- v-z-d-t- -------------------------- I ushite mu ne se vizhdat.
Chrbát takisto nie je vidno. Г---ът--- --щ---е -е --жда. Гърбът му също не се вижда. Г-р-ъ- м- с-щ- н- с- в-ж-а- --------------------------- Гърбът му също не се вижда. 0
Gy-byt mu--y--cho-n- se vi---a. Gyrbyt mu syshcho ne se vizhda. G-r-y- m- s-s-c-o n- s- v-z-d-. ------------------------------- Gyrbyt mu syshcho ne se vizhda.
Nakreslím oči a ústa. Рис-вам -ч-те-и --т--а. Рисувам очите и устата. Р-с-в-м о-и-е и у-т-т-. ----------------------- Рисувам очите и устата. 0
R--uva---c--t- --u--ata. Risuvam ochite i ustata. R-s-v-m o-h-t- i u-t-t-. ------------------------ Risuvam ochite i ustata.
Muž tancuje a smeje sa. Ч--ек-т--а-цув- - -е с---. Човекът танцува и се смее. Ч-в-к-т т-н-у-а и с- с-е-. -------------------------- Човекът танцува и се смее. 0
C-ov--y--tant-uva-- -e-sm-e. Chovekyt tantsuva i se smee. C-o-e-y- t-n-s-v- i s- s-e-. ---------------------------- Chovekyt tantsuva i se smee.
Muž má dlhý nos. Ч-в--ът---а дълъ--н-с. Човекът има дълъг нос. Ч-в-к-т и-а д-л-г н-с- ---------------------- Човекът има дълъг нос. 0
Ch--ekyt i-- -y--g--os. Chovekyt ima dylyg nos. C-o-e-y- i-a d-l-g n-s- ----------------------- Chovekyt ima dylyg nos.
V rukách má palicu. Той---си-пр-----в -ъце---си. Той носи пръчка в ръцете си. Т-й н-с- п-ъ-к- в р-ц-т- с-. ---------------------------- Той носи пръчка в ръцете си. 0
T-y ---i--ryc-k- --r---e-e---. Toy nosi prychka v rytsete si. T-y n-s- p-y-h-a v r-t-e-e s-. ------------------------------ Toy nosi prychka v rytsete si.
Okolo krku má tiež šál. Но-и---ша---ко-----ат- -и. Носи и шал около врата си. Н-с- и ш-л о-о-о в-а-а с-. -------------------------- Носи и шал около врата си. 0
Nos- i ---- -k--o--rata -i. Nosi i shal okolo vrata si. N-s- i s-a- o-o-o v-a-a s-. --------------------------- Nosi i shal okolo vrata si.
Je zima a je chladno. Зи---е-и е с---ено. Зима е и е студено. З-м- е и е с-у-е-о- ------------------- Зима е и е студено. 0
Z-m- -e - y--stu--no. Zima ye i ye studeno. Z-m- y- i y- s-u-e-o- --------------------- Zima ye i ye studeno.
Ruky sú silné. Р-цете--у -а с--н-. Ръцете му са силни. Р-ц-т- м- с- с-л-и- ------------------- Ръцете му са силни. 0
R-t-e---m- ---s---i. Rytsete mu sa silni. R-t-e-e m- s- s-l-i- -------------------- Rytsete mu sa silni.
Nohy sú tiež silné. И ---ката му-с- -ил--. И краката му са силни. И к-а-а-а м- с- с-л-и- ---------------------- И краката му са силни. 0
I------t---- s- si-n-. I krakata mu sa silni. I k-a-a-a m- s- s-l-i- ---------------------- I krakata mu sa silni.
Muž je zo snehu. Човекъ----от-с---. Човекът е от сняг. Ч-в-к-т е о- с-я-. ------------------ Човекът е от сняг. 0
C--v--yt-----t-s--a-. Chovekyt ye ot snyag. C-o-e-y- y- o- s-y-g- --------------------- Chovekyt ye ot snyag.
Nemá nohavice ani plášť. Т-- -е ---и -ан---он------т-. Той не носи панталон и палто. Т-й н- н-с- п-н-а-о- и п-л-о- ----------------------------- Той не носи панталон и палто. 0
T---n- nos- --nta-o- i-palto. Toy ne nosi pantalon i palto. T-y n- n-s- p-n-a-o- i p-l-o- ----------------------------- Toy ne nosi pantalon i palto.
Ale nemrzne. Н- ---му е студ---. Но не му е студено. Н- н- м- е с-у-е-о- ------------------- Но не му е студено. 0
N--n---- -e -t--eno. No ne mu ye studeno. N- n- m- y- s-u-e-o- -------------------- No ne mu ye studeno.
Je to snehuliak. Той --снеже- -----. Той е снежен човек. Т-й е с-е-е- ч-в-к- ------------------- Той е снежен човек. 0
To- -----e-hen---o-e-. Toy ye snezhen chovek. T-y y- s-e-h-n c-o-e-. ---------------------- Toy ye snezhen chovek.

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...