Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   da gerne ville noget

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [halvfjerds]

gerne ville noget

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? V-l ----er---r--e? Vil du gerne ryge? V-l d- g-r-e r-g-? ------------------ Vil du gerne ryge? 0
Chceli by ste tancovať? V-l--u--er-e dans-? Vil du gerne danse? V-l d- g-r-e d-n-e- ------------------- Vil du gerne danse? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? V-- ---ge--- -- e- --r? Vil du gerne gå en tur? V-l d- g-r-e g- e- t-r- ----------------------- Vil du gerne gå en tur? 0
Chcel by som fajčiť. J-g --l-g--n--r-g-. Jeg vil gerne ryge. J-g v-l g-r-e r-g-. ------------------- Jeg vil gerne ryge. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Vi--du ---ne-ha-e-----i-a--t? Vil du gerne have en cigaret? V-l d- g-r-e h-v- e- c-g-r-t- ----------------------------- Vil du gerne have en cigaret? 0
Chcel by oheň. H-n -i---ern--h-v- i--. Han vil gerne have ild. H-n v-l g-r-e h-v- i-d- ----------------------- Han vil gerne have ild. 0
Chcel(a) by som niečo piť. J-g--i---erne---ikk- -----. Jeg vil gerne drikke noget. J-g v-l g-r-e d-i-k- n-g-t- --------------------------- Jeg vil gerne drikke noget. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Je--vil--e-ne -a-e noge---- ---s-. Jeg vil gerne have noget at spise. J-g v-l g-r-e h-v- n-g-t a- s-i-e- ---------------------------------- Jeg vil gerne have noget at spise. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Je--vil --r---sl---- l--t af. Jeg vil gerne slappe lidt af. J-g v-l g-r-e s-a-p- l-d- a-. ----------------------------- Jeg vil gerne slappe lidt af. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Jeg-v-- -er-e------e --- -m--oge-. Jeg vil gerne spørge dig om noget. J-g v-l g-r-e s-ø-g- d-g o- n-g-t- ---------------------------------- Jeg vil gerne spørge dig om noget. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. J-g-vil ge-n---ede dig -m -o-et. Jeg vil gerne bede dig om noget. J-g v-l g-r-e b-d- d-g o- n-g-t- -------------------------------- Jeg vil gerne bede dig om noget. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. J---vil ge--e-in-i---- -i- --l-no-e-. Jeg vil gerne invitere dig til noget. J-g v-l g-r-e i-v-t-r- d-g t-l n-g-t- ------------------------------------- Jeg vil gerne invitere dig til noget. 0
Čo si želáte, prosím? Hva---k-l-det-vær-? Hvad skal det være? H-a- s-a- d-t v-r-? ------------------- Hvad skal det være? 0
Želáte si kávu? V-- du -e-ne-h-----a--e? Vil du gerne have kaffe? V-l d- g-r-e h-v- k-f-e- ------------------------ Vil du gerne have kaffe? 0
Alebo si radšej želáte čaj? El-e- --l-du-----e---h-----e? Eller vil du hellere have te? E-l-r v-l d- h-l-e-e h-v- t-? ----------------------------- Eller vil du hellere have te? 0
Chceli by sme ísť domov. Vi vil ge--e --r-----m. Vi vil gerne køre hjem. V- v-l g-r-e k-r- h-e-. ----------------------- Vi vil gerne køre hjem. 0
Chceli by ste taxík? Vi--I ge-n----v- -n -ax-? Vil I gerne have en taxa? V-l I g-r-e h-v- e- t-x-? ------------------------- Vil I gerne have en taxa? 0
Chceli by telefonovať. De-v-- ge-n- r-n-e-ti----gen. De vil gerne ringe til nogen. D- v-l g-r-e r-n-e t-l n-g-n- ----------------------------- De vil gerne ringe til nogen. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.