Guide de conversation

fr Chez le médecin   »   kn ವೈದ್ಯರ ಬಳಿ

57 [cinquante-sept]

Chez le médecin

Chez le médecin

೫೭ [ಐವತ್ತೇಳು]

57 [Aivattēḷu]

ವೈದ್ಯರ ಬಳಿ

[vaidyara baḷi.]

Choisissez comment vous souhaitez voir la traduction :   
Français Kannada Son Suite
J’ai rendez-vous chez le docteur. ನ-ಗ- ವೈದ್ಯ---ನ- ಭೇ-ಿ ನಿ--ಿ-ಾಗ--ೆ ನನಗ- ವ-ದ-ಯರ-ಡನ- ಭ-ಟ- ನ-ಗದ-ಯ-ಗ-ದ- ನ-ಗ- ವ-ದ-ಯ-ೊ-ನ- ಭ-ಟ- ನ-ಗ-ಿ-ಾ-ಿ-ೆ -------------------------------- ನನಗೆ ವೈದ್ಯರೊಡನೆ ಭೇಟಿ ನಿಗದಿಯಾಗಿದೆ 0
N--age--aidyar--a-e--hē-- -igad----ide Nanage vaidyaroḍane bhēṭi nigadiyāgide N-n-g- v-i-y-r-ḍ-n- b-ē-i n-g-d-y-g-d- -------------------------------------- Nanage vaidyaroḍane bhēṭi nigadiyāgide
J’ai rendez-vous à dix heures. ನಾನ--ವೈ---ರ-್ನು ಹತ್-- -----ೆ --ಟಿ---ಡು----ನ-. ನ-ನ- ವ-ದ-ಯರನ-ನ- ಹತ-ತ- ಗ-ಟ-ಗ- ಭ-ಟ- ಮ-ಡ-ತ-ತ-ನ-. ನ-ನ- ವ-ದ-ಯ-ನ-ನ- ಹ-್-ು ಗ-ಟ-ಗ- ಭ-ಟ- ಮ-ಡ-ತ-ತ-ನ-. --------------------------------------------- ನಾನು ವೈದ್ಯರನ್ನು ಹತ್ತು ಗಂಟೆಗೆ ಭೇಟಿ ಮಾಡುತ್ತೇನೆ. 0
nā-u--aid--ra--- -att---aṇ---e-bhē---m-----ē-e. nānu vaidyarannu hattu gaṇṭege bhēṭi māḍuttēne. n-n- v-i-y-r-n-u h-t-u g-ṇ-e-e b-ē-i m-ḍ-t-ē-e- ----------------------------------------------- nānu vaidyarannu hattu gaṇṭege bhēṭi māḍuttēne.
Quel est votre nom ? ನ---ಮ-ಹ-ಸರ---? ನ-ಮ-ಮ ಹ-ಸರ-ನ-? ನ-ಮ-ಮ ಹ-ಸ-ೇ-ು- -------------- ನಿಮ್ಮ ಹೆಸರೇನು? 0
Ni---a h-s-r-n-? Nim'ma hesarēnu? N-m-m- h-s-r-n-? ---------------- Nim'ma hesarēnu?
Veuillez vous asseoir dans la salle d’attente. ದ---ಟ್ಟ- ನಿರೀ-್ಷ-ಾ ಕ--ೆ-ಲ-ಲಿ-ಕುಳಿ---ೊ-್ಳಿ. ದಯವ-ಟ-ಟ- ನ-ರ-ಕ-ಷಣ- ಕ-ಣ-ಯಲ-ಲ- ಕ-ಳ-ತ-ಕ-ಳ-ಳ-. ದ-ವ-ಟ-ಟ- ನ-ರ-ಕ-ಷ-ಾ ಕ-ಣ-ಯ-್-ಿ ಕ-ಳ-ತ-ಕ-ಳ-ಳ-. ------------------------------------------ ದಯವಿಟ್ಟು ನಿರೀಕ್ಷಣಾ ಕೋಣೆಯಲ್ಲಿ ಕುಳಿತುಕೊಳ್ಳಿ. 0
Dayav--ṭu --r-kṣa-- -ōṇ-y-l-i--u--t-koḷ-i. Dayaviṭṭu nirīkṣaṇā kōṇeyalli kuḷitukoḷḷi. D-y-v-ṭ-u n-r-k-a-ā k-ṇ-y-l-i k-ḷ-t-k-ḷ-i- ------------------------------------------ Dayaviṭṭu nirīkṣaṇā kōṇeyalli kuḷitukoḷḷi.
Le docteur va arriver. ವ-ದ್----ಇ-್ಟ-ಲ್---ಬರುತ್ತಾ-ೆ. ವ-ದ-ಯರ- ಇಷ-ಟರಲ-ಲ- ಬರ-ತ-ತ-ರ-. ವ-ದ-ಯ-ು ಇ-್-ರ-್-ೇ ಬ-ು-್-ಾ-ೆ- ---------------------------- ವೈದ್ಯರು ಇಷ್ಟರಲ್ಲೇ ಬರುತ್ತಾರೆ. 0
Va-d--ru -ṣṭ----lē -aruttā--. Vaidyaru iṣṭarallē baruttāre. V-i-y-r- i-ṭ-r-l-ē b-r-t-ā-e- ----------------------------- Vaidyaru iṣṭarallē baruttāre.
Où êtes-vous assuré(e) ? ನೀವು--ಲ--ಿ-ವ--- --ಡಿಸಿದ-ದ---? ನ-ವ- ಎಲ-ಲ- ವ-ಮ- ಮ-ಡ-ಸ-ದ-ದ-ರ-? ನ-ವ- ಎ-್-ಿ ವ-ಮ- ಮ-ಡ-ಸ-ದ-ದ-ರ-? ----------------------------- ನೀವು ಎಲ್ಲಿ ವಿಮೆ ಮಾಡಿಸಿದ್ದೀರಿ? 0
Nī-- el-i-v-----ā-i---dī-i? Nīvu elli vime māḍisiddīri? N-v- e-l- v-m- m-ḍ-s-d-ī-i- --------------------------- Nīvu elli vime māḍisiddīri?
Que puis-je faire pour vous ? ನನ್ನಿಂ- --ಮ-ೆ --ು -ಹಾ--ಆಗ-ಹುದು? ನನ-ನ--ದ ನ-ಮಗ- ಏನ- ಸಹ-ಯ ಆಗಬಹ-ದ-? ನ-್-ಿ-ದ ನ-ಮ-ೆ ಏ-ು ಸ-ಾ- ಆ-ಬ-ು-ು- ------------------------------- ನನ್ನಿಂದ ನಿಮಗೆ ಏನು ಸಹಾಯ ಆಗಬಹುದು? 0
Nan---da-ni-age --u -a--ya ā-ab-----? Nanninda nimage ēnu sahāya āgabahudu? N-n-i-d- n-m-g- ē-u s-h-y- ā-a-a-u-u- ------------------------------------- Nanninda nimage ēnu sahāya āgabahudu?
Avez-vous mal ? ನಿ-ಗ--ನೋ-----ೆ--? ನ-ಮಗ- ನ-ವ- ಇದ-ಯ-? ನ-ಮ-ೆ ನ-ವ- ಇ-ೆ-ೆ- ----------------- ನಿಮಗೆ ನೋವು ಇದೆಯೆ? 0
N-m-ge ---- i-ey-? Nimage nōvu ideye? N-m-g- n-v- i-e-e- ------------------ Nimage nōvu ideye?
Où avez-vous mal ? ಎಲ್ಲಿ --ವು ಇದೆ? ಎಲ-ಲ- ನ-ವ- ಇದ-? ಎ-್-ಿ ನ-ವ- ಇ-ೆ- --------------- ಎಲ್ಲಿ ನೋವು ಇದೆ? 0
E--- n-vu-i--? Elli nōvu ide? E-l- n-v- i-e- -------------- Elli nōvu ide?
J’ai toujours mal au dos. ನನ-ೆ ಸದಾ-ಬ----ು-ೋ-- -ರ--್ತದ-. ನನಗ- ಸದ- ಬ-ನ-ನ-ನ-ವ- ಇರ-ತ-ತದ-. ನ-ಗ- ಸ-ಾ ಬ-ನ-ನ-ನ-ವ- ಇ-ು-್-ದ-. ----------------------------- ನನಗೆ ಸದಾ ಬೆನ್ನುನೋವು ಇರುತ್ತದೆ. 0
Nanag--s----be--u--vu-iru-t-de. Nanage sadā bennunōvu iruttade. N-n-g- s-d- b-n-u-ō-u i-u-t-d-. ------------------------------- Nanage sadā bennunōvu iruttade.
J’ai souvent des maux de tête. ನನ-ೆ ಅ----ಬ-ರಿ-ತ-- ನ--- ಬರು--ತದೆ. ನನಗ- ಅನ-ಕ ಬ-ರ- ತಲ- ನ-ವ- ಬರ-ತ-ತದ-. ನ-ಗ- ಅ-ೇ- ಬ-ರ- ತ-ೆ ನ-ವ- ಬ-ು-್-ದ-. --------------------------------- ನನಗೆ ಅನೇಕ ಬಾರಿ ತಲೆ ನೋವು ಬರುತ್ತದೆ. 0
Na-ag--a-ē-a--ā-- t-le-------aruttade. Nanage anēka bāri tale nōvu baruttade. N-n-g- a-ē-a b-r- t-l- n-v- b-r-t-a-e- -------------------------------------- Nanage anēka bāri tale nōvu baruttade.
Parfois, j’ai mal au ventre. ನ-ಗೆ ---ವ- ಬಾರಿ---ಟ--ೆ ನ-ವ----------. ನನಗ- ಕ-ಲವ- ಬ-ರ- ಹ-ಟ-ಟ- ನ-ವ- ಬರ-ತ-ತದ-. ನ-ಗ- ಕ-ಲ-ು ಬ-ರ- ಹ-ಟ-ಟ- ನ-ವ- ಬ-ು-್-ದ-. ------------------------------------- ನನಗೆ ಕೆಲವು ಬಾರಿ ಹೊಟ್ಟೆ ನೋವು ಬರುತ್ತದೆ. 0
Nan-ge --la-u bāri -oṭṭ- ---- b-ru-----. Nanage kelavu bāri hoṭṭe nōvu baruttade. N-n-g- k-l-v- b-r- h-ṭ-e n-v- b-r-t-a-e- ---------------------------------------- Nanage kelavu bāri hoṭṭe nōvu baruttade.
Enlevez le haut, s’il vous plait ! ದಯ-ಿ--ಟ- -ಿಮ-ಮ-ಮೇ-----ನ-ನ--ಬಿಚ--ಿರ-! ದಯವ-ಟ-ಟ- ನ-ಮ-ಮ ಮ-ಲ-ಗ-ಯನ-ನ- ಬ-ಚ-ಚ-ರ-! ದ-ವ-ಟ-ಟ- ನ-ಮ-ಮ ಮ-ಲ-ಗ-ಯ-್-ು ಬ-ಚ-ಚ-ರ-! ------------------------------------ ದಯವಿಟ್ಟು ನಿಮ್ಮ ಮೇಲಂಗಿಯನ್ನು ಬಿಚ್ಚಿರಿ! 0
Dayav---u n---ma ------i-annu-bi--i--! Dayaviṭṭu nim'ma mēlaṅgiyannu bicciri! D-y-v-ṭ-u n-m-m- m-l-ṅ-i-a-n- b-c-i-i- -------------------------------------- Dayaviṭṭu nim'ma mēlaṅgiyannu bicciri!
Veuillez vous allonger sur la table d’examen ! ದಯವ----ು--ಾ-ಿಗ---ಮ--- --ಗ-ಕ--್ಳಿ. ದಯವ-ಟ-ಟ- ಹ-ಸ-ಗ-ಯ ಮ-ಲ- ಮಲಗ-ಕ-ಳ-ಳ-. ದ-ವ-ಟ-ಟ- ಹ-ಸ-ಗ-ಯ ಮ-ಲ- ಮ-ಗ-ಕ-ಳ-ಳ-. --------------------------------- ದಯವಿಟ್ಟು ಹಾಸಿಗೆಯ ಮೇಲೆ ಮಲಗಿಕೊಳ್ಳಿ. 0
D---v-ṭṭu---si-ey- m--- -alag-k--ḷi. Dayaviṭṭu hāsigeya mēle malagikoḷḷi. D-y-v-ṭ-u h-s-g-y- m-l- m-l-g-k-ḷ-i- ------------------------------------ Dayaviṭṭu hāsigeya mēle malagikoḷḷi.
La tension est normale. ರ-್ತದ ಒ-್-ಡ ಸ--ಯ----ೆ. ರಕ-ತದ ಒತ-ತಡ ಸರ-ಯ-ಗ-ದ-. ರ-್-ದ ಒ-್-ಡ ಸ-ಿ-ಾ-ಿ-ೆ- ---------------------- ರಕ್ತದ ಒತ್ತಡ ಸರಿಯಾಗಿದೆ. 0
R--t-da-ott-ḍa--a-iy--i-e. Raktada ottaḍa sariyāgide. R-k-a-a o-t-ḍ- s-r-y-g-d-. -------------------------- Raktada ottaḍa sariyāgide.
Je vais vous faire une piqûre. ನ-ನು ನ--ಗೆ --ದು-ಚು-್-- ಮದ-ದು-ಕ-ಡ--್-ೇ-ೆ. ನ-ನ- ನ-ಮಗ- ಒ-ದ- ಚ-ಚ-ಚ- ಮದ-ದ- ಕ-ಡ-ತ-ತ-ನ-. ನ-ನ- ನ-ಮ-ೆ ಒ-ದ- ಚ-ಚ-ಚ- ಮ-್-ು ಕ-ಡ-ತ-ತ-ನ-. ---------------------------------------- ನಾನು ನಿಮಗೆ ಒಂದು ಚುಚ್ಚು ಮದ್ದು ಕೊಡುತ್ತೇನೆ. 0
N----n-ma---o--- c-cc- -a--u -o-u----e. Nānu nimage ondu cuccu maddu koḍuttēne. N-n- n-m-g- o-d- c-c-u m-d-u k-ḍ-t-ē-e- --------------------------------------- Nānu nimage ondu cuccu maddu koḍuttēne.
Je vous prescris des comprimés. ನ-ನ- -ಿ--- -ೆಲವ- -ುಳ---ಗಳ-್ನ--ಕೊಡ-ತ----ೆ. ನ-ನ- ನ-ಮಗ- ಕ-ಲವ- ಗ-ಳ-ಗ-ಗಳನ-ನ- ಕ-ಡ-ತ-ತ-ನ-. ನ-ನ- ನ-ಮ-ೆ ಕ-ಲ-ು ಗ-ಳ-ಗ-ಗ-ನ-ನ- ಕ-ಡ-ತ-ತ-ನ-. ----------------------------------------- ನಾನು ನಿಮಗೆ ಕೆಲವು ಗುಳಿಗೆಗಳನ್ನು ಕೊಡುತ್ತೇನೆ. 0
N--u-n-ma-e -e-----gu-----aḷann----ḍu-t-ne. Nānu nimage kelavu guḷigegaḷannu koḍuttēne. N-n- n-m-g- k-l-v- g-ḷ-g-g-ḷ-n-u k-ḍ-t-ē-e- ------------------------------------------- Nānu nimage kelavu guḷigegaḷannu koḍuttēne.
Je vous donne une ordonnance pour la pharmacie. ನಾ---ನಿ-ಗ- ಔಷ-- ಅ-ಗಡಿಗಾ-ಿ ಒ-ದ----ಧದ ಚ----ಬರ--ು-ಕೊಡುತ-ತೇ--. ನ-ನ- ನ-ಮಗ- ಔಷಧದ ಅ-ಗಡ-ಗ-ಗ- ಒ-ದ- ಔಷಧದ ಚ-ಟ- ಬರ-ದ- ಕ-ಡ-ತ-ತ-ನ-. ನ-ನ- ನ-ಮ-ೆ ಔ-ಧ- ಅ-ಗ-ಿ-ಾ-ಿ ಒ-ದ- ಔ-ಧ- ಚ-ಟ- ಬ-ೆ-ು ಕ-ಡ-ತ-ತ-ನ-. ---------------------------------------------------------- ನಾನು ನಿಮಗೆ ಔಷಧದ ಅಂಗಡಿಗಾಗಿ ಒಂದು ಔಷಧದ ಚೀಟಿ ಬರೆದು ಕೊಡುತ್ತೇನೆ. 0
Nā-u ----g- au-a----- --ga-ig-gi---d- -u--dhada---ṭ- -a-e-- --ḍut-ē--. Nānu nimage auṣadhada aṅgaḍigāgi ondu auṣadhada cīṭi baredu koḍuttēne. N-n- n-m-g- a-ṣ-d-a-a a-g-ḍ-g-g- o-d- a-ṣ-d-a-a c-ṭ- b-r-d- k-ḍ-t-ē-e- ---------------------------------------------------------------------- Nānu nimage auṣadhada aṅgaḍigāgi ondu auṣadhada cīṭi baredu koḍuttēne.

Mots courts, mots longs

La longueur d'un mot dépend des informations qu'il contient. Cela a été démontré par une étude américaine. Les chercheurs ont étudié des mots issus de dix langues européennes. Cela se fit à l'aide d'un ordinateur. L'ordinateur analysait différents mots à l'aide d'un programme. Avec une formule, il analysait en même temps le contenu informatif. Le résultat était parlant. Plus un mot est court, moins il véhicule d'informations. Ce qui est intéressant, c'est que nous employons plus souvent des mots courts que des mots longs. La raison pourrait se trouver dans l'efficience de la langue. Lorsque nous parlons, nous nous concentrons sur le plus important. Les mots qui ne contiennent que peu d'informations ne doivent donc pas être trop longs. Cela garantit que nous ne consacrions pas trop de temps à des choses sans importance. Le rapport entre longueur et contenu a encore un avantage. Il assure que le contenu informatif reste toujours constant. C'est-à-dire que pendant un temps donné, nous disons toujours autant de contenu. Par exemple, nous ne pouvons dire que peu de mots longs. Ou bien nous disons beaucoup de mots courts. Quel que soit notre choix, le contenu informatif reste le même. Cela donne à notre discours un rythme régulier. C'est alors plus facile pour nos auditeurs de nous suivre. Si la quantité d'informations variait en permanence, ce serait mauvais. Nos auditeurs ne pourraient pas bien se fixer sur notre langue. La compréhension serait rendue plus difficile. Si on veut être compris du mieux possible, on a intérêt à choisir des mots courts. Car les mots courts sont mieux compris que les mots longs. C'est pourquoi le principe suivant est valable : Keep It Short and Simple! En bref : KISS !