Slovníček fráz

sk Osoby   »   bs Lica

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [jedan]

Lica

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
ja -a ja j- -- ja 0
ja a ty j--- ti ja i ti j- i t- ------- ja i ti 0
my obaja / my obidve n-s d-oje nas dvoje n-s d-o-e --------- nas dvoje 0
on -n on o- -- on 0
on a ona on---ona on i ona o- i o-a -------- on i ona 0
oni obaja / ony obidve n-i--dvoje njih dvoje n-i- d-o-e ---------- njih dvoje 0
muž m-š-ar-c muškarac m-š-a-a- -------- muškarac 0
žena žena žena ž-n- ---- žena 0
dieťa d-j--e dijete d-j-t- ------ dijete 0
rodina je-na -orod--a jedna porodica j-d-a p-r-d-c- -------------- jedna porodica 0
moja rodina mo---po-o-ica moja porodica m-j- p-r-d-c- ------------- moja porodica 0
Moja rodina je tu. Мoj----r---ca-je o-dj-. Мoja porodica je ovdje. М-j- p-r-d-c- j- o-d-e- ----------------------- Мoja porodica je ovdje. 0
Ja som tu. Ja---- ----e. Ja sam ovdje. J- s-m o-d-e- ------------- Ja sam ovdje. 0
Ty si tu. Ti-s- -v--e. Ti si ovdje. T- s- o-d-e- ------------ Ti si ovdje. 0
On je tu a ona je tu. On -e o---e---on- -e---dj-. On je ovdje i ona je ovdje. O- j- o-d-e i o-a j- o-d-e- --------------------------- On je ovdje i ona je ovdje. 0
My sme tu. M- smo-ovd-e. Mi smo ovdje. M- s-o o-d-e- ------------- Mi smo ovdje. 0
Vy ste tu. Vi-ste-ov-j-. Vi ste ovdje. V- s-e o-d-e- ------------- Vi ste ovdje. 0
Oni sú všetci tu. Oni su-svi --dj-. Oni su svi ovdje. O-i s- s-i o-d-e- ----------------- Oni su svi ovdje. 0

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!