Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   bs nešto željeti

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sedamdeset]

nešto željeti

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Ž--i---li--u-i--? Želite li pušiti? Ž-l-t- l- p-š-t-? ----------------- Želite li pušiti? 0
Chceli by ste tancovať? Že-i-e -i -les--i? Želite li plesati? Ž-l-t- l- p-e-a-i- ------------------ Želite li plesati? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Ž-li-- -- š-tat-? Želite li šetati? Ž-l-t- l- š-t-t-? ----------------- Želite li šetati? 0
Chcel by som fajčiť. Ja-že--- ---iti. Ja želim pušiti. J- ž-l-m p-š-t-. ---------------- Ja želim pušiti. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Že-i- -i -ig---t-? Želiš li cigaretu? Ž-l-š l- c-g-r-t-? ------------------ Želiš li cigaretu? 0
Chcel by oheň. O------ --t--. On želi vatru. O- ž-l- v-t-u- -------------- On želi vatru. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Ja ž-----n--t--pit-. Ja želim nešto piti. J- ž-l-m n-š-o p-t-. -------------------- Ja želim nešto piti. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. J- ž--------------ti. Ja želim nešto jesti. J- ž-l-m n-š-o j-s-i- --------------------- Ja želim nešto jesti. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Ja s- žel---ma-o o-mor-ti. Ja se želim malo odmoriti. J- s- ž-l-m m-l- o-m-r-t-. -------------------------- Ja se želim malo odmoriti. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. J- V-s-ž--i--n-što--ita-i. Ja Vas želim nešto pitati. J- V-s ž-l-m n-š-o p-t-t-. -------------------------- Ja Vas želim nešto pitati. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. J- Va--že-im--- ne--o zamol-t-. Ja Vas želim za nešto zamoliti. J- V-s ž-l-m z- n-š-o z-m-l-t-. ------------------------------- Ja Vas želim za nešto zamoliti. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. J--Vas ž--im--- ne--o--o-----. Ja Vas želim na nešto pozvati. J- V-s ž-l-m n- n-š-o p-z-a-i- ------------------------------ Ja Vas želim na nešto pozvati. 0
Čo si želáte, prosím? Šta-žel-t-, moli-? Šta želite, molim? Š-a ž-l-t-, m-l-m- ------------------ Šta želite, molim? 0
Želáte si kávu? Ž----e -i-ka-u? Želite li kafu? Ž-l-t- l- k-f-? --------------- Želite li kafu? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Ili----i-e--e-it---aj? Ili radije želite čaj? I-i r-d-j- ž-l-t- č-j- ---------------------- Ili radije želite čaj? 0
Chceli by sme ísť domov. Mi se---l----v-z-t---u--. Mi se želimo voziti kući. M- s- ž-l-m- v-z-t- k-ć-. ------------------------- Mi se želimo voziti kući. 0
Chceli by ste taxík? Ž-l-----i v- --k-i? Želite li vi taksi? Ž-l-t- l- v- t-k-i- ------------------- Želite li vi taksi? 0
Chceli by telefonovať. On- ---e-t----on-r-ti. Oni žele telefonirati. O-i ž-l- t-l-f-n-r-t-. ---------------------- Oni žele telefonirati. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.