Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   bs Prisvojne zamjenice 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [šezdeset i sedam]

Prisvojne zamjenice 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
okuliare n-----e naočale n-o-a-e ------- naočale 0
Zabudol si svoje okuliare. O--j--zab--a-io ---je----ča--. On je zaboravio svoje naočale. O- j- z-b-r-v-o s-o-e n-o-a-e- ------------------------------ On je zaboravio svoje naočale. 0
Kde len má svoje okuliare? Ma-gd-e su--- n-oč--e? Ma gdje su mu naočale? M- g-j- s- m- n-o-a-e- ---------------------- Ma gdje su mu naočale? 0
hodinky sat sat s-t --- sat 0
Jeho hodinky sú pokazené. Nj-g-v sat je-pokvar--. Njegov sat je pokvaren. N-e-o- s-t j- p-k-a-e-. ----------------------- Njegov sat je pokvaren. 0
Hodiny visia na stene. S-t-v-s------id-. Sat visi na zidu. S-t v-s- n- z-d-. ----------------- Sat visi na zidu. 0
pas pa-oš pasoš p-s-š ----- pasoš 0
Stratil svoj pas. O- j--i-gu-i- -v-j--a-o-. On je izgubio svoj pasoš. O- j- i-g-b-o s-o- p-s-š- ------------------------- On je izgubio svoj pasoš. 0
Kde len má svoj pas? G-j---e--nd--nje----pa-oš? Gdje je onda njegov pasoš? G-j- j- o-d- n-e-o- p-s-š- -------------------------- Gdje je onda njegov pasoš? 0
oni – ich on- – ------ ---j---va /---ih-vo oni – njihov / njihova / njihovo o-i – n-i-o- / n-i-o-a / n-i-o-o -------------------------------- oni – njihov / njihova / njihovo 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Djeca--e -og- -ać---jih--e r---telj-. Djeca ne mogu naći njihove roditelje. D-e-a n- m-g- n-ć- n-i-o-e r-d-t-l-e- ------------------------------------- Djeca ne mogu naći njihove roditelje. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! Ali-e-o--ol-z---ji--v---o---e-j-! Ali eto dolaze njihovi roditelji! A-i e-o d-l-z- n-i-o-i r-d-t-l-i- --------------------------------- Ali eto dolaze njihovi roditelji! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše V- - V-š-/-Va---/---še Vi – Vaš / Vaša / Vaše V- – V-š / V-š- / V-š- ---------------------- Vi – Vaš / Vaša / Vaše 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Ka--o--- b-l--V----putovanj-------odine M-ler? Kakvo je bilo Vaše putovanje, gospodine Miler? K-k-o j- b-l- V-š- p-t-v-n-e- g-s-o-i-e M-l-r- ---------------------------------------------- Kakvo je bilo Vaše putovanje, gospodine Miler? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? Gd-e --------že-a,----po---e --l--? Gdje je Vaša žena, gospodine Miler? G-j- j- V-š- ž-n-, g-s-o-i-e M-l-r- ----------------------------------- Gdje je Vaša žena, gospodine Miler? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše Vi-–---š - V--a-/--aše Vi – Vaš / Vaša / Vaše V- – V-š / V-š- / V-š- ---------------------- Vi – Vaš / Vaša / Vaše 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Ka-v---- b--- ---e--u-------,-g--p-đo--chmi-t? Kakvo je bilo Vaše putovanje, gospođo Schmidt? K-k-o j- b-l- V-š- p-t-v-n-e- g-s-o-o S-h-i-t- ---------------------------------------------- Kakvo je bilo Vaše putovanje, gospođo Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Gdje -e--aš ---, g--p------hmidt? Gdje je Vaš muž, gospođo Schmidt? G-j- j- V-š m-ž- g-s-o-o S-h-i-t- --------------------------------- Gdje je Vaš muž, gospođo Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!