Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   bs Ćišćenje kuće

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [osamnaest]

Ćišćenje kuće

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Dnes je sobota. D--a- -e sub--a. Danas je subota. D-n-s j- s-b-t-. ---------------- Danas je subota. 0
Dnes máme čas. D--as-i-amo----men-. Danas imamo vremena. D-n-s i-a-o v-e-e-a- -------------------- Danas imamo vremena. 0
Dnes upratujeme byt. Dan-----sti-- --a-. Danas čistimo stan. D-n-s č-s-i-o s-a-. ------------------- Danas čistimo stan. 0
Čistím kúpeľňu. J----s-i----p---l-. Ja čistim kupatilo. J- č-s-i- k-p-t-l-. ------------------- Ja čistim kupatilo. 0
Môj muž umýva auto. M-j ------re-a-to. Moj muž pere auto. M-j m-ž p-r- a-t-. ------------------ Moj muž pere auto. 0
Deti čistia bicykle. Dje-- ---- bic----. Djeca peru bicikla. D-e-a p-r- b-c-k-a- ------------------- Djeca peru bicikla. 0
Stará mama polieva kvety. Nana z----e---cv-----. Nana zalijeva cvijeće. N-n- z-l-j-v- c-i-e-e- ---------------------- Nana zalijeva cvijeće. 0
Deti upratujú detskú izbu. Dj--- -osprem-----je-i-------. Djeca pospremaju dječiju sobu. D-e-a p-s-r-m-j- d-e-i-u s-b-. ------------------------------ Djeca pospremaju dječiju sobu. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Mo- --- -o---ema---o- --sa----t-. Moj muž posprema svoj pisaći sto. M-j m-ž p-s-r-m- s-o- p-s-ć- s-o- --------------------------------- Moj muž posprema svoj pisaći sto. 0
Dávam prádlo do práčky. Ja s-av-jam-v-š u-m-ši---za--ranje-v---. Ja stavljam veš u mašinu za pranje veša. J- s-a-l-a- v-š u m-š-n- z- p-a-j- v-š-. ---------------------------------------- Ja stavljam veš u mašinu za pranje veša. 0
Vešiam prádlo. Ja--ro-ti--m -eš. Ja prostirem veš. J- p-o-t-r-m v-š- ----------------- Ja prostirem veš. 0
Žehlím prádlo. Ja----la- --š-/ ------. Ja peglam veš / rublje. J- p-g-a- v-š / r-b-j-. ----------------------- Ja peglam veš / rublje. 0
Okná sú špinavé. P--zori -u pr--a--. Prozori su prljavi. P-o-o-i s- p-l-a-i- ------------------- Prozori su prljavi. 0
Dlážka je špinavá. P-d j- -r---v. Pod je prljav. P-d j- p-l-a-. -------------- Pod je prljav. 0
Riad je špinavý. P--u----- prl----. Posuđe je prljavo. P-s-đ- j- p-l-a-o- ------------------ Posuđe je prljavo. 0
Kto umýva okná? K- či--i p-oz---? Ko čisti prozore? K- č-s-i p-o-o-e- ----------------- Ko čisti prozore? 0
Kto vysáva? K- --i-av- -ra-inu? Ko usisava prašinu? K- u-i-a-a p-a-i-u- ------------------- Ko usisava prašinu? 0
Kto umýva riad? Ko--ere--osu-e? Ko pere posuđe? K- p-r- p-s-đ-? --------------- Ko pere posuđe? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !