Slovníček fráz

sk Spojky 3   »   hr Veznici 3

96 [deväťesiatšesť]

Spojky 3

Spojky 3

96 [devedeset i šest]

Veznici 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Vstanem, len čo zazvoní budík. J--u--a-em č-m--u--l--a--a--o--. Ja ustajem čim budilica zazvoni. J- u-t-j-m č-m b-d-l-c- z-z-o-i- -------------------------------- Ja ustajem čim budilica zazvoni. 0
Som unavený, len čo sa mám učiť. P---a--m-um--a- č----or-m------. Postanem umoran čim moram učiti. P-s-a-e- u-o-a- č-m m-r-m u-i-i- -------------------------------- Postanem umoran čim moram učiti. 0
Prestanem pracovať, len čo budem mať 60. P-es-ajem-ra-i-- -i- n-puni- --. Prestajem raditi čim napunim 60. P-e-t-j-m r-d-t- č-m n-p-n-m 6-. -------------------------------- Prestajem raditi čim napunim 60. 0
Kedy zavoláte? K----ćete naz-a-i? Kada ćete nazvati? K-d- ć-t- n-z-a-i- ------------------ Kada ćete nazvati? 0
Len čo budem mať chvíľu čas. Č-m bu-em---ao-- i---- tre--ta- s-o-od-o- -r--e--. Čim budem imao / imala trenutak slobodnog vremena. Č-m b-d-m i-a- / i-a-a t-e-u-a- s-o-o-n-g v-e-e-a- -------------------------------------------------- Čim budem imao / imala trenutak slobodnog vremena. 0
Zavolá, len čo bude mať čas. Na-v---ć--č-m ---e-i-ao---št- vrem---. Nazvat će čim bude imao nešto vremena. N-z-a- ć- č-m b-d- i-a- n-š-o v-e-e-a- -------------------------------------- Nazvat će čim bude imao nešto vremena. 0
Ako dlho budete pracovať? Ko-iko -------t- ---i-i? Koliko dugo ćete raditi? K-l-k- d-g- ć-t- r-d-t-? ------------------------ Koliko dugo ćete raditi? 0
Budem pracovať, pokiaľ budem môcť. Ra-it ć- d-k-b-de- -og-o - mog-a. Radit ću dok budem mogao / mogla. R-d-t ć- d-k b-d-m m-g-o / m-g-a- --------------------------------- Radit ću dok budem mogao / mogla. 0
Budem pracovať, pokiaľ budem zdravý. R-dit -u dok b-d-m-z--av---z----a. Radit ću dok budem zdrav / zdrava. R-d-t ć- d-k b-d-m z-r-v / z-r-v-. ---------------------------------- Radit ću dok budem zdrav / zdrava. 0
Leží v posteli namiesto toho, aby pracoval. O- -ež--u--r-ve-- umjes-- d---a--. On leži u krevetu umjesto da radi. O- l-ž- u k-e-e-u u-j-s-o d- r-d-. ---------------------------------- On leži u krevetu umjesto da radi. 0
Číta noviny namiesto toho, aby varila. O-a--i-a n-vi-e u-j---- d- kuh-. Ona čita novine umjesto da kuha. O-a č-t- n-v-n- u-j-s-o d- k-h-. -------------------------------- Ona čita novine umjesto da kuha. 0
Sedí v krčme namiesto toho, aby išiel domov. On --ed- u--rčm- u-je-to--a ide ku--. On sjedi u krčmi umjesto da ide kući. O- s-e-i u k-č-i u-j-s-o d- i-e k-ć-. ------------------------------------- On sjedi u krčmi umjesto da ide kući. 0
Pokiaľ viem, býva tu. Ko--k- ja---am, o- sta-u-- -vd--. Koliko ja znam, on stanuje ovdje. K-l-k- j- z-a-, o- s-a-u-e o-d-e- --------------------------------- Koliko ja znam, on stanuje ovdje. 0
Pokiaľ viem, je jeho žena chorá. K----- ---z---,--j-gova-ž-na-j- --l--na. Koliko ja znam, njegova žena je bolesna. K-l-k- j- z-a-, n-e-o-a ž-n- j- b-l-s-a- ---------------------------------------- Koliko ja znam, njegova žena je bolesna. 0
Pokiaľ viem, je nezamestnaný. K---k- ja -n--, o---e--e--p-sle-. Koliko ja znam, on je nezaposlen. K-l-k- j- z-a-, o- j- n-z-p-s-e-. --------------------------------- Koliko ja znam, on je nezaposlen. 0
Zaspal som, inak by som bol dochvíľny. P--s----- sam,------ b-h bi---o-a-. Prespavao sam, inače bih bio točan. P-e-p-v-o s-m- i-a-e b-h b-o t-č-n- ----------------------------------- Prespavao sam, inače bih bio točan. 0
Zmeškal som autobus, inak by som bol dochvíľny. P--p-st-o sa--au-----, in--e-bi--b-o---č--. Propustio sam autobus, inače bih bio točan. P-o-u-t-o s-m a-t-b-s- i-a-e b-h b-o t-č-n- ------------------------------------------- Propustio sam autobus, inače bih bio točan. 0
Nenašiel som cestu, inak by som bol dochvíľny. Ni----na--o p--------- b----io-t-č--. Nisam našao put, inače bih bio točan. N-s-m n-š-o p-t- i-a-e b-h b-o t-č-n- ------------------------------------- Nisam našao put, inače bih bio točan. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a matematika

Myslenie a reč patria k sebe. Jedno ovplyvňuje druhé. Jazykové štruktúry ovplyvňujú štruktúry myslenia. Napríklad v niektorých jazykoch neexistujú slová pre číslice. Ľudia pri rozprávaní nerozumejú konceptu čísel. Matematika a jazyk teda k sebe tiež v istom zmysle patria. Gramatické a matematické štruktúry sú často podobné. Niektorí vedci si myslia, že sú tiež podobne spracovávané. Veria, že centrum reči je tiež zodpovedné za matematiku. Pomáha mozgu vykonávať početné operácie. Nedávne štúdie však dospeli k iným záverom. Ukazujú, že náš mozog spracováva matematiku bez pomoci reči. Vedci skúmali troch ľudí. Ich mozog bol následkom zranenia poškodený. Poškodené bolo aj centrum reči. Títo ľudia mali s rečou veľké ťažkosti. Neboli schopní formulovať jednoduché vety. Niektorým slovám ani nerozumeli. Po jazykovom teste mali títo ľudia riešiť matematické problémy. Niektoré matematické úlohy boli veľmi ťažké. Napriek tomu ich dokázali vyriešiť! Výsledky tejto štúdie sú veľmi zaujímavé. Ukazujú, že matematika nie je kódovaná slovami. Je možné, že jazyk a matematika majú rovnaký základ. Oboje je spracovávané v rovnakom centre. Matematika sa však nemusí najskôr previesť na reč. Možno sa matematika a jazyk i spoločne vyvíjajú ... Keď je ale mozog hotový, existujú oddelene!