Slovníček fráz

sk Genitív   »   hr Genitiv

99 [deväťdesiatdeväť]

Genitív

Genitív

99 [devedeset i devet]

Genitiv

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
mačka mojej priateľky ma-----o-e---i--t-----e mačka moje prijateljice m-č-a m-j- p-i-a-e-j-c- ----------------------- mačka moje prijateljice 0
pes môjho priateľa p----og- -r--ate--a pas moga prijatelja p-s m-g- p-i-a-e-j- ------------------- pas moga prijatelja 0
hračky mojich detí igr-č-e---j--dj-ce igračke moje djece i-r-č-e m-j- d-e-e ------------------ igračke moje djece 0
To je plášť môjho kolegu. T- -e---nt-- -o--- -ol---. To je mantil mojeg kolege. T- j- m-n-i- m-j-g k-l-g-. -------------------------- To je mantil mojeg kolege. 0
To je auto mojej kolegyne. To-j- --to ---e -olegi-e. To je auto moje kolegice. T- j- a-t- m-j- k-l-g-c-. ------------------------- To je auto moje kolegice. 0
To je práca mojich kolegov. To -- p--a--m-ji- kol-ga. To je posao mojih kolega. T- j- p-s-o m-j-h k-l-g-. ------------------------- To je posao mojih kolega. 0
Gombík z košele sa odtrhol. Dugm---d---š-l----e---pa-o. Dugme od košulje je otpalo. D-g-e o- k-š-l-e j- o-p-l-. --------------------------- Dugme od košulje je otpalo. 0
Kľúč od garáže je preč. K-juč -d-----že je -e-t--. Ključ od garaže je nestao. K-j-č o- g-r-ž- j- n-s-a-. -------------------------- Ključ od garaže je nestao. 0
Šéfov počítač je pokazený. Šefov----čuna-o----pokvar-no. Šefovo računalo je pokvareno. Š-f-v- r-č-n-l- j- p-k-a-e-o- ----------------------------- Šefovo računalo je pokvareno. 0
Kto sú rodičia toho dievčaťa? T-o--u-----o-č-ni--od---l-i? Tko su djevojčini roditelji? T-o s- d-e-o-č-n- r-d-t-l-i- ---------------------------- Tko su djevojčini roditelji? 0
Ako sa dostanem k domu jej rodičov? Kak- da---đe- d- kuć--nj--i-----itelj-? Kako da dođem do kuće njenih roditelja? K-k- d- d-đ-m d- k-ć- n-e-i- r-d-t-l-a- --------------------------------------- Kako da dođem do kuće njenih roditelja? 0
Dom je na konci ulice. Ku-- s---- -a---a-- u-i-e. Kuća stoji na kraju ulice. K-ć- s-o-i n- k-a-u u-i-e- -------------------------- Kuća stoji na kraju ulice. 0
Ako sa volá hlavné mesto Švajčiarska? Ka-- se----e---av-i-g--- -vica--k-? Kako se zove glavni grad Švicarske? K-k- s- z-v- g-a-n- g-a- Š-i-a-s-e- ----------------------------------- Kako se zove glavni grad Švicarske? 0
Aký je názov knihy? Koji-j-----------j-g-? Koji je naslov knjige? K-j- j- n-s-o- k-j-g-? ---------------------- Koji je naslov knjige? 0
Ako sa volajú deti susedov? K-ko--e---vu s----d--- -je--? Kako se zovu susjedova djeca? K-k- s- z-v- s-s-e-o-a d-e-a- ----------------------------- Kako se zovu susjedova djeca? 0
Kedy majú deti školské prázdniny? Ka-a-s------j- šk-lsk----a--ic-? Kada su dječji školski praznici? K-d- s- d-e-j- š-o-s-i p-a-n-c-? -------------------------------- Kada su dječji školski praznici? 0
Kedy sú návštevné hodiny u lekára? Kad--su -ij-č--ko-i-termini-----ac-jen-e? Kada su liječnikovi termini za pacijente? K-d- s- l-j-č-i-o-i t-r-i-i z- p-c-j-n-e- ----------------------------------------- Kada su liječnikovi termini za pacijente? 0
Kedy sú otváracie hodiny múzea? K--a je ----r-n m--ej? Kada je otvoren muzej? K-d- j- o-v-r-n m-z-j- ---------------------- Kada je otvoren muzej? 0

Lepšia koncentrácia = lepšie učenie

Keď sa učíme, musíme sa sústrediť. Celá naše pozornosť musí smerovať k jednej veci. Schopnosť sústrediť sa nie je vrodená. Najskôr sa musíme naučiť, ako sa sústrediť. To sa spravidla deje v škôlke alebo v škole. V šiestich rokoch sa deti dokážu sústrediť asi na 15 minút. Deti v 14 rokoch sa dokážu sústrediť a pracovať asi dvakrát tak dlhšie. Doba koncentrácie u dospelých trvá asi 45 minút. Po určitom čase sa koncentrácia stráca. Študenti potom strácajú o látku záujem. Môže sa u nich prejaviť únava alebo stres. Učenie je potom ťažšie. Pamäť nedokáže látku tak dobre udržať. Človek však môže svoju koncentráciu zlepšiť! Je veľmi dôležité, aby ste sa pred učením dobre vyspali. Unavený človek sa dokáže sústrediť iba krátko. Náš mozog robí viac chýb, keď sme unavení. Aj naše pocity ovplyvňujú našu koncentráciu. Človek, ktorý sa chce učiť efektívne, by mal byť v neutrálnom stave mysle. Príliš veľa pozitívnych či negatívnych emócií bráni úspechu pri učení. Človek samozrejme nedokáže vždy kontrolovať svoje pocity. Môžete sa ich ale pokúsiť pri štúdiu ignorovať. Kto chce byť koncentrovaný, musí byť tiež motivovaný. Pri učení musíme mať na pamäti stále nejaký cieľ. Iba vtedy je náš mozog pripravený sa sústrediť. Pre dobrú koncentráciu je tiež dôležité tiché prostredie. A: Mali by ste pri učení piť veľa vody, to Vás udrží hore ... Kto pamätá na všetky tieto pravidlá, dokáže sa sústrediť určite dlhšie!