Slovníček fráz

sk V meste   »   hr U gradu

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [dvadeset i pet]

U gradu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. H--- - h-j--a -----a-že-jez---ki ko-odvo-. Htio / htjela bih na željeznički kolodvor. H-i- / h-j-l- b-h n- ž-l-e-n-č-i k-l-d-o-. ------------------------------------------ Htio / htjela bih na željeznički kolodvor. 0
Chcel by som ísť na letisko. H----/---j-l- -ih na--e-odr--. Htio / htjela bih na aerodrom. H-i- / h-j-l- b-h n- a-r-d-o-. ------------------------------ Htio / htjela bih na aerodrom. 0
Chcel by som ísť do centra. Ht-o---h-je-- --- --ce---r gr--a. Htio / htjela bih u centar grada. H-i- / h-j-l- b-h u c-n-a- g-a-a- --------------------------------- Htio / htjela bih u centar grada. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Ka-- da----em-d--žel--zn--k---ko-----ra? Kako da dođem do željezničkog kolodvora? K-k- d- d-đ-m d- ž-l-e-n-č-o- k-l-d-o-a- ---------------------------------------- Kako da dođem do željezničkog kolodvora? 0
Ako sa dostanem na letisko? K--- da d-đ-m -- ----d--m-? Kako da dođem do aerodroma? K-k- d- d-đ-m d- a-r-d-o-a- --------------------------- Kako da dođem do aerodroma? 0
Ako sa dostanem do centra? K--o -a-d-đe- d--c--t----ra-a? Kako da dođem do centra grada? K-k- d- d-đ-m d- c-n-r- g-a-a- ------------------------------ Kako da dođem do centra grada? 0
Potrebujem taxík. Tr-ba--taksi. Trebam taksi. T-e-a- t-k-i- ------------- Trebam taksi. 0
Potrebujem mapu mesta. Tre----p--- -----. Trebam plan grada. T-e-a- p-a- g-a-a- ------------------ Trebam plan grada. 0
Potrebujem hotel. Tre-am ---el. Trebam hotel. T-e-a- h-t-l- ------------- Trebam hotel. 0
Chcel by som si prenajať auto. Ht-- / -t---- b-h-i-najm--i----o. Htio / htjela bih iznajmiti auto. H-i- / h-j-l- b-h i-n-j-i-i a-t-. --------------------------------- Htio / htjela bih iznajmiti auto. 0
Tu je moja kreditná karta. O------- -oja -r-ditna -art---. Ovdje je moja kreditna kartica. O-d-e j- m-j- k-e-i-n- k-r-i-a- ------------------------------- Ovdje je moja kreditna kartica. 0
Tu je môj vodičský preukaz. Ov--e ----o-a-vo-ač-- do----a. Ovdje je moja vozačka dozvola. O-d-e j- m-j- v-z-č-a d-z-o-a- ------------------------------ Ovdje je moja vozačka dozvola. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Š-o i-- --d--ti-- gr-d-? Što ima vidjeti u gradu? Š-o i-a v-d-e-i u g-a-u- ------------------------ Što ima vidjeti u gradu? 0
Choďte do starého mesta. I---- - --ari -r-d. Idite u stari grad. I-i-e u s-a-i g-a-. ------------------- Idite u stari grad. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. Na----i-e---il-z-k----da. Napravite obilazak grada. N-p-a-i-e o-i-a-a- g-a-a- ------------------------- Napravite obilazak grada. 0
Choďte do prístavu. Idi---d--lu--. Idite do luke. I-i-e d- l-k-. -------------- Idite do luke. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. N--ra---e ---l-z-k-luk-. Napravite obilazak luke. N-p-a-i-e o-i-a-a- l-k-. ------------------------ Napravite obilazak luke. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Koj------zname-ito-----ost-je? Koje još znamenitosti postoje? K-j- j-š z-a-e-i-o-t- p-s-o-e- ------------------------------ Koje još znamenitosti postoje? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !