Slovníček fráz

sk Rodina   »   vi Gia đình

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [Hai]

Gia đình

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina vietnamčina Prehrať Viac
starý otec N-ư---ông Người ông N-ư-i ô-g --------- Người ông 0
stará mama N-ư-- bà Người bà N-ư-i b- -------- Người bà 0
on a ona ôn- -à-bà ông và bà ô-g v- b- --------- ông và bà 0
otec N-ườ--cha Người cha N-ư-i c-a --------- Người cha 0
matka N--ời -ẹ Người mẹ N-ư-i m- -------- Người mẹ 0
on a ona C-a ----ẹ Cha và mẹ C-a v- m- --------- Cha và mẹ 0
syn Ngư-- co-----i Người con trai N-ư-i c-n t-a- -------------- Người con trai 0
dcéra N-ười con-gái Người con gái N-ư-i c-n g-i ------------- Người con gái 0
on a ona C-n ---------on gái Con trai và con gái C-n t-a- v- c-n g-i ------------------- Con trai và con gái 0
brat N-ười em-/ --h trai Người em / anh trai N-ư-i e- / a-h t-a- ------------------- Người em / anh trai 0
sestra N-ười-e------- gái Người em / chị gái N-ư-i e- / c-ị g-i ------------------ Người em / chị gái 0
on a ona Anh--à chị /-a-h-v---m ----ị và -m Anh và chị / anh và em / chị và em A-h v- c-ị / a-h v- e- / c-ị v- e- ---------------------------------- Anh và chị / anh và em / chị và em 0
strýko N--ời cậu /-ch- /---c Người cậu / chú / bác N-ư-i c-u / c-ú / b-c --------------------- Người cậu / chú / bác 0
teta Ng--i----- -- - bác Người dì / cô / bác N-ư-i d- / c- / b-c ------------------- Người dì / cô / bác 0
on a ona Ch---à-cô Chú và cô C-ú v- c- --------- Chú và cô 0
Sme rodina. C-ú-g-tôi -----t g---đ--h. Chúng tôi là một gia đình. C-ú-g t-i l- m-t g-a đ-n-. -------------------------- Chúng tôi là một gia đình. 0
Rodina nie je malá. G-a----- -h-n- p------ỏ. Gia đình không phải nhỏ. G-a đ-n- k-ô-g p-ả- n-ỏ- ------------------------ Gia đình không phải nhỏ. 0
Rodina je veľká. Gia--ình-lớ-. Gia đình lớn. G-a đ-n- l-n- ------------- Gia đình lớn. 0

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...