Slovníček fráz

sk Genitív   »   ro Genitiv

99 [deväťdesiatdeväť]

Genitív

Genitív

99 [nouăzeci şi nouă]

Genitiv

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
mačka mojej priateľky p-s--a pri-t-n-i m-le pisica prietenei mele p-s-c- p-i-t-n-i m-l- --------------------- pisica prietenei mele 0
pes môjho priateľa câin-le-pri-te--lu----u câinele prietenului meu c-i-e-e p-i-t-n-l-i m-u ----------------------- câinele prietenului meu 0
hračky mojich detí j-că----- -o---lor mei jucăriile copiilor mei j-c-r-i-e c-p-i-o- m-i ---------------------- jucăriile copiilor mei 0
To je plášť môjho kolegu. Ace--a---t- p------l --l--ul-i meu. Acesta este paltonul colegului meu. A-e-t- e-t- p-l-o-u- c-l-g-l-i m-u- ----------------------------------- Acesta este paltonul colegului meu. 0
To je auto mojej kolegyne. A---sta -s---m--in--c--e-e---ele. Aceasta este maşina colegei mele. A-e-s-a e-t- m-ş-n- c-l-g-i m-l-. --------------------------------- Aceasta este maşina colegei mele. 0
To je práca mojich kolegov. As-a e-t---unca col-------m-i. Asta este munca colegilor mei. A-t- e-t- m-n-a c-l-g-l-r m-i- ------------------------------ Asta este munca colegilor mei. 0
Gombík z košele sa odtrhol. Na-tu---e--e la-----ş--s-a-de-c---t. Nasturele de la cămaşă s-a descusut. N-s-u-e-e d- l- c-m-ş- s-a d-s-u-u-. ------------------------------------ Nasturele de la cămaşă s-a descusut. 0
Kľúč od garáže je preč. C--ia------ ---a----d---ă-u-. Cheia de la garaj a dispărut. C-e-a d- l- g-r-j a d-s-ă-u-. ----------------------------- Cheia de la garaj a dispărut. 0
Šéfov počítač je pokazený. C-lc---t-ru- -ef-l-- e-te -tr--a-. Calculatorul şefului este stricat. C-l-u-a-o-u- ş-f-l-i e-t- s-r-c-t- ---------------------------------- Calculatorul şefului este stricat. 0
Kto sú rodičia toho dievčaťa? Cine s--- ---i--i----t-i? Cine sunt părinţii fetei? C-n- s-n- p-r-n-i- f-t-i- ------------------------- Cine sunt părinţii fetei? 0
Ako sa dostanem k domu jej rodičov? Cum-a-u-g--- c--- ---i-ţ---r e-? Cum ajung la casa părinţilor ei? C-m a-u-g l- c-s- p-r-n-i-o- e-? -------------------------------- Cum ajung la casa părinţilor ei? 0
Dom je na konci ulice. C-sa-es-e-a-plasa-ă--a----ă--- s-----i. Casa este amplasată la capătul străzii. C-s- e-t- a-p-a-a-ă l- c-p-t-l s-r-z-i- --------------------------------------- Casa este amplasată la capătul străzii. 0
Ako sa volá hlavné mesto Švajčiarska? Cu- s----m-şte -a-ita-a -l--ţ--i? Cum se numeşte capitala Elveţiei? C-m s- n-m-ş-e c-p-t-l- E-v-ţ-e-? --------------------------------- Cum se numeşte capitala Elveţiei? 0
Aký je názov knihy? C--e--st---itlul căr--i? Care este titlul cărţii? C-r- e-t- t-t-u- c-r-i-? ------------------------ Care este titlul cărţii? 0
Ako sa volajú deti susedov? C-m-se num-sc--op--- vec-nil-r? Cum se numesc copiii vecinilor? C-m s- n-m-s- c-p-i- v-c-n-l-r- ------------------------------- Cum se numesc copiii vecinilor? 0
Kedy majú deti školské prázdniny? Câ---sun---ac-nţe-e ş--l-re---e ------o-? Când sunt vacanţele şcolare ale copiilor? C-n- s-n- v-c-n-e-e ş-o-a-e a-e c-p-i-o-? ----------------------------------------- Când sunt vacanţele şcolare ale copiilor? 0
Kedy sú návštevné hodiny u lekára? Cân---un- -rele-de-viz--- ale--o---r-lui? Când sunt orele de vizită ale doctorului? C-n- s-n- o-e-e d- v-z-t- a-e d-c-o-u-u-? ----------------------------------------- Când sunt orele de vizită ale doctorului? 0
Kedy sú otváracie hodiny múzea? Care sunt-or--- de-de----der--ale m-ze---i? Care sunt orele de deschidere ale muzeului? C-r- s-n- o-e-e d- d-s-h-d-r- a-e m-z-u-u-? ------------------------------------------- Care sunt orele de deschidere ale muzeului? 0

Lepšia koncentrácia = lepšie učenie

Keď sa učíme, musíme sa sústrediť. Celá naše pozornosť musí smerovať k jednej veci. Schopnosť sústrediť sa nie je vrodená. Najskôr sa musíme naučiť, ako sa sústrediť. To sa spravidla deje v škôlke alebo v škole. V šiestich rokoch sa deti dokážu sústrediť asi na 15 minút. Deti v 14 rokoch sa dokážu sústrediť a pracovať asi dvakrát tak dlhšie. Doba koncentrácie u dospelých trvá asi 45 minút. Po určitom čase sa koncentrácia stráca. Študenti potom strácajú o látku záujem. Môže sa u nich prejaviť únava alebo stres. Učenie je potom ťažšie. Pamäť nedokáže látku tak dobre udržať. Človek však môže svoju koncentráciu zlepšiť! Je veľmi dôležité, aby ste sa pred učením dobre vyspali. Unavený človek sa dokáže sústrediť iba krátko. Náš mozog robí viac chýb, keď sme unavení. Aj naše pocity ovplyvňujú našu koncentráciu. Človek, ktorý sa chce učiť efektívne, by mal byť v neutrálnom stave mysle. Príliš veľa pozitívnych či negatívnych emócií bráni úspechu pri učení. Človek samozrejme nedokáže vždy kontrolovať svoje pocity. Môžete sa ich ale pokúsiť pri štúdiu ignorovať. Kto chce byť koncentrovaný, musí byť tiež motivovaný. Pri učení musíme mať na pamäti stále nejaký cieľ. Iba vtedy je náš mozog pripravený sa sústrediť. Pre dobrú koncentráciu je tiež dôležité tiché prostredie. A: Mali by ste pri učení piť veľa vody, to Vás udrží hore ... Kto pamätá na všetky tieto pravidlá, dokáže sa sústrediť určite dlhšie!