Slovníček fráz

sk Práca   »   ro Muncă

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [cincizeci şi cinci]

Muncă

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? C- -ace-i -r-f-si--a-? Ce faceţi profesional? C- f-c-ţ- p-o-e-i-n-l- ---------------------- Ce faceţi profesional? 0
Môj muž je povolaním lekár. S-ţ-l -e---s-e--e-p---e--e med-c. Soţul meu este de profesie medic. S-ţ-l m-u e-t- d- p-o-e-i- m-d-c- --------------------------------- Soţul meu este de profesie medic. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Eu----re--cu---m--ate------r-- c---i a-i-te----m-d-ca-ă. Eu lucrez cu jumătate de normă ca şi asistentă medicală. E- l-c-e- c- j-m-t-t- d- n-r-ă c- ş- a-i-t-n-ă m-d-c-l-. -------------------------------------------------------- Eu lucrez cu jumătate de normă ca şi asistentă medicală. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. Î- c--â-- -om--rim- --ns--. În curând vom primi pensie. Î- c-r-n- v-m p-i-i p-n-i-. --------------------------- În curând vom primi pensie. 0
Ale dane sú vysoké. Dar -mp-zi-el- ---- -ari. Dar impozitele sunt mari. D-r i-p-z-t-l- s-n- m-r-. ------------------------- Dar impozitele sunt mari. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. Ş- as-gura-e---edica-- --t- sc---ă. Şi asigurarea medicală este scumpă. Ş- a-i-u-a-e- m-d-c-l- e-t- s-u-p-. ----------------------------------- Şi asigurarea medicală este scumpă. 0
Čím by si raz chcel byť? C--vrei--ă --vii -dată? Ce vrei să devii odată? C- v-e- s- d-v-i o-a-ă- ----------------------- Ce vrei să devii odată? 0
Chcel by som byť inžinierom. Vr--u-să d-vi- ---in-r. Vreau să devin inginer. V-e-u s- d-v-n i-g-n-r- ----------------------- Vreau să devin inginer. 0
Chcem študovať na univerzite. Vr--u s- -tu--ez--a-un-vers-ta--. Vreau să studiez la universitate. V-e-u s- s-u-i-z l- u-i-e-s-t-t-. --------------------------------- Vreau să studiez la universitate. 0
Som praktikant. E---unt-pr-c-ican-. Eu sunt practicant. E- s-n- p-a-t-c-n-. ------------------- Eu sunt practicant. 0
Nezarábam veľa. Nu-câşt-- ---t. Nu câştig mult. N- c-ş-i- m-l-. --------------- Nu câştig mult. 0
Praxujem v zahraničí. Fac pr-ct--- -n --răinăt-t-. Fac practică în străinătate. F-c p-a-t-c- î- s-r-i-ă-a-e- ---------------------------- Fac practică în străinătate. 0
Toto je môj šéf. Ac-st- este şef-----u. Acesta este şeful meu. A-e-t- e-t- ş-f-l m-u- ---------------------- Acesta este şeful meu. 0
Mám milých kolegov. Am -ol-g- -r-g---. Am colegi drăguţi. A- c-l-g- d-ă-u-i- ------------------ Am colegi drăguţi. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. La p--n--me-ge- ------eaun- la--a-ti-ă. La prânz mergem întotdeauna la cantină. L- p-â-z m-r-e- î-t-t-e-u-a l- c-n-i-ă- --------------------------------------- La prânz mergem întotdeauna la cantină. 0
Hľadám prácu. Caut--n -o--. Caut un post. C-u- u- p-s-. ------------- Caut un post. 0
Už rok som nezamestnaný. S-nt--ej--d--u- ----ome-. Sunt deja de un an şomer. S-n- d-j- d- u- a- ş-m-r- ------------------------- Sunt deja de un an şomer. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. În-ţa-- -s-a su-t pr-a---lţ--şo---i. În ţara asta sunt prea mulţi şomeri. Î- ţ-r- a-t- s-n- p-e- m-l-i ş-m-r-. ------------------------------------ În ţara asta sunt prea mulţi şomeri. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?