Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   ro Propoziţii scundare cu sau

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [nouăzeci şi trei]

Propoziţii scundare cu sau

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Nu----u-d--ă-m- -u--şte. Nu ştiu dacă mă iubeşte. N- ş-i- d-c- m- i-b-ş-e- ------------------------ Nu ştiu dacă mă iubeşte. 0
Neviem, či sa vráti. N- ---u d--- ---înt-a---. Nu ştiu dacă se întoarce. N- ş-i- d-c- s- î-t-a-c-. ------------------------- Nu ştiu dacă se întoarce. 0
Neviem, či mi zavolá. Nu ştiu ---ă m---u-ă. Nu ştiu dacă mă sună. N- ş-i- d-c- m- s-n-. --------------------- Nu ştiu dacă mă sună. 0
Či ma vôbec ľúbi? Oa-e mă--ub-şte? Oare mă iubeşte? O-r- m- i-b-ş-e- ---------------- Oare mă iubeşte? 0
Či sa vôbec vráti? Oar- v-ne----p--? Oare vine înapoi? O-r- v-n- î-a-o-? ----------------- Oare vine înapoi? 0
Či mi vôbec zavolá? Oa-e-mă-s-nă? Oare mă sună? O-r- m- s-n-? ------------- Oare mă sună? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. M---ntr-- da---s---ândeşt- l- mi--. Mă întreb dacă se gândeşte la mine. M- î-t-e- d-c- s- g-n-e-t- l- m-n-. ----------------------------------- Mă întreb dacă se gândeşte la mine. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Mă--nt----dac- are------tc-n-va. Mă întreb dacă are pe altcineva. M- î-t-e- d-c- a-e p- a-t-i-e-a- -------------------------------- Mă întreb dacă are pe altcineva. 0
Pýtam sa, či klame. Mă -n--eb-dacă--i---. Mă întreb dacă minte. M- î-t-e- d-c- m-n-e- --------------------- Mă întreb dacă minte. 0
Či len na mňa myslí? O--e--e gân--şte la-min-? Oare se gândeşte la mine? O-r- s- g-n-e-t- l- m-n-? ------------------------- Oare se gândeşte la mine? 0
Či len nemá nejakú druhú? Oa---ar- -- a--cine--? Oare are pe altcineva? O-r- a-e p- a-t-i-e-a- ---------------------- Oare are pe altcineva? 0
Či len hovorí pravdu? O-r--spu-e -d-văru-? Oare spune adevărul? O-r- s-u-e a-e-ă-u-? -------------------- Oare spune adevărul? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Mă--n------ că-mă-p-a-e ---ade-ă-at. Mă îndoiesc că mă place cu adevărat. M- î-d-i-s- c- m- p-a-e c- a-e-ă-a-. ------------------------------------ Mă îndoiesc că mă place cu adevărat. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. M--î-doi-sc----îm- sc---. Mă îndoiesc că îmi scrie. M- î-d-i-s- c- î-i s-r-e- ------------------------- Mă îndoiesc că îmi scrie. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. M--înd-i--- c- s- -n-o--ă -u ---e. Mă îndoiesc că se însoară cu mine. M- î-d-i-s- c- s- î-s-a-ă c- m-n-. ---------------------------------- Mă îndoiesc că se însoară cu mine. 0
Ći ma má len naozaj rád? Oa---mă --ac--cu ade-----? Oare mă place cu adevărat? O-r- m- p-a-e c- a-e-ă-a-? -------------------------- Oare mă place cu adevărat? 0
Či mi len napíše? Oa-----i -crie? Oare îmi scrie? O-r- î-i s-r-e- --------------- Oare îmi scrie? 0
Či sa len so mnou ožení? Oa-e s- înso-r- -- -i-e? Oare se însoară cu mine? O-r- s- î-s-a-ă c- m-n-? ------------------------ Oare se însoară cu mine? 0

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...