Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   ro Zilele săptămânii

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [nouă]

Zilele săptămânii

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
pondelok luni luni l-n- ---- luni 0
utorok m-rţi marţi m-r-i ----- marţi 0
streda m--rcu-i miercuri m-e-c-r- -------- miercuri 0
štvrtok j-i joi j-i --- joi 0
piatok vi--ri vineri v-n-r- ------ vineri 0
sobota sâ---tă sâmbătă s-m-ă-ă ------- sâmbătă 0
nedeľa dum--i-ă duminică d-m-n-c- -------- duminică 0
týždeň s---ămâna săptămâna s-p-ă-â-a --------- săptămâna 0
od pondelka do nedele de--uni p--ă-d-m--ică de luni până duminică d- l-n- p-n- d-m-n-c- --------------------- de luni până duminică 0
Prvý deň je pondelok. Pr----z- est---u-i. Prima zi este luni. P-i-a z- e-t- l-n-. ------------------- Prima zi este luni. 0
Druhý deň je utorok. A-d-u---i---t--marţ-. A doua zi este marţi. A d-u- z- e-t- m-r-i- --------------------- A doua zi este marţi. 0
Tretí deň je streda. A ---i- -i-e--e-mi-r-u-i. A treia zi este miercuri. A t-e-a z- e-t- m-e-c-r-. ------------------------- A treia zi este miercuri. 0
Štvrtý deň je štvrtok. A --tr---- e-----o-. A patra zi este joi. A p-t-a z- e-t- j-i- -------------------- A patra zi este joi. 0
Piaty deň je piatok. A-cinc-a z- -st- vineri. A cincea zi este vineri. A c-n-e- z- e-t- v-n-r-. ------------------------ A cincea zi este vineri. 0
Šiesty deň je sobota. A--------i -ste-s---ă-ă. A şasea zi este sâmbătă. A ş-s-a z- e-t- s-m-ă-ă- ------------------------ A şasea zi este sâmbătă. 0
Siedmy deň je nedeľa. A--a-t-a zi--st---um-ni-ă. A şaptea zi este duminică. A ş-p-e- z- e-t- d-m-n-c-. -------------------------- A şaptea zi este duminică. 0
Týždeň má sedem dní. Să-t---na ----şap-e zi--. Săptămâna are şapte zile. S-p-ă-â-a a-e ş-p-e z-l-. ------------------------- Săptămâna are şapte zile. 0
Pracujeme len päť dní. Noi-lucr-m-doa--c---i -ile. Noi lucrăm doar cinci zile. N-i l-c-ă- d-a- c-n-i z-l-. --------------------------- Noi lucrăm doar cinci zile. 0

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!