Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   et Rongis

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [kolmkümmend neli]

Rongis

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? K----ee o--rong-----ii--? Kas see on rong Berliini? K-s s-e o- r-n- B-r-i-n-? ------------------------- Kas see on rong Berliini? 0
Kedy odchádza vlak? Mill-l ---g v-----? Millal rong väljub? M-l-a- r-n- v-l-u-? ------------------- Millal rong väljub? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Mi--al--õu-- -o---B-rli--i? Millal jõuab rong Berliini? M-l-a- j-u-b r-n- B-r-i-n-? --------------------------- Millal jõuab rong Berliini? 0
Prepáčte, môžem prejsť? V---n-u--, -a- m--sa-ks---mö---? Vabandust, kas ma saaksin mööda? V-b-n-u-t- k-s m- s-a-s-n m-ö-a- -------------------------------- Vabandust, kas ma saaksin mööda? 0
Myslím si, že to je moje miesto. M- arv--,--- -ee -- -i-u--oh-. Ma arvan, et see on minu koht. M- a-v-n- e- s-e o- m-n- k-h-. ------------------------------ Ma arvan, et see on minu koht. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Ma--rv--, e- t- -stute---nu-k-hal. Ma arvan, et te istute minu kohal. M- a-v-n- e- t- i-t-t- m-n- k-h-l- ---------------------------------- Ma arvan, et te istute minu kohal. 0
Kde je lôžkový vozeň? Ku- o- --g-m-s-a-u-? Kus on magamisvagun? K-s o- m-g-m-s-a-u-? -------------------- Kus on magamisvagun? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. Magam-s-agun o- -o-gi ta--mis-s-o-s-s. Magamisvagun on rongi tagumises otsas. M-g-m-s-a-u- o- r-n-i t-g-m-s-s o-s-s- -------------------------------------- Magamisvagun on rongi tagumises otsas. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. J- k----n r---or--ivagu-- – Ee---sa-. Ja kus on restoranivagun? – Eesotsas. J- k-s o- r-s-o-a-i-a-u-? – E-s-t-a-. ------------------------------------- Ja kus on restoranivagun? – Eesotsas. 0
Môžem spať dole? K-s -a või--al- m--ad-? Kas ma võin all magada? K-s m- v-i- a-l m-g-d-? ----------------------- Kas ma võin all magada? 0
Môžem spať v strede? Ka---a võ-n -esk-l -ag-d-? Kas ma võin keskel magada? K-s m- v-i- k-s-e- m-g-d-? -------------------------- Kas ma võin keskel magada? 0
Môžem spať hore? K---ma-v--n -le-a- --gada? Kas ma võin üleval magada? K-s m- v-i- ü-e-a- m-g-d-? -------------------------- Kas ma võin üleval magada? 0
Kedy budeme na hranici? Mil-al--e p-i-i-- jõ--me? Millal me piirile jõuame? M-l-a- m- p-i-i-e j-u-m-? ------------------------- Millal me piirile jõuame? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Kui-ka-a -es------i--B-r---ni? Kui kaua kestab sõit Berliini? K-i k-u- k-s-a- s-i- B-r-i-n-? ------------------------------ Kui kaua kestab sõit Berliini? 0
Má vlak meškanie? Kas-rong -ili-eb? Kas rong hilineb? K-s r-n- h-l-n-b- ----------------- Kas rong hilineb? 0
Máte niečo na čítanie? Kas-te---o- ------ l-ge--? Kas teil on midagi lugeda? K-s t-i- o- m-d-g- l-g-d-? -------------------------- Kas teil on midagi lugeda? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? K-s----n-s-aks -i-a-i --ü---- juua? Kas siin saaks midagi süüa ja juua? K-s s-i- s-a-s m-d-g- s-ü- j- j-u-? ----------------------------------- Kas siin saaks midagi süüa ja juua? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? K-- t--är-t-k--te -ind ---u-----l --0-? Kas te ärataksite mind palun kell 7.00? K-s t- ä-a-a-s-t- m-n- p-l-n k-l- 7-0-? --------------------------------------- Kas te ärataksite mind palun kell 7.00? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!