Да---о-а ------т--а-------?
Дали ова е возот за Берлин?
Д-л- о-а е в-з-т з- Б-р-и-?
---------------------------
Дали ова е возот за Берлин? 0 Da-i o-a-ye-vo-ot--a B------?Dali ova ye vozot za Byerlin?D-l- o-a y- v-z-t z- B-e-l-n------------------------------Dali ova ye vozot za Byerlin?
Про---т-, сме-- л-----п---нам?
Простете, смеам ли да поминам?
П-о-т-т-, с-е-м л- д- п-м-н-м-
------------------------------
Простете, смеам ли да поминам? 0 Pros-y-t--, -m---m--i-d----m---m?Prostyetye, smyeam li da pominam?P-o-t-e-y-, s-y-a- l- d- p-m-n-m----------------------------------Prostyetye, smyeam li da pominam?
Ми-лам ---- о-а е-моето м-с-о.
Мислам дека ова е моето место.
М-с-а- д-к- о-а е м-е-о м-с-о-
------------------------------
Мислам дека ова е моето место. 0 Mi--am --eka-ova-ye--o-e----yes-o.Mislam dyeka ova ye moyeto myesto.M-s-a- d-e-a o-a y- m-y-t- m-e-t-.----------------------------------Mislam dyeka ova ye moyeto myesto.
Кад- ---а---от--- --иењ-?
Каде е вагонот за спиење?
К-д- е в-г-н-т з- с-и-њ-?
-------------------------
Каде е вагонот за спиење? 0 Ka-y---e va---no- -a sp-y----?Kadye ye vaguonot za spiyeњye?K-d-e y- v-g-o-o- z- s-i-e-y-?------------------------------Kadye ye vaguonot za spiyeњye?
В--о-о--за -п--ње -------а--- -д-во-о-.
Вагонот за спиење е на крајот од возот.
В-г-н-т з- с-и-њ- е н- к-а-о- о- в-з-т-
---------------------------------------
Вагонот за спиење е на крајот од возот. 0 V--u-not-za s---e-y--ye n----aјot-od-v----.Vaguonot za spiyeњye ye na kraјot od vozot.V-g-o-o- z- s-i-e-y- y- n- k-a-o- o- v-z-t--------------------------------------------Vaguonot za spiyeњye ye na kraјot od vozot.
А-кад- - --гон-- з----де-е?-–-На -о-е--к-т.
А каде е вагонот за јадење? – На почетокот.
А к-д- е в-г-н-т з- ј-д-њ-? – Н- п-ч-т-к-т-
-------------------------------------------
А каде е вагонот за јадење? – На почетокот. 0 A k-d-- -- -a-u---t z- ј--y---e--– N--poch--tok--.A kadye ye vaguonot za јadyeњye? – Na pochyetokot.A k-d-e y- v-g-o-o- z- ј-d-e-y-? – N- p-c-y-t-k-t---------------------------------------------------A kadye ye vaguonot za јadyeњye? – Na pochyetokot.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku.
А каде е вагонот за јадење? – На почетокот.
A kadye ye vaguonot za јadyeњye? – Na pochyetokot.
М-ж---л- -а--------долу?
Можам ли да спијам долу?
М-ж-м л- д- с-и-а- д-л-?
------------------------
Можам ли да спијам долу? 0 M---m--------pi--m-d--o-?Moʐam li da spiјam doloo?M-ʐ-m l- d- s-i-a- d-l-o--------------------------Moʐam li da spiјam doloo?
М-жа- ли--а ----а--в- с---и-ата?
Можам ли да спијам во средината?
М-ж-м л- д- с-и-а- в- с-е-и-а-а-
--------------------------------
Можам ли да спијам во средината? 0 M-----l--da --iјam--- sr-e-i----?Moʐam li da spiјam vo sryedinata?M-ʐ-m l- d- s-i-a- v- s-y-d-n-t-?---------------------------------Moʐam li da spiјam vo sryedinata?
М---м л- -а сп-----г--е?
Можам ли да спијам горе?
М-ж-м л- д- с-и-а- г-р-?
------------------------
Можам ли да спијам горе? 0 M-ʐ---li-da s-iјam --o-y-?Moʐam li da spiјam guorye?M-ʐ-m l- d- s-i-a- g-o-y-?--------------------------Moʐam li da spiјam guorye?
К-г--ќе би---е н---р-------?
Кога ќе бидеме на границата?
К-г- ќ- б-д-м- н- г-а-и-а-а-
----------------------------
Кога ќе бидеме на границата? 0 K-gu- kjye--i--e-ye na gu--n---at-?Kogua kjye bidyemye na guranitzata?K-g-a k-y- b-d-e-y- n- g-r-n-t-a-a------------------------------------Kogua kjye bidyemye na guranitzata?
Им-т---и не--о -- чит--е?
Имате ли нешто за читање?
И-а-е л- н-ш-о з- ч-т-њ-?
-------------------------
Имате ли нешто за читање? 0 Imaty---i-ny--hto-za -h---њ-e?Imatye li nyeshto za chitaњye?I-a-y- l- n-e-h-o z- c-i-a-y-?------------------------------Imatye li nyeshto za chitaњye?
М--- -и-чо-е----д- -а --б----еш-о-з--јад--е-- -а---ење?
Може ли човек овде да добие нешто за јадење и за пиење?
М-ж- л- ч-в-к о-д- д- д-б-е н-ш-о з- ј-д-њ- и з- п-е-е-
-------------------------------------------------------
Може ли човек овде да добие нешто за јадење и за пиење? 0 Moʐy- li ---v--k o--y- -a---b-y- nye--t--z---a-ye-ye - za p-yeњ-e?Moʐye li chovyek ovdye da dobiye nyeshto za јadyeњye i za piyeњye?M-ʐ-e l- c-o-y-k o-d-e d- d-b-y- n-e-h-o z- ј-d-e-y- i z- p-y-њ-e-------------------------------------------------------------------Moʐye li chovyek ovdye da dobiye nyeshto za јadyeњye i za piyeњye?
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie?
Може ли човек овде да добие нешто за јадење и за пиење?
Moʐye li chovyek ovdye da dobiye nyeshto za јadyeњye i za piyeњye?
Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa.
Dospeli k tomu vývojoví psychológovia.
Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier.
Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku.
Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú.
Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí.
Získavajú tým veľa dôležitých informácií.
Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní.
Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity.
Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom.
Potom totiž opäť začnú čítať z pier.
Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky.
Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať.
Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg.
Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia.
Deti teda dostávajú spätnú väzbu.
Pre malé deti je veľmi dôležitá.
Vedia, že im rozumiete.
A to ich motivuje.
Rady potom v učení pokračujú.
Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety.
To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie.
Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku.
Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku.
Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie.
Dávali pri nich aj väčší pozor.
Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké.
Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!