Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   hu A vonatban

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [harmincnégy]

A vonatban

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Ez a ---at megy --rli--e? Ez a vonat megy Berlinbe? E- a v-n-t m-g- B-r-i-b-? ------------------------- Ez a vonat megy Berlinbe? 0
Kedy odchádza vlak? M-k-r--n----a vo-a-? Mikor indul a vonat? M-k-r i-d-l a v-n-t- -------------------- Mikor indul a vonat? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Mi-o--érke-i----- a --n-t-Be--in--? Mikor érkezik meg a vonat Berlinbe? M-k-r é-k-z-k m-g a v-n-t B-r-i-b-? ----------------------------------- Mikor érkezik meg a vonat Berlinbe? 0
Prepáčte, môžem prejsť? B---á-at, e-m--e--k ön me-l---? Bocsánat, elmehetek ön mellett? B-c-á-a-, e-m-h-t-k ö- m-l-e-t- ------------------------------- Bocsánat, elmehetek ön mellett? 0
Myslím si, že to je moje miesto. Azt--i------ez a- én -el-em. Azt hiszem, ez az én helyem. A-t h-s-e-, e- a- é- h-l-e-. ---------------------------- Azt hiszem, ez az én helyem. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Az---is---, ön a---n-----eme- --. Azt hiszem, ön az én helyemen ül. A-t h-s-e-, ö- a- é- h-l-e-e- ü-. --------------------------------- Azt hiszem, ön az én helyemen ül. 0
Kde je lôžkový vozeň? Hol-van a -áló-oc--? Hol van a hálókocsi? H-l v-n a h-l-k-c-i- -------------------- Hol van a hálókocsi? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. A--o--- -é-én-van a -á-ó-o---. A vonat végén van a hálókocsi. A v-n-t v-g-n v-n a h-l-k-c-i- ------------------------------ A vonat végén van a hálókocsi. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Ho--v-n----étk--ők-csi- - Az---ej-n. Hol van az étkezőkocsi? – Az elején. H-l v-n a- é-k-z-k-c-i- – A- e-e-é-. ------------------------------------ Hol van az étkezőkocsi? – Az elején. 0
Môžem spať dole? Alud-a-----en-? Aludhatok lent? A-u-h-t-k l-n-? --------------- Aludhatok lent? 0
Môžem spať v strede? A-u-h---k-k-zé--n? Aludhatok középen? A-u-h-t-k k-z-p-n- ------------------ Aludhatok középen? 0
Môžem spať hore? Alu-ha--k ---t? Aludhatok fent? A-u-h-t-k f-n-? --------------- Aludhatok fent? 0
Kedy budeme na hranici? Mi--- é-----a-h-t-r--? Mikor érünk a határra? M-k-r é-ü-k a h-t-r-a- ---------------------- Mikor érünk a határra? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? M--nyi i--ig t-----z út-----in--? Mennyi ideig tart az út Berlinig? M-n-y- i-e-g t-r- a- ú- B-r-i-i-? --------------------------------- Mennyi ideig tart az út Berlinig? 0
Má vlak meškanie? Ké-ik-a--onat? Késik a vonat? K-s-k a v-n-t- -------------- Késik a vonat? 0
Máte niečo na čítanie? V----a-am---lv--ni----ja? Van valami olvasnivalója? V-n v-l-m- o-v-s-i-a-ó-a- ------------------------- Van valami olvasnivalója? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Le-e---t- valam------- és inniv-l----a-ni? Lehet itt valami enni- és innivalót kapni? L-h-t i-t v-l-m- e-n-- é- i-n-v-l-t k-p-i- ------------------------------------------ Lehet itt valami enni- és innivalót kapni? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? F---el-ene---r-m h-- ---kor? Felkeltene kérem hét órakor? F-l-e-t-n- k-r-m h-t ó-a-o-? ---------------------------- Felkeltene kérem hét órakor? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!