Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   ti ምጽራይ ገዛ

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [ዓሰርተሸሞንተ]

18 [‘aseriteshemonite]

ምጽራይ ገዛ

[mits’irayi geza]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Dnes je sobota. ሎሚ-ቀ-ም እዩ። ሎሚ ቀዳም እዩ። ሎ- ቀ-ም እ-። ---------- ሎሚ ቀዳም እዩ። 0
l--ī-k’-dam---yu። lomī k’edami iyu። l-m- k-e-a-i i-u- ----------------- lomī k’edami iyu።
Dnes máme čas. ሎ- -ዜ---ና። ሎሚ ግዜ ኣሎና። ሎ- ግ- ኣ-ና- ---------- ሎሚ ግዜ ኣሎና። 0
lom- giz- a---a። lomī gizē alona። l-m- g-z- a-o-a- ---------------- lomī gizē alona።
Dnes upratujeme byt. ሎሚ ነ---ንበሪ ገ- ---- ኢ-። ሎሚ ነቲ መንበሪ ገዛ ከነጽሪ ኢና። ሎ- ነ- መ-በ- ገ- ከ-ጽ- ኢ-። ---------------------- ሎሚ ነቲ መንበሪ ገዛ ከነጽሪ ኢና። 0
l-m- n-tī-m-------------k-n---’i-ī-īn-። lomī netī meniberī geza kenets’irī īna። l-m- n-t- m-n-b-r- g-z- k-n-t-’-r- ī-a- --------------------------------------- lomī netī meniberī geza kenets’irī īna።
Čistím kúpeľňu. ኣ- -ቲ-(ክ---)-ሕጸቢ-ከ---እየ። ኣነ ነቲ (ክፍሊ-)መሕጸቢ ከጽሪ እየ። ኣ- ነ- (-ፍ---መ-ጸ- ከ-ሪ እ-። ------------------------ ኣነ ነቲ (ክፍሊ-)መሕጸቢ ከጽሪ እየ። 0
a----e----ki---ī-)me-̣-ts’e-ī k-ts’i-- -ye። ane netī (kifilī-)meh-its’ebī kets’irī iye። a-e n-t- (-i-i-ī-)-e-̣-t-’-b- k-t-’-r- i-e- ------------------------------------------- ane netī (kifilī-)meḥits’ebī kets’irī iye።
Môj muž umýva auto. ሰብ--ይ----መ-- -ሓጽ- --። ሰብኣየይ ነታ መኪና ይሓጽባ እዩ። ሰ-ኣ-ይ ነ- መ-ና ይ-ጽ- እ-። --------------------- ሰብኣየይ ነታ መኪና ይሓጽባ እዩ። 0
sebi---e-- n-ta me-īn---ih-at-’i----yu። sebi’ayeyi neta mekīna yih-ats’iba iyu። s-b-’-y-y- n-t- m-k-n- y-h-a-s-i-a i-u- --------------------------------------- sebi’ayeyi neta mekīna yiḥats’iba iyu።
Deti čistia bicykle. እ-- ቆ-ዑ ን----------ሩዮም---ም። እቶም ቆልዑ ንብሽግለታታት የጽሩዮም እዮም። እ-ም ቆ-ዑ ን-ሽ-ለ-ታ- የ-ሩ-ም እ-ም- --------------------------- እቶም ቆልዑ ንብሽግለታታት የጽሩዮም እዮም። 0
it--- k’oli-u-n---s--g--et----- -ets’ir-y--i --omi። itomi k’oli‘u nibishigiletatati yets’iruyomi iyomi። i-o-i k-o-i-u n-b-s-i-i-e-a-a-i y-t-’-r-y-m- i-o-i- --------------------------------------------------- itomi k’oli‘u nibishigiletatati yets’iruyomi iyomi።
Stará mama polieva kvety. ኣ------ ንዕ-ባ-ታት-ከተ-ት--ኢያ-። ኣደይ ዓባይ ንዕንባባታት ከተስትዮ ኢያ ። ኣ-ይ ዓ-ይ ን-ን-ባ-ት ከ-ስ-ዮ ኢ- ። -------------------------- ኣደይ ዓባይ ንዕንባባታት ከተስትዮ ኢያ ። 0
ad--- ‘a-ayi--i‘-nib-bat-t- -et---------y--። adeyi ‘abayi ni‘inibabatati ketesitiyo īya ። a-e-i ‘-b-y- n-‘-n-b-b-t-t- k-t-s-t-y- ī-a ። -------------------------------------------- adeyi ‘abayi ni‘inibabatati ketesitiyo īya ።
Deti upratujú detskú izbu. እቶም-ቆ---ንክ-ሎ--ይ-----ለዓ--ዎ--እ--። እቶም ቆልዑ ንክፍሎም ይሰርዑ(የለዓዕልዎ) እዮም። እ-ም ቆ-ዑ ን-ፍ-ም ይ-ር-(-ለ-ዕ-ዎ- እ-ም- ------------------------------- እቶም ቆልዑ ንክፍሎም ይሰርዑ(የለዓዕልዎ) እዮም። 0
ito---k-oli-u -i--f-l--i-y-s----u(-el---‘il-wo) -y-mi። itomi k’oli‘u nikifilomi yiseri‘u(yele‘a‘iliwo) iyomi። i-o-i k-o-i-u n-k-f-l-m- y-s-r-‘-(-e-e-a-i-i-o- i-o-i- ------------------------------------------------------ itomi k’oli‘u nikifilomi yiseri‘u(yele‘a‘iliwo) iyomi።
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. ሰብኣ---ንጠ-በዛኡ -ሰ-- (--ዓ-----። ሰብኣየይ ንጠረበዛኡ ይሰርዖ (ክለዓዕሎ)እዩ። ሰ-ኣ-ይ ን-ረ-ዛ- ይ-ር- (-ለ-ዕ-)-ዩ- ---------------------------- ሰብኣየይ ንጠረበዛኡ ይሰርዖ (ክለዓዕሎ)እዩ። 0
s------eyi n-t’-rebeza’----s-ri-- (k-l-‘-‘i-o-iyu። sebi’ayeyi nit’erebeza’u yiseri‘o (kile‘a‘ilo)iyu። s-b-’-y-y- n-t-e-e-e-a-u y-s-r-‘- (-i-e-a-i-o-i-u- -------------------------------------------------- sebi’ayeyi nit’erebeza’u yiseri‘o (kile‘a‘ilo)iyu።
Dávam prádlo do práčky. ክዳ-ን- -ብ-መሕ-ቢት-የእ-ዎም -የ። ክዳውንቲ ኣብ መሕጸቢት የእትዎም እየ። ክ-ው-ቲ ኣ- መ-ጸ-ት የ-ት-ም እ-። ------------------------ ክዳውንቲ ኣብ መሕጸቢት የእትዎም እየ። 0
k--a-in--- -b- m----t-’eb-t--ye’----o-i ---። kidawinitī abi meh-its’ebīti ye’itiwomi iye። k-d-w-n-t- a-i m-h-i-s-e-ī-i y-’-t-w-m- i-e- -------------------------------------------- kidawinitī abi meḥits’ebīti ye’itiwomi iye።
Vešiam prádlo. ኣ---ቲ-ክዳ-ንቲ ይሰጥሖ- እየ። ኣነ ነቲ ክዳውንቲ ይሰጥሖም እየ። ኣ- ነ- ክ-ው-ቲ ይ-ጥ-ም እ-። --------------------- ኣነ ነቲ ክዳውንቲ ይሰጥሖም እየ። 0
an- -e-ī ki----ni-ī yi-et-i---m----e። ane netī kidawinitī yiset’ih-omi iye። a-e n-t- k-d-w-n-t- y-s-t-i-̣-m- i-e- ------------------------------------- ane netī kidawinitī yiset’iḥomi iye።
Žehlím prádlo. ኣ- -ቲ-ክዳ-ን- -ስ---ም---። ኣነ ነቲ ክዳውንቲ የስታርሮም እየ። ኣ- ነ- ክ-ው-ቲ የ-ታ-ሮ- እ-። ---------------------- ኣነ ነቲ ክዳውንቲ የስታርሮም እየ። 0
a-- -e-ī-ki-a----tī--es--a-iromi -ye። ane netī kidawinitī yesitariromi iye። a-e n-t- k-d-w-n-t- y-s-t-r-r-m- i-e- ------------------------------------- ane netī kidawinitī yesitariromi iye።
Okná sú špinavé. እ-ም መሳኹ---ሳ-- እ--። እቶም መሳኹቲ ርሳሕት እዮም። እ-ም መ-ኹ- ር-ሕ- እ-ም- ------------------ እቶም መሳኹቲ ርሳሕት እዮም። 0
i---i----a--u-ī--is--̣-ti i-om-። itomi mesah-utī risah-iti iyomi። i-o-i m-s-h-u-ī r-s-h-i-i i-o-i- -------------------------------- itomi mesaẖutī risaḥiti iyomi።
Dlážka je špinavá. እቲ መሬት ርሳ----። እቲ መሬት ርሳሕ እዩ። እ- መ-ት ር-ሕ እ-። -------------- እቲ መሬት ርሳሕ እዩ። 0
it- --rēt--r-s-----iy-። itī merēti risah-i iyu። i-ī m-r-t- r-s-h-i i-u- ----------------------- itī merēti risaḥi iyu።
Riad je špinavý. እቲ ኣቕሑ --ግቢ---ሕ-እ-። እቲ ኣቕሑ -ምግቢ ርሳሕ እዩ። እ- ኣ-ሑ --ግ- ር-ሕ እ-። ------------------- እቲ ኣቕሑ -ምግቢ ርሳሕ እዩ። 0
it- -ḵ-i--- ---g-bī -isa-----y-። itī ak-’ih-u -migibī risah-i iyu። i-ī a-̱-i-̣- --i-i-ī r-s-h-i i-u- --------------------------------- itī aḵ’iḥu -migibī risaḥi iyu።
Kto umýva okná? ነቲ---ኹቲ መን-እ---ጸርዮ? ነቲ መሳኹቲ መን እዩ ዘጸርዮ? ነ- መ-ኹ- መ- እ- ዘ-ር-? ------------------- ነቲ መሳኹቲ መን እዩ ዘጸርዮ? 0
netī -esa-̱------n- ----zets’eri--? netī mesah-utī meni iyu zets’eriyo? n-t- m-s-h-u-ī m-n- i-u z-t-’-r-y-? ----------------------------------- netī mesaẖutī meni iyu zets’eriyo?
Kto vysáva? መ--እ--ዶ-ና---ግ-? መን እዩ ዶሮና ዘልግስ? መ- እ- ዶ-ና ዘ-ግ-? --------------- መን እዩ ዶሮና ዘልግስ? 0
m--- i-u doron---el-gi--? meni iyu dorona zeligisi? m-n- i-u d-r-n- z-l-g-s-? ------------------------- meni iyu dorona zeligisi?
Kto umýva riad? መን እ---ቕሑ ምግቢ-ዝሓ--? መን እዩ ኣቕሑ ምግቢ ዝሓጽብ? መ- እ- ኣ-ሑ ም-ቢ ዝ-ጽ-? ------------------- መን እዩ ኣቕሑ ምግቢ ዝሓጽብ? 0
m-n----u-a-̱-i----mi-i-- --ḥa-s--b-? meni iyu ak-’ih-u migibī zih-ats’ibi? m-n- i-u a-̱-i-̣- m-g-b- z-h-a-s-i-i- ------------------------------------- meni iyu aḵ’iḥu migibī ziḥats’ibi?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !