Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   sl V diskoteki

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [šestinštirideset]

V diskoteki

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? J- t- -e--o -ros-o? Je to mesto prosto? J- t- m-s-o p-o-t-? ------------------- Je to mesto prosto? 0
Smiem si k Vám sadnúť? L-h----ri-e-em? Lahko prisedem? L-h-o p-i-e-e-? --------------- Lahko prisedem? 0
Iste. L---o. Lahko. L-h-o- ------ Lahko. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? K----- -e -am---- g---b-? Kakšna se vam zdi glasba? K-k-n- s- v-m z-i g-a-b-? ------------------------- Kakšna se vam zdi glasba? 0
Je trochu hlasná. M-lo--r--las-a -e. Malo preglasna je. M-l- p-e-l-s-a j-. ------------------ Malo preglasna je. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. V-n--r-ig-- --n---isto --r-d-. Vendar igra bend čisto v redu. V-n-a- i-r- b-n- č-s-o v r-d-. ------------------------------ Vendar igra bend čisto v redu. 0
Chodievate sem často? Ali -t- -og-st--tu---? Ali ste pogosto tukaj? A-i s-e p-g-s-o t-k-j- ---------------------- Ali ste pogosto tukaj? 0
Nie, toto je prvý raz. N-, ---i- --m ---aj. Ne, prvič sem tukaj. N-, p-v-č s-m t-k-j- -------------------- Ne, prvič sem tukaj. 0
Ešte som tu nebol. Š- n--oli n-s-m ---(a--t-. Še nikoli nisem bil(a) tu. Š- n-k-l- n-s-m b-l-a- t-. -------------------------- Še nikoli nisem bil(a) tu. 0
Zatancujete si? A-i plešet-? Ali plešete? A-i p-e-e-e- ------------ Ali plešete? 0
Možno neskôr. M------o--e-e. Morda pozneje. M-r-a p-z-e-e- -------------- Morda pozneje. 0
Neviem tak dobre tancovať. N----am-ra--- --br- plesati. Ne znam ravno dobro plesati. N- z-a- r-v-o d-b-o p-e-a-i- ---------------------------- Ne znam ravno dobro plesati. 0
To je celkom jednoduché. T--je--ist- --o-t-v--. To je čisto enostavno. T- j- č-s-o e-o-t-v-o- ---------------------- To je čisto enostavno. 0
Ukážem Vám to. P---ž---v-m. Pokažem vam. P-k-ž-m v-m- ------------ Pokažem vam. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. Ne- ---š--kd---d----č. Ne, rajši kdaj drugič. N-, r-j-i k-a- d-u-i-. ---------------------- Ne, rajši kdaj drugič. 0
Čakáte na niekoho? Al---a ---a--ak-te? Ali na koga čakate? A-i n- k-g- č-k-t-? ------------------- Ali na koga čakate? 0
Áno, na môjho priateľa. D-, ----r-jat--ja-(n- fan-a-. Da, na prijatelja (na fanta). D-, n- p-i-a-e-j- (-a f-n-a-. ----------------------------- Da, na prijatelja (na fanta). 0
Tam vzadu už prichádza! E---ga,-ta---ri-a-a! Evo ga, tam prihaja! E-o g-, t-m p-i-a-a- -------------------- Evo ga, tam prihaja! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!