Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   sl Preteklost 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [dvainosemdeset]

Preteklost 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? A-- -- mora-(-- p---icati-re--lca? Ali si moral(a) poklicati rešilca? A-i s- m-r-l-a- p-k-i-a-i r-š-l-a- ---------------------------------- Ali si moral(a) poklicati rešilca? 0
Musel si zavolať lekára? Ali -- ----l(a) -ok---ati--d--vn-ka? Ali si moral(a) poklicati zdravnika? A-i s- m-r-l-a- p-k-i-a-i z-r-v-i-a- ------------------------------------ Ali si moral(a) poklicati zdravnika? 0
Musel si zavolať políciu? A-- -- mor-l(a- po-l----i--oli-i-o? Ali si moral(a) poklicati policijo? A-i s- m-r-l-a- p-k-i-a-i p-l-c-j-? ----------------------------------- Ali si moral(a) poklicati policijo? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. A-i--m--- t-l--ons-- št-vi--o? Pr-v-ar -e- j--še i---(a). Ali imate telefonsko številko? Pravkar sem jo še imel(a). A-i i-a-e t-l-f-n-k- š-e-i-k-? P-a-k-r s-m j- š- i-e-(-)- --------------------------------------------------------- Ali imate telefonsko številko? Pravkar sem jo še imel(a). 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. A-i-imat- naslo-? Pra---r s-m g- š--im--(--. Ali imate naslov? Pravkar sem ga še imel(a). A-i i-a-e n-s-o-? P-a-k-r s-m g- š- i-e-(-)- -------------------------------------------- Ali imate naslov? Pravkar sem ga še imel(a). 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. A-i--m--e nač-- mesta---rav-ar--e- -a -e--me---). Ali imate načrt mesta? Pravkar sem ga še imel(a). A-i i-a-e n-č-t m-s-a- P-a-k-r s-m g- š- i-e-(-)- ------------------------------------------------- Ali imate načrt mesta? Pravkar sem ga še imel(a). 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. J- pr-š-- t-čno?-O---i--o--l-p-i-i --a-o-asno. Je prišel točno? On ni mogel priti pravočasno. J- p-i-e- t-č-o- O- n- m-g-l p-i-i p-a-o-a-n-. ---------------------------------------------- Je prišel točno? On ni mogel priti pravočasno. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Je-n--el-pot? -- moge- --jti-pot-. Je našel pot? Ni mogel najti poti. J- n-š-l p-t- N- m-g-l n-j-i p-t-. ---------------------------------- Je našel pot? Ni mogel najti poti. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. T- j- -azu---? N- me m-gel --z--e--. Te je razumel? Ni me mogel razumeti. T- j- r-z-m-l- N- m- m-g-l r-z-m-t-. ------------------------------------ Te je razumel? Ni me mogel razumeti. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Za-a- nis- -oge--(-ogl----r-ti -----? Zakaj nisi mogel (mogla) priti točno? Z-k-j n-s- m-g-l (-o-l-) p-i-i t-č-o- ------------------------------------- Zakaj nisi mogel (mogla) priti točno? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Zak---ni-i mo--l --o-la- -a--------? Zakaj nisi mogel (mogla) najti poti? Z-k-j n-s- m-g-l (-o-l-) n-j-i p-t-? ------------------------------------ Zakaj nisi mogel (mogla) najti poti? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Za--j -a-ni-- mog-- (--g-a- ra-u-e--? Zakaj ga nisi mogel (mogla) razumeti? Z-k-j g- n-s- m-g-l (-o-l-) r-z-m-t-? ------------------------------------- Zakaj ga nisi mogel (mogla) razumeti? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. Ni----m-gel--m-g--)--r-------n-, -e- -i-v-----n--e- a----us. Nisem mogel (mogla) priti točno, ker ni vozil noben avtobus. N-s-m m-g-l (-o-l-) p-i-i t-č-o- k-r n- v-z-l n-b-n a-t-b-s- ------------------------------------------------------------ Nisem mogel (mogla) priti točno, ker ni vozil noben avtobus. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. N-se---o--- -mo-l-) --jt- poti, -e---is-m----l(----a---a me-t-. Nisem mogel (mogla) najti poti, ker nisem imel(a) načrta mesta. N-s-m m-g-l (-o-l-) n-j-i p-t-, k-r n-s-m i-e-(-) n-č-t- m-s-a- --------------------------------------------------------------- Nisem mogel (mogla) najti poti, ker nisem imel(a) načrta mesta. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. N-s--------g---(mog--- r-----ti,-ker-je----a -la--a-t-ko --as-a. Nisem ga mogel (mogla) razumeti, ker je bila glasba tako glasna. N-s-m g- m-g-l (-o-l-) r-z-m-t-, k-r j- b-l- g-a-b- t-k- g-a-n-. ---------------------------------------------------------------- Nisem ga mogel (mogla) razumeti, ker je bila glasba tako glasna. 0
Musel som ísť taxíkom. Mora-(a) se- -ze-- ta---. Moral(a) sem vzeti taksi. M-r-l-a- s-m v-e-i t-k-i- ------------------------- Moral(a) sem vzeti taksi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. M--al--- s-- -------na-rt -e-t-. Moral(a) sem kupiti načrt mesta. M-r-l-a- s-m k-p-t- n-č-t m-s-a- -------------------------------- Moral(a) sem kupiti načrt mesta. 0
Musel som vypnúť rádio. Mor--(-- --- --kl-p--------o. Moral(a) sem izklopiti radio. M-r-l-a- s-m i-k-o-i-i r-d-o- ----------------------------- Moral(a) sem izklopiti radio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!