Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   sl za nekaj prositi

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [štiriinsedemdeset]

za nekaj prositi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? Ali m- l-hko-postr--ete--ase? Ali mi lahko postrižete lase? A-i m- l-h-o p-s-r-ž-t- l-s-? ----------------------------- Ali mi lahko postrižete lase? 0
Nie príliš na krátko, prosím. N--p-ev-- ---k-a-ko- pr-sim. Ne preveč na kratko, prosim. N- p-e-e- n- k-a-k-, p-o-i-. ---------------------------- Ne preveč na kratko, prosim. 0
Trochu kratšie, prosím. Š- -a-o----j--- kr---o----o---. Še malo bolj na kratko, prosim. Š- m-l- b-l- n- k-a-k-, p-o-i-. ------------------------------- Še malo bolj na kratko, prosim. 0
Môžete vyvolať fotky? A-i--a-ko r-zvi-et--te-s-i--? Ali lahko razvijete te slike? A-i l-h-o r-z-i-e-e t- s-i-e- ----------------------------- Ali lahko razvijete te slike? 0
Fotky sú na CD. Fotog--f--e----n- -D-ju. Fotografije so na CD-ju. F-t-g-a-i-e s- n- C---u- ------------------------ Fotografije so na CD-ju. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. Fot-grafi-- so----p--at-. Fotografije so v aparatu. F-t-g-a-i-e s- v a-a-a-u- ------------------------- Fotografije so v aparatu. 0
Môžete opraviť tie hodiny? Al- ---k--po--a-----ur-? Ali lahko popravite uro? A-i l-h-o p-p-a-i-e u-o- ------------------------ Ali lahko popravite uro? 0
Sklo je rozbité. S--kl---e p-č-n-. Steklo je počeno. S-e-l- j- p-č-n-. ----------------- Steklo je počeno. 0
Batéria je prázdna. B-te-ij- -- -razn-. Baterija je prazna. B-t-r-j- j- p-a-n-. ------------------- Baterija je prazna. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? A-i-lahk--z--k--e -r--co? Ali lahko zlikate srajco? A-i l-h-o z-i-a-e s-a-c-? ------------------------- Ali lahko zlikate srajco? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? Ali -a-k---či-t-t- hla--? Ali lahko očistite hlače? A-i l-h-o o-i-t-t- h-a-e- ------------------------- Ali lahko očistite hlače? 0
Môžete opraviť tie topánky? Ali-l-hko-p-p--v------v--e? Ali lahko popravite čevlje? A-i l-h-o p-p-a-i-e č-v-j-? --------------------------- Ali lahko popravite čevlje? 0
Môžete mi dať oheň? M- ---ko----te --e--? Mi lahko daste ogenj? M- l-h-o d-s-e o-e-j- --------------------- Mi lahko daste ogenj? 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? Imat---ž-g------a-- vž-g--ni-? Imate vžigalice ali vžigalnik? I-a-e v-i-a-i-e a-i v-i-a-n-k- ------------------------------ Imate vžigalice ali vžigalnik? 0
Máte popolník? I-a-- -a-šen---p-l--k? Imate kakšen pepelnik? I-a-e k-k-e- p-p-l-i-? ---------------------- Imate kakšen pepelnik? 0
Fajčíte cigary? Ka-i-e -i-a-e? Kadite cigare? K-d-t- c-g-r-? -------------- Kadite cigare? 0
Fajčíte cigarety? Kad--e c--a----? Kadite cigarete? K-d-t- c-g-r-t-? ---------------- Kadite cigarete? 0
Fajčíte fajku? K-d-te-----? Kadite pipo? K-d-t- p-p-? ------------ Kadite pipo? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...