Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   no ville noe 1

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sytti]

ville noe 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? V---du-røyk-? Vil du røyke? V-l d- r-y-e- ------------- Vil du røyke? 0
Chceli by ste tancovať? V-- -- danse? Vil du danse? V-l d- d-n-e- ------------- Vil du danse? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? V-l d--g--e--tur? Vil du gå en tur? V-l d- g- e- t-r- ----------------- Vil du gå en tur? 0
Chcel by som fajčiť. J-g -il g----e-r--k-. Jeg vil gjerne røyke. J-g v-l g-e-n- r-y-e- --------------------- Jeg vil gjerne røyke. 0
Chcel(a) by si cigaretu? V-- -- -- -- ----rett? Vil du ha en sigarett? V-l d- h- e- s-g-r-t-? ---------------------- Vil du ha en sigarett? 0
Chcel by oheň. Han-v-- -a-f--. Han vil ha fyr. H-n v-l h- f-r- --------------- Han vil ha fyr. 0
Chcel(a) by som niečo piť. J-- v---gje-n- ha-no--å--rikke. Jeg vil gjerne ha noe å drikke. J-g v-l g-e-n- h- n-e å d-i-k-. ------------------------------- Jeg vil gjerne ha noe å drikke. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Jeg v-- g-e----spis- noe. Jeg vil gjerne spise noe. J-g v-l g-e-n- s-i-e n-e- ------------------------- Jeg vil gjerne spise noe. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Jeg-vi- g-e-n---vi-----tt. Jeg vil gjerne hvile litt. J-g v-l g-e-n- h-i-e l-t-. -------------------------- Jeg vil gjerne hvile litt. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. J-g -----je-----------d-g-n-e. Jeg vil gjerne spørre deg noe. J-g v-l g-e-n- s-ø-r- d-g n-e- ------------------------------ Jeg vil gjerne spørre deg noe. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. J-g --- -j-rn---e deg ---n--. Jeg vil gjerne be deg om noe. J-g v-l g-e-n- b- d-g o- n-e- ----------------------------- Jeg vil gjerne be deg om noe. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. J-g---l--jer-e i--i---e-d---på--oe. Jeg vil gjerne invitere deg på noe. J-g v-l g-e-n- i-v-t-r- d-g p- n-e- ----------------------------------- Jeg vil gjerne invitere deg på noe. 0
Čo si želáte, prosím? Hva vil-d----? Hva vil du ha? H-a v-l d- h-? -------------- Hva vil du ha? 0
Želáte si kávu? V-- -u -a-e--ka---? Vil du ha en kaffe? V-l d- h- e- k-f-e- ------------------- Vil du ha en kaffe? 0
Alebo si radšej želáte čaj? E---r vil d--h-l-e- ----- t-? Eller vil du heller ha en te? E-l-r v-l d- h-l-e- h- e- t-? ----------------------------- Eller vil du heller ha en te? 0
Chceli by sme ísť domov. V- -il-g-e--e kjø-- ----. Vi vil gjerne kjøre hjem. V- v-l g-e-n- k-ø-e h-e-. ------------------------- Vi vil gjerne kjøre hjem. 0
Chceli by ste taxík? V---de----a-e- ---s-e? Vil dere ha en drosje? V-l d-r- h- e- d-o-j-? ---------------------- Vil dere ha en drosje? 0
Chceli by telefonovať. D- v-----er---ri---. De vil gjerne ringe. D- v-l g-e-n- r-n-e- -------------------- De vil gjerne ringe. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.