Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   mk нешто сака

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [седумдесет]

70 [syedoomdyesyet]

нешто сака

[nyeshto saka]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? С-ка-- -и-да-пу---е? Сакате ли да пушите? С-к-т- л- д- п-ш-т-? -------------------- Сакате ли да пушите? 0
S---t-e--- da-po-shit-e? Sakatye li da pooshitye? S-k-t-e l- d- p-o-h-t-e- ------------------------ Sakatye li da pooshitye?
Chceli by ste tancovať? Са-а-е-ли д- тан--ва-е? Сакате ли да танцувате? С-к-т- л- д- т-н-у-а-е- ----------------------- Сакате ли да танцувате? 0
Sa----e--- -- -an--oov--y-? Sakatye li da tantzoovatye? S-k-t-e l- d- t-n-z-o-a-y-? --------------------------- Sakatye li da tantzoovatye?
Chceli by ste sa ísť prechádzať? С---те л- -а -----о---а-е? Сакате ли да се прошетате? С-к-т- л- д- с- п-о-е-а-е- -------------------------- Сакате ли да се прошетате? 0
Sak-ty- ----a-s---p-o-h-e-a-ye? Sakatye li da sye proshyetatye? S-k-t-e l- d- s-e p-o-h-e-a-y-? ------------------------------- Sakatye li da sye proshyetatye?
Chcel by som fajčiť. Ј-с са-------п-ша-. Јас сакам да пушам. Ј-с с-к-м д- п-ш-м- ------------------- Јас сакам да пушам. 0
Јa- sa-am-da p--s-a-. Јas sakam da poosham. Ј-s s-k-m d- p-o-h-m- --------------------- Јas sakam da poosham.
Chcel(a) by si cigaretu? Са----ли---на ци--р-? Сакаш ли една цигара? С-к-ш л- е-н- ц-г-р-? --------------------- Сакаш ли една цигара? 0
Sak-sh ---y-dn- t-ig----? Sakash li yedna tziguara? S-k-s- l- y-d-a t-i-u-r-? ------------------------- Sakash li yedna tziguara?
Chcel by oheň. То----ка--а-ал--. Тој сака запалка. Т-ј с-к- з-п-л-а- ----------------- Тој сака запалка. 0
T-ј saka-za--lka. Toј saka zapalka. T-ј s-k- z-p-l-a- ----------------- Toј saka zapalka.
Chcel(a) by som niečo piť. Сака- да--- ---иј-- неш-о. Сакам да се напијам нешто. С-к-м д- с- н-п-ј-м н-ш-о- -------------------------- Сакам да се напијам нешто. 0
S-kam--a s-e ---i-a- -y---to. Sakam da sye napiјam nyeshto. S-k-m d- s-e n-p-ј-m n-e-h-o- ----------------------------- Sakam da sye napiјam nyeshto.
Chcel(a) by som niečo jesť. С-кам--- ---а--неш-о. Сакам да јадам нешто. С-к-м д- ј-д-м н-ш-о- --------------------- Сакам да јадам нешто. 0
S-kam--- ј------yeshto. Sakam da јadam nyeshto. S-k-m d- ј-d-m n-e-h-o- ----------------------- Sakam da јadam nyeshto.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. С-к-м-ма-----а с- одмо---. Сакам малку да се одморам. С-к-м м-л-у д- с- о-м-р-м- -------------------------- Сакам малку да се одморам. 0
Saka--mal--- da s-e--dmo---. Sakam malkoo da sye odmoram. S-k-m m-l-o- d- s-e o-m-r-m- ---------------------------- Sakam malkoo da sye odmoram.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. С-кам д---е ----ам-неш-о. Сакам да Ве прашам нешто. С-к-м д- В- п-а-а- н-ш-о- ------------------------- Сакам да Ве прашам нешто. 0
Sak-m-da-V-e---as--m---es-t-. Sakam da Vye prasham nyeshto. S-k-m d- V-e p-a-h-m n-e-h-o- ----------------------------- Sakam da Vye prasham nyeshto.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Сака- -а-Ве-за---ам-за не---. Сакам да Ве замолам за нешто. С-к-м д- В- з-м-л-м з- н-ш-о- ----------------------------- Сакам да Ве замолам за нешто. 0
Sa----da -ye-zam-l-m -a n-----o. Sakam da Vye zamolam za nyeshto. S-k-m d- V-e z-m-l-m z- n-e-h-o- -------------------------------- Sakam da Vye zamolam za nyeshto.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Сак-м-да В------на--з- н-ш--. Сакам да Ве поканам за нешто. С-к-м д- В- п-к-н-м з- н-ш-о- ----------------------------- Сакам да Ве поканам за нешто. 0
S-ka--da-------k-n-m -- ---sh--. Sakam da Vye pokanam za nyeshto. S-k-m d- V-e p-k-n-m z- n-e-h-o- -------------------------------- Sakam da Vye pokanam za nyeshto.
Čo si želáte, prosím? Шт---а-ат-, -о---? Што сакате, молам? Ш-о с-к-т-, м-л-м- ------------------ Што сакате, молам? 0
Sh---sak-t-e- m-la-? Shto sakatye, molam? S-t- s-k-t-e- m-l-m- -------------------- Shto sakatye, molam?
Želáte si kávu? С---те--- ---е? Сакате ли кафе? С-к-т- л- к-ф-? --------------- Сакате ли кафе? 0
S-katy--l- -a-y-? Sakatye li kafye? S-k-t-e l- k-f-e- ----------------- Sakatye li kafye?
Alebo si radšej želáte čaj? И-и --в--- с-к-т----ј? Или повеќе сакате чај? И-и п-в-ќ- с-к-т- ч-ј- ---------------------- Или повеќе сакате чај? 0
Il--po-y----e ----t----h--? Ili povyekjye sakatye chaј? I-i p-v-e-j-e s-k-t-e c-a-? --------------------------- Ili povyekjye sakatye chaј?
Chceli by sme ísť domov. С---м- д- -а-увам--нака------. Сакаме да патуваме накај дома. С-к-м- д- п-т-в-м- н-к-ј д-м-. ------------------------------ Сакаме да патуваме накај дома. 0
Sak--y- -a p--oovam-e nak-ј---ma. Sakamye da patoovamye nakaј doma. S-k-m-e d- p-t-o-a-y- n-k-ј d-m-. --------------------------------- Sakamye da patoovamye nakaј doma.
Chceli by ste taxík? Сака---ли-т-кси? Сакате ли такси? С-к-т- л- т-к-и- ---------------- Сакате ли такси? 0
Sa-a--- ---t-ks-? Sakatye li taksi? S-k-t-e l- t-k-i- ----------------- Sakatye li taksi?
Chceli by telefonovať. В---са-а-е -- -еле-о-ира--. Вие сакате да телефонирате. В-е с-к-т- д- т-л-ф-н-р-т-. --------------------------- Вие сакате да телефонирате. 0
Vi-e s--a--e ----ye-ye--nirat--. Viye sakatye da tyelyefoniratye. V-y- s-k-t-e d- t-e-y-f-n-r-t-e- -------------------------------- Viye sakatye da tyelyefoniratye.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.