Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   bg желая, бих желал, искам, бих искал нещо

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [седемдесет]

70 [sedemdeset]

желая, бих желал, искам, бих искал нещо

[zhelaya, bikh zhelal, iskam, bikh iskal neshcho]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Ис---е ----------т-? Искате ли да пушите? И-к-т- л- д- п-ш-т-? -------------------- Искате ли да пушите? 0
I--a-e -i-d----s-it-? Iskate li da pushite? I-k-t- l- d- p-s-i-e- --------------------- Iskate li da pushite?
Chceli by ste tancovať? Иск-т- ли--- -анц-ва--? Искате ли да танцувате? И-к-т- л- д- т-н-у-а-е- ----------------------- Искате ли да танцувате? 0
Isk--e--i--a--a-t-uv-te? Iskate li da tantsuvate? I-k-t- l- d- t-n-s-v-t-? ------------------------ Iskate li da tantsuvate?
Chceli by ste sa ísť prechádzať? И-кате ли -а -е-раз-о---е? Искате ли да се разходите? И-к-т- л- д- с- р-з-о-и-е- -------------------------- Искате ли да се разходите? 0
I---t--li-d- s-----kho-it-? Iskate li da se razkhodite? I-k-t- l- d- s- r-z-h-d-t-? --------------------------- Iskate li da se razkhodite?
Chcel by som fajčiť. Искам-д--пуша. Искам да пуша. И-к-м д- п-ш-. -------------- Искам да пуша. 0
I-k-- -a pus--. Iskam da pusha. I-k-m d- p-s-a- --------------- Iskam da pusha.
Chcel(a) by si cigaretu? И---т---и-ци-ар-? Искате ли цигара? И-к-т- л- ц-г-р-? ----------------- Искате ли цигара? 0
I--at-----t----r-? Iskate li tsigara? I-k-t- l- t-i-a-a- ------------------ Iskate li tsigara?
Chcel by oheň. Той и-к- -г-н--. Той иска огънче. Т-й и-к- о-ъ-ч-. ---------------- Той иска огънче. 0
Toy iska---ync-e. Toy iska ogynche. T-y i-k- o-y-c-e- ----------------- Toy iska ogynche.
Chcel(a) by som niečo piť. И-к-- -----я нещ-. Искам да пия нещо. И-к-м д- п-я н-щ-. ------------------ Искам да пия нещо. 0
I------- pi-a--esh--o. Iskam da piya neshcho. I-k-m d- p-y- n-s-c-o- ---------------------- Iskam da piya neshcho.
Chcel(a) by som niečo jesť. И---- д---м--ещ-. Искам да ям нещо. И-к-м д- я- н-щ-. ----------------- Искам да ям нещо. 0
Iskam -- -----------. Iskam da yam neshcho. I-k-m d- y-m n-s-c-o- --------------------- Iskam da yam neshcho.
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. И-к-м-да-си-----хн---ал-о. Искам да си отдъхна малко. И-к-м д- с- о-д-х-а м-л-о- -------------------------- Искам да си отдъхна малко. 0
I------a si -t---h---m--ko. Iskam da si otdykhna malko. I-k-m d- s- o-d-k-n- m-l-o- --------------------------- Iskam da si otdykhna malko.
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Б-----к---/--с-ала--а--и --п---м --щ-. Бих искал / искала да Ви попитам нещо. Б-х и-к-л / и-к-л- д- В- п-п-т-м н-щ-. -------------------------------------- Бих искал / искала да Ви попитам нещо. 0
B-kh ---a--- is--l-----V- p-pi--m -e-h--o. Bikh iskal / iskala da Vi popitam neshcho. B-k- i-k-l / i-k-l- d- V- p-p-t-m n-s-c-o- ------------------------------------------ Bikh iskal / iskala da Vi popitam neshcho.
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Б-- и-к-л---ис-----д- -- помо----а-не-о. Бих искал / искала да Ви помоля за нещо. Б-х и-к-л / и-к-л- д- В- п-м-л- з- н-щ-. ---------------------------------------- Бих искал / искала да Ви помоля за нещо. 0
B-k- i-k-l --isk--a -a--i-p-mol-a-za---s-c-o. Bikh iskal / iskala da Vi pomolya za neshcho. B-k- i-k-l / i-k-l- d- V- p-m-l-a z- n-s-c-o- --------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da Vi pomolya za neshcho.
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Бих и-к-л-/ --к--а-да В----к-ня-на нещо. Бих искал / искала да Ви поканя на нещо. Б-х и-к-л / и-к-л- д- В- п-к-н- н- н-щ-. ---------------------------------------- Бих искал / искала да Ви поканя на нещо. 0
B--h i-k---- isk-la--a V- p-kanya--- n---ch-. Bikh iskal / iskala da Vi pokanya na neshcho. B-k- i-k-l / i-k-l- d- V- p-k-n-a n- n-s-c-o- --------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da Vi pokanya na neshcho.
Čo si želáte, prosím? К-кво -б--а-е-/ жел---е- -ол-? Какво обичате / желаете, моля? К-к-о о-и-а-е / ж-л-е-е- м-л-? ------------------------------ Какво обичате / желаете, моля? 0
Kak-- -bi----- - --elae-e,-mo-ya? Kakvo obichate / zhelaete, molya? K-k-o o-i-h-t- / z-e-a-t-, m-l-a- --------------------------------- Kakvo obichate / zhelaete, molya?
Želáte si kávu? Ж-лае------ка--? Желаете ли кафе? Ж-л-е-е л- к-ф-? ---------------- Желаете ли кафе? 0
Zhela-te l--kaf-? Zhelaete li kafe? Z-e-a-t- l- k-f-? ----------------- Zhelaete li kafe?
Alebo si radšej želáte čaj? И-и-п--дп----а-е --й? Или предпочитате чай? И-и п-е-п-ч-т-т- ч-й- --------------------- Или предпочитате чай? 0
I-- p---po-h-t-te-chay? Ili predpochitate chay? I-i p-e-p-c-i-a-e c-a-? ----------------------- Ili predpochitate chay?
Chceli by sme ísť domov. Ние -с---- -а ----р--ерем-вк-щ-. Ние искаме да се приберем вкъщи. Н-е и-к-м- д- с- п-и-е-е- в-ъ-и- -------------------------------- Ние искаме да се приберем вкъщи. 0
Nie is--m- d---e p-ib--e------hchi. Nie iskame da se priberem vkyshchi. N-e i-k-m- d- s- p-i-e-e- v-y-h-h-. ----------------------------------- Nie iskame da se priberem vkyshchi.
Chceli by ste taxík? Жела--- ли-такси? Желаете ли такси? Ж-л-е-е л- т-к-и- ----------------- Желаете ли такси? 0
Zhe--e-- li-ta--i? Zhelaete li taksi? Z-e-a-t- l- t-k-i- ------------------ Zhelaete li taksi?
Chceli by telefonovať. Т- и--а- д- се об---- п---елефо-а. Те искат да се обадят по телефона. Т- и-к-т д- с- о-а-я- п- т-л-ф-н-. ---------------------------------- Те искат да се обадят по телефона. 0
Te-isk-- da se ob-dy-t-po t-l-fon-. Te iskat da se obadyat po telefona. T- i-k-t d- s- o-a-y-t p- t-l-f-n-. ----------------------------------- Te iskat da se obadyat po telefona.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.