Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   mr कारण देणे २

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

७६ [शहात्तर]

76 [Śahāttara]

कारण देणे २

[kāraṇa dēṇē 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maratčina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? त- -----ा - आली-नाही-? त- क- आल- / आल- न-ह-स? त- क- आ-ा / आ-ी न-ह-स- ---------------------- तू का आला / आली नाहीस? 0
t- k- ālā- ālī --hī-a? tū kā ālā/ ālī nāhīsa? t- k- ā-ā- ā-ī n-h-s-? ---------------------- tū kā ālā/ ālī nāhīsa?
Bol som chorý. मी-आजार-----ो- --हो-े. म- आज-र- ह-त-. / ह-त-. म- आ-ा-ी ह-त-. / ह-त-. ---------------------- मी आजारी होतो. / होते. 0
Mī --ā---hōtō- - -ōt-. Mī ājārī hōtō. / Hōtē. M- ā-ā-ī h-t-. / H-t-. ---------------------- Mī ājārī hōtō. / Hōtē.
Neprišiel som, pretože som bol chorý. म----ो न-ह--क--ण--ी-आ--र--हो--.----ो--. म- आल- न-ह- क-रण म- आज-र- ह-त-. / ह-त-. म- आ-ो न-ह- क-र- म- आ-ा-ी ह-त-. / ह-त-. --------------------------------------- मी आलो नाही कारण मी आजारी होतो. / होते. 0
Mī --ō-n-hī--āra---m- āj--ī-h-t-. --Hō-ē. Mī ālō nāhī kāraṇa mī ājārī hōtō. / Hōtē. M- ā-ō n-h- k-r-ṇ- m- ā-ā-ī h-t-. / H-t-. ----------------------------------------- Mī ālō nāhī kāraṇa mī ājārī hōtō. / Hōtē.
Prečo neprišla? त--क- आ-- --ह-? त- क- आल- न-ह-? त- क- आ-ी न-ह-? --------------- ती का आली नाही? 0
T- kā ā---nā-ī? Tī kā ālī nāhī? T- k- ā-ī n-h-? --------------- Tī kā ālī nāhī?
Bola unavená. त- द--- ह-त-. त- दमल- ह-त-. त- द-ल- ह-त-. ------------- ती दमली होती. 0
T- --malī-hō--. Tī damalī hōtī. T- d-m-l- h-t-. --------------- Tī damalī hōtī.
Neprišla, pretože bola unavená. त- -ल--न-ही का---ती---ल--हो--. त- आल- न-ह- क-रण त- दमल- ह-त-. त- आ-ी न-ह- क-र- त- द-ल- ह-त-. ------------------------------ ती आली नाही कारण ती दमली होती. 0
Tī--l--n-hī--ā--ṇ- -- -amal- -ōt-. Tī ālī nāhī kāraṇa tī damalī hōtī. T- ā-ī n-h- k-r-ṇ- t- d-m-l- h-t-. ---------------------------------- Tī ālī nāhī kāraṇa tī damalī hōtī.
Prečo neprišiel? त--का--ला -ाह-? त- क- आल- न-ह-? त- क- आ-ा न-ह-? --------------- तो का आला नाही? 0
T---- -lā-nāhī? Tō kā ālā nāhī? T- k- ā-ā n-h-? --------------- Tō kā ālā nāhī?
Nemal chuť. त-य--- -ू-ी न-्हती. त-य-ल- र-च- नव-हत-. त-य-ल- र-च- न-्-त-. ------------------- त्याला रूची नव्हती. 0
T---- r-c---a--at-. Tyālā rūcī navhatī. T-ā-ā r-c- n-v-a-ī- ------------------- Tyālā rūcī navhatī.
Neprišiel, pretože nemal chuť. तो आल- न--- -ा-ण---याल-----ी-नव्हती. त- आल- न-ह- क-रण त-य-ल- र-च- नव-हत-. त- आ-ा न-ह- क-र- त-य-ल- र-च- न-्-त-. ------------------------------------ तो आला नाही कारण त्याला रूची नव्हती. 0
Tō -l- nāh- ---aṇ--------r--ī---v---ī. Tō ālā nāhī kāraṇa tyālā rūcī navhatī. T- ā-ā n-h- k-r-ṇ- t-ā-ā r-c- n-v-a-ī- -------------------------------------- Tō ālā nāhī kāraṇa tyālā rūcī navhatī.
Prečo ste neprišli? तुम--- क- आल---ाहीत? त-म-ह- क- आल- न-ह-त? त-म-ह- क- आ-ा न-ह-त- -------------------- तुम्ही का आला नाहीत? 0
T---ī -----ā--āhī-a? Tumhī kā ālā nāhīta? T-m-ī k- ā-ā n-h-t-? -------------------- Tumhī kā ālā nāhīta?
Naše auto je pokazené. आ-ची-क-- --घडली -हे. आमच- क-र ब-घडल- आह-. आ-च- क-र ब-घ-ल- आ-े- -------------------- आमची कार बिघडली आहे. 0
Āma------- b--h-ḍa-- āhē. Āmacī kāra bighaḍalī āhē. Ā-a-ī k-r- b-g-a-a-ī ā-ē- ------------------------- Āmacī kāra bighaḍalī āhē.
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. आम्ह- ना---आल- --रण--मची -ा- ----ली -हे. आम-ह- न-ह- आल- क-रण आमच- क-र ब-घडल- आह-. आ-्-ी न-ह- आ-ो क-र- आ-च- क-र ब-घ-ल- आ-े- ---------------------------------------- आम्ही नाही आलो कारण आमची कार बिघडली आहे. 0
Ā-h---ā---āl----r--a ām--- k----big-aḍ-l- āh-. Āmhī nāhī ālō kāraṇa āmacī kāra bighaḍalī āhē. Ā-h- n-h- ā-ō k-r-ṇ- ā-a-ī k-r- b-g-a-a-ī ā-ē- ---------------------------------------------- Āmhī nāhī ālō kāraṇa āmacī kāra bighaḍalī āhē.
Prečo tí ľudia neprišli? ल-क--ा-ना-- आ-े? ल-क क- न-ह- आल-? ल-क क- न-ह- आ-े- ---------------- लोक का नाही आले? 0
L--a--- nāh-----? Lōka kā nāhī ālē? L-k- k- n-h- ā-ē- ----------------- Lōka kā nāhī ālē?
Zmeškali vlak. त-य-ंच- ट्रेन -ु-ली. त-य--च- ट-र-न च-कल-. त-य-ं-ी ट-र-न च-क-ी- -------------------- त्यांची ट्रेन चुकली. 0
Ty-n--ī---ēn- -uka-ī. Tyān-cī ṭrēna cukalī. T-ā-̄-ī ṭ-ē-a c-k-l-. --------------------- Tyān̄cī ṭrēna cukalī.
Neprišli, pretože zmeškali vlak. ते-ना---आ-े --र----य---ी-ट्--न चु-ल-. त- न-ह- आल- क-रण त-य--च- ट-र-न च-कल-. त- न-ह- आ-े क-र- त-य-ं-ी ट-र-न च-क-ी- ------------------------------------- ते नाही आले कारण त्यांची ट्रेन चुकली. 0
T----h--ālē -----a-tyā-̄c--ṭ-ē---cu-al-. Tē nāhī ālē kāraṇa tyān-cī ṭrēna cukalī. T- n-h- ā-ē k-r-ṇ- t-ā-̄-ī ṭ-ē-a c-k-l-. ---------------------------------------- Tē nāhī ālē kāraṇa tyān̄cī ṭrēna cukalī.
Prečo si neprišiel? तू--ा--ल--/-आ-ी--ा--स? त- क- आल- / आल- न-ह-स? त- क- आ-ा / आ-ी न-ह-स- ---------------------- तू का आला / आली नाहीस? 0
T---ā--lā/-āl- ----s-? Tū kā ālā/ ālī nāhīsa? T- k- ā-ā- ā-ī n-h-s-? ---------------------- Tū kā ālā/ ālī nāhīsa?
Nesmel som. म-ा -ेण्-ाच- प---नग- -व--ती. मल- य-ण-य-च- परव-नग- नव-हत-. म-ा य-ण-य-च- प-व-न-ी न-्-त-. ---------------------------- मला येण्याची परवानगी नव्हती. 0
M------ṇ---- ---a--n-g- n-vha--. Malā yēṇyācī paravānagī navhatī. M-l- y-ṇ-ā-ī p-r-v-n-g- n-v-a-ī- -------------------------------- Malā yēṇyācī paravānagī navhatī.
Neprišiel som, lebo som nesmel. मी-आल--/-आल--नाह----रण-मल- --ण-य-ची पर-ान-- --्-त-. म- आल- / आल- न-ह- क-रण मल- य-ण-य-च- परव-नग- नव-हत-. म- आ-ो / आ-े न-ह- क-र- म-ा य-ण-य-च- प-व-न-ी न-्-त-. --------------------------------------------------- मी आलो / आले नाही कारण मला येण्याची परवानगी नव्हती. 0
Mī āl----lē---h---āraṇ--m-l--yē----ī---r-v-n-gī-n-v-atī. Mī ālō/ ālē nāhī kāraṇa malā yēṇyācī paravānagī navhatī. M- ā-ō- ā-ē n-h- k-r-ṇ- m-l- y-ṇ-ā-ī p-r-v-n-g- n-v-a-ī- -------------------------------------------------------- Mī ālō/ ālē nāhī kāraṇa malā yēṇyācī paravānagī navhatī.

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...