Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   mr परवानगी असणे

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

७३ [त्र्याहत्तर]

73 [Tryāhattara]

परवानगी असणे

[paravānagī asaṇē]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maratčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? त--ा ग-----ा-व--या-- परवा--ी-आहे--ा? त-ल- ग-ड- च-लवण-य-च- परव-नग- आह- क-? त-ल- ग-ड- च-ल-ण-य-च- प-व-न-ी आ-े क-? ------------------------------------ तुला गाडी चालवण्याची परवानगी आहे का? 0
tu-ā g--ī-cāl----y--ī-pa---ān-gī -h---ā? tulā gāḍī cālavaṇyācī paravānagī āhē kā? t-l- g-ḍ- c-l-v-ṇ-ā-ī p-r-v-n-g- ā-ē k-? ---------------------------------------- tulā gāḍī cālavaṇyācī paravānagī āhē kā?
Smieš už piť alkohol? तु-- द-रू-पि----च- ----न-ी -हे---? त-ल- द-र- प-ण-य-च- परव-नग- आह- क-? त-ल- द-र- प-ण-य-च- प-व-न-ी आ-े क-? ---------------------------------- तुला दारू पिण्याची परवानगी आहे का? 0
Tulā-d-r- -iṇ---ī para-ān-gī-ā-ē-kā? Tulā dārū piṇyācī paravānagī āhē kā? T-l- d-r- p-ṇ-ā-ī p-r-v-n-g- ā-ē k-? ------------------------------------ Tulā dārū piṇyācī paravānagī āhē kā?
Smieš už ísť sám do zahraničia? त--ा-ए--्य--े--र-ेश--प्--ा--च- परव---ी-आ----ा? त-ल- एकट-य-न- परद-श- प-रव-स-च- परव-नग- आह- क-? त-ल- ए-ट-य-न- प-द-श- प-र-ा-ा-ी प-व-न-ी आ-े क-? ---------------------------------------------- तुला एकट्याने परदेशी प्रवासाची परवानगी आहे का? 0
Tulā -kaṭyān----r---śī ---v-s--ī---ra-ā--gī āhē k-? Tulā ēkaṭyānē paradēśī pravāsācī paravānagī āhē kā? T-l- ē-a-y-n- p-r-d-ś- p-a-ā-ā-ī p-r-v-n-g- ā-ē k-? --------------------------------------------------- Tulā ēkaṭyānē paradēśī pravāsācī paravānagī āhē kā?
smieť, môcť प-व--गी-द-णे परव-नग- द-ण- प-व-न-ी द-ण- ------------ परवानगी देणे 0
P-------gī---ṇē Paravānagī dēṇē P-r-v-n-g- d-ṇ- --------------- Paravānagī dēṇē
Môžeme tu fajčiť? आम्-- इ-े धुम--पा- -रू --त- का? आम-ह- इथ- ध-म-रप-न कर- शकत- क-? आ-्-ी इ-े ध-म-र-ा- क-ू श-त- क-? ------------------------------- आम्ही इथे धुम्रपान करू शकतो का? 0
ā-hī-i-h---hum-ap-na k----śa-a-----? āmhī ithē dhumrapāna karū śakatō kā? ā-h- i-h- d-u-r-p-n- k-r- ś-k-t- k-? ------------------------------------ āmhī ithē dhumrapāna karū śakatō kā?
Môže sa tu fajčiť? इ----ुम्रपान-क--्--च- परव-नगी-------? इथ- ध-म-रप-न करण-य-च- परव-नग- आह- क-? इ-े ध-म-र-ा- क-ण-य-च- प-व-न-ी आ-े क-? ------------------------------------- इथे धुम्रपान करण्याची परवानगी आहे का? 0
Ithē -hu-ra--n- ka-a--āc- parav----- ----kā? Ithē dhumrapāna karaṇyācī paravānagī āhē kā? I-h- d-u-r-p-n- k-r-ṇ-ā-ī p-r-v-n-g- ā-ē k-? -------------------------------------------- Ithē dhumrapāna karaṇyācī paravānagī āhē kā?
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? ए--द---ो---क---डीट का-्डन--पैसे देऊ -क-- का? एख-द- क-ण- क-र-ड-ट क-र-डन- प-स- द-ऊ शकत- क-? ए-ा-ा क-ण- क-र-ड-ट क-र-ड-े प-स- द-ऊ श-त- क-? -------------------------------------------- एखादा कोणी क्रेडीट कार्डने पैसे देऊ शकतो का? 0
Ē-hād---ōṇī -rēḍ-ṭ----r--nē pai-- d--- -a---- kā? Ēkhādā kōṇī krēḍīṭa kārḍanē paisē dē'ū śakatō kā? Ē-h-d- k-ṇ- k-ē-ī-a k-r-a-ē p-i-ē d-'- ś-k-t- k-? ------------------------------------------------- Ēkhādā kōṇī krēḍīṭa kārḍanē paisē dē'ū śakatō kā?
Môže sa tu platiť šekom? एखादा क-ण---नाद--ाने--ैस- द----क-- --? एख-द- क-ण- धन-द-श-न- प-स- द-ऊ शकत- क-? ए-ा-ा क-ण- ध-ा-े-ा-े प-स- द-ऊ श-त- क-? -------------------------------------- एखादा कोणी धनादेशाने पैसे देऊ शकतो का? 0
Ēk--d- kō-- dha-ā---ā-ē p--sē---'ū-----t---ā? Ēkhādā kōṇī dhanādēśānē paisē dē'ū śakatō kā? Ē-h-d- k-ṇ- d-a-ā-ē-ā-ē p-i-ē d-'- ś-k-t- k-? --------------------------------------------- Ēkhādā kōṇī dhanādēśānē paisē dē'ū śakatō kā?
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? एख--ा-को-- फ--त रो-- पै-े---ऊ-शक-ो -ा? एख-द- क-ण- फक-त र-खच प-स- द-ऊ शकत- क-? ए-ा-ा क-ण- फ-्- र-ख- प-स- द-ऊ श-त- क-? -------------------------------------- एखादा कोणी फक्त रोखच पैसे देऊ शकतो का? 0
Ē--ā-ā -ō-- ph-kta-r--haca-p---ē-dē'- śa-at--kā? Ēkhādā kōṇī phakta rōkhaca paisē dē'ū śakatō kā? Ē-h-d- k-ṇ- p-a-t- r-k-a-a p-i-ē d-'- ś-k-t- k-? ------------------------------------------------ Ēkhādā kōṇī phakta rōkhaca paisē dē'ū śakatō kā?
Môžem si len zatelefonovať? मी---न -रू -ा? म- फ-न कर- क-? म- फ-न क-ू क-? -------------- मी फोन करू का? 0
M- -hō-a ---ū k-? Mī phōna karū kā? M- p-ō-a k-r- k-? ----------------- Mī phōna karū kā?
Môžem sa len niečo spýtať? म--क--ी---चार- क-? म- क-ह- व-च-र- क-? म- क-ह- व-च-र- क-? ------------------ मी काही विचारू का? 0
M- kāhī v--ār---ā? Mī kāhī vicārū kā? M- k-h- v-c-r- k-? ------------------ Mī kāhī vicārū kā?
Môžem len niečo povedať? म- क-------ू -ा? म- क-ह- ब-ल- क-? म- क-ह- ब-ल- क-? ---------------- मी काही बोलू का? 0
Mī--āhī-b-lū --? Mī kāhī bōlū kā? M- k-h- b-l- k-? ---------------- Mī kāhī bōlū kā?
Nesmie spať v parku. त-याला----या-ा- ---ण्य----परवा--ी--ाही. त-य-ल- उद-य-न-त झ-पण-य-च- परव-नग- न-ह-. त-य-ल- उ-्-ा-ा- झ-प-्-ा-ी प-व-न-ी न-ह-. --------------------------------------- त्याला उद्यानात झोपण्याची परवानगी नाही. 0
T-ā-ā-----n--a j-ō--ṇ--c- par-v--a-ī nā-ī. Tyālā udyānāta jhōpaṇyācī paravānagī nāhī. T-ā-ā u-y-n-t- j-ō-a-y-c- p-r-v-n-g- n-h-. ------------------------------------------ Tyālā udyānāta jhōpaṇyācī paravānagī nāhī.
Nesmie spať v aute. त्या-- ग--ीत ---ण्य--- -रवा-----ा--. त-य-ल- ग-ड-त झ-पण-य-च- परव-नग- न-ह-. त-य-ल- ग-ड-त झ-प-्-ा-ी प-व-न-ी न-ह-. ------------------------------------ त्याला गाडीत झोपण्याची परवानगी नाही. 0
T-----g---ta-j--pa--āc- p----ā-a-- n-hī. Tyālā gāḍīta jhōpaṇyācī paravānagī nāhī. T-ā-ā g-ḍ-t- j-ō-a-y-c- p-r-v-n-g- n-h-. ---------------------------------------- Tyālā gāḍīta jhōpaṇyācī paravānagī nāhī.
Nesmie spať na stanici. त्य----रेल्------ेशनवर-झो-ण्याच---रवान-ी -ाही. त-य-ल- र-ल-व- स-ट-शनवर झ-पण-य-च- परव-नग- न-ह-. त-य-ल- र-ल-व- स-ट-श-व- झ-प-्-ा-ी प-व-न-ी न-ह-. ---------------------------------------------- त्याला रेल्वे स्टेशनवर झोपण्याची परवानगी नाही. 0
Tyā-ā r-lv- ----a-avara jhō-aṇ-ā---par---n--- nāh-. Tyālā rēlvē sṭēśanavara jhōpaṇyācī paravānagī nāhī. T-ā-ā r-l-ē s-ē-a-a-a-a j-ō-a-y-c- p-r-v-n-g- n-h-. --------------------------------------------------- Tyālā rēlvē sṭēśanavara jhōpaṇyācī paravānagī nāhī.
Smieme si sadnúť? आ-्-ी-बसू श-त----? आम-ह- बस- शकत- क-? आ-्-ी ब-ू श-त- क-? ------------------ आम्ही बसू शकतो का? 0
Ām-----sū--------kā? Āmhī basū śakatō kā? Ā-h- b-s- ś-k-t- k-? -------------------- Āmhī basū śakatō kā?
Môžete nám priniesť jedálny lístok? आ-्ह-ं-- -े--यू-मिळू शकेल क-? आम-ह--ल- म-न-य- म-ळ- शक-ल क-? आ-्-ा-ल- म-न-य- म-ळ- श-े- क-? ----------------------------- आम्हांला मेन्यू मिळू शकेल का? 0
Āmhān-ā-m----ū -i-- -a---a--ā? Āmhānlā mēn'yū miḷū śakēla kā? Ā-h-n-ā m-n-y- m-ḷ- ś-k-l- k-? ------------------------------ Āmhānlā mēn'yū miḷū śakēla kā?
Môžeme platiť zvlášť? आ-्-ी -े-ळे ----े प--े-दे----त--क-? आम-ह- व-गळ- व-गळ- प-स- द-ऊ शकत- क-? आ-्-ी व-ग-े व-ग-े प-स- द-ऊ श-त- क-? ----------------------------------- आम्ही वेगळे वेगळे पैसे देऊ शकतो का? 0
Ā--- ----ḷ---ēg--ē pa-s- --'ū śaka-ō k-? Āmhī vēgaḷē vēgaḷē paisē dē'ū śakatō kā? Ā-h- v-g-ḷ- v-g-ḷ- p-i-ē d-'- ś-k-t- k-? ---------------------------------------- Āmhī vēgaḷē vēgaḷē paisē dē'ū śakatō kā?

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!