Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   am ምክንያቶችን መስጠት 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [ሰባ ስድስት]

76 [seba sidisiti]

ምክንያቶችን መስጠት 2

[mikiniyati mak’irebi 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? ለ-- ---ጣህ-/ -ም? ለምን አልመጣህም/ ሽም? ለ-ን አ-መ-ህ-/ ሽ-? --------------- ለምን አልመጣህም/ ሽም? 0
l--i-----i-e----i-i/-shimi? lemini ālimet’ahimi/ shimi? l-m-n- ā-i-e-’-h-m-/ s-i-i- --------------------------- lemini ālimet’ahimi/ shimi?
Bol som chorý. አሞኝ---ረ። አሞኝ ነበረ። አ-ኝ ነ-ረ- -------- አሞኝ ነበረ። 0
ām---i ne-e--. āmonyi nebere. ā-o-y- n-b-r-. -------------- āmonyi nebere.
Neprišiel som, pretože som bol chorý. ያ-መጣሁት-አ---ስለነ-ር ነ-። ያልመጣሁት አሞኝ ስለነበር ነው። ያ-መ-ሁ- አ-ኝ ስ-ነ-ር ነ-። -------------------- ያልመጣሁት አሞኝ ስለነበር ነው። 0
y-limet’ah--i ---ny- -i--n-b--i--ew-. yalimet’ahuti āmonyi sileneberi newi. y-l-m-t-a-u-i ā-o-y- s-l-n-b-r- n-w-. ------------------------------------- yalimet’ahuti āmonyi sileneberi newi.
Prečo neprišla? እ--ለ----ልመ-ች-? እሷ ለምን አልመጣችም? እ- ለ-ን አ-መ-ች-? -------------- እሷ ለምን አልመጣችም? 0
i-wa-le-in- -l---t--c-i--? iswa lemini ālimet’achimi? i-w- l-m-n- ā-i-e-’-c-i-i- -------------------------- iswa lemini ālimet’achimi?
Bola unavená. ደክሟ--ነ-ረ። ደክሟት ነበረ። ደ-ሟ- ነ-ረ- --------- ደክሟት ነበረ። 0
deki-wat---e-e-e. dekimwati nebere. d-k-m-a-i n-b-r-. ----------------- dekimwati nebere.
Neprišla, pretože bola unavená. ያልመጣ-ው-ደ-ሟ- -ለነበ- --። ያልመጣችው ደክሟት ስለነበር ነው። ያ-መ-ች- ደ-ሟ- ስ-ነ-ር ነ-። --------------------- ያልመጣችው ደክሟት ስለነበር ነው። 0
y-lime--a--i-- --kimwa-i s--enebe-i ---i. yalimet’achiwi dekimwati sileneberi newi. y-l-m-t-a-h-w- d-k-m-a-i s-l-n-b-r- n-w-. ----------------------------------------- yalimet’achiwi dekimwati sileneberi newi.
Prečo neprišiel? እ- -ም- አልመጣም? እሱ ለምን አልመጣም? እ- ለ-ን አ-መ-ም- ------------- እሱ ለምን አልመጣም? 0
i---l-m-n- -l-m-t-a--? isu lemini ālimet’ami? i-u l-m-n- ā-i-e-’-m-? ---------------------- isu lemini ālimet’ami?
Nemal chuť. ፍላጎ--የለውም ፍላጎት የለውም ፍ-ጎ- የ-ው- --------- ፍላጎት የለውም 0
f-la--t-----ew--i filagoti yelewimi f-l-g-t- y-l-w-m- ----------------- filagoti yelewimi
Neprišiel, pretože nemal chuť. ፍ-ጎ---ላ--በረው----ጣም። ፍላጎት ስላልነበረው አልመጣም። ፍ-ጎ- ስ-ል-በ-ው አ-መ-ም- ------------------- ፍላጎት ስላልነበረው አልመጣም። 0
fi-ag--i--ilali-e-e---i -----t-a-i. filagoti silalineberewi ālimet’ami. f-l-g-t- s-l-l-n-b-r-w- ā-i-e-’-m-. ----------------------------------- filagoti silalineberewi ālimet’ami.
Prečo ste neprišli? እ-----ም------ች--? እናንተ ለምን አልመጣችሁም? እ-ን- ለ-ን አ-መ-ች-ም- ----------------- እናንተ ለምን አልመጣችሁም? 0
i--ni-- l-min- āli----ac---umi? inanite lemini ālimet’achihumi? i-a-i-e l-m-n- ā-i-e-’-c-i-u-i- ------------------------------- inanite lemini ālimet’achihumi?
Naše auto je pokazené. መኪና-- ተበላሽቶ ነ-። መኪናችን ተበላሽቶ ነው። መ-ና-ን ተ-ላ-ቶ ነ-። --------------- መኪናችን ተበላሽቶ ነው። 0
mek---------t-be-a-h-to--ewi. mekīnachini tebelashito newi. m-k-n-c-i-i t-b-l-s-i-o n-w-. ----------------------------- mekīnachini tebelashito newi.
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. ያል-ጣ-ው ----- -ለ------ው። ያልመጣነው መኪናችን ስለተበላሸ ነው። ያ-መ-ነ- መ-ና-ን ስ-ተ-ላ- ነ-። ----------------------- ያልመጣነው መኪናችን ስለተበላሸ ነው። 0
yali--t’an-w----kī---h-------e--be---he-n---. yalimet’anewi mekīnachini siletebelashe newi. y-l-m-t-a-e-i m-k-n-c-i-i s-l-t-b-l-s-e n-w-. --------------------------------------------- yalimet’anewi mekīnachini siletebelashe newi.
Prečo tí ľudia neprišli? ለ-ን-ን--ው --- -ልመጡ-? ለምንድን ነው ሰዎች ያልመጡት? ለ-ን-ን ነ- ሰ-ች ያ-መ-ት- ------------------- ለምንድን ነው ሰዎች ያልመጡት? 0
lem-n-d--i n-w--se-o-hi --li-e--u-i? leminidini newi sewochi yalimet’uti? l-m-n-d-n- n-w- s-w-c-i y-l-m-t-u-i- ------------------------------------ leminidini newi sewochi yalimet’uti?
Zmeškali vlak. ባ---አ----ው ባቡር አመለጣቸው ባ-ር አ-ለ-ቸ- ---------- ባቡር አመለጣቸው 0
bab-ri ām-l-t’-c---i baburi āmelet’achewi b-b-r- ā-e-e-’-c-e-i -------------------- baburi āmelet’achewi
Neprišli, pretože zmeškali vlak. እ-ሱ-ያል-ጡ--ባ-ር አ-ል-ቸ---ው ። እነሱ ያልመጡት ባቡር አምልጣቸው ነው ። እ-ሱ ያ-መ-ት ባ-ር አ-ል-ቸ- ነ- ። ------------------------- እነሱ ያልመጡት ባቡር አምልጣቸው ነው ። 0
i-e-----l--et--t--b-b--- --ilit-ac-ewi ne-- . inesu yalimet’uti baburi āmilit’achewi newi . i-e-u y-l-m-t-u-i b-b-r- ā-i-i-’-c-e-i n-w- . --------------------------------------------- inesu yalimet’uti baburi āmilit’achewi newi .
Prečo si neprišiel? ለ-- -ልመ-ህ-- -ም? ለምን አልመጣህም/ ሽም? ለ-ን አ-መ-ህ-/ ሽ-? --------------- ለምን አልመጣህም/ ሽም? 0
lem-ni ā--m------mi-----m-? lemini ālimet’ahimi/ shimi? l-m-n- ā-i-e-’-h-m-/ s-i-i- --------------------------- lemini ālimet’ahimi/ shimi?
Nesmel som. አልተ-----ም አልተፈቀደልኝም አ-ተ-ቀ-ል-ም --------- አልተፈቀደልኝም 0
āl----e--edel-n---i ālitefek’edelinyimi ā-i-e-e-’-d-l-n-i-i ------------------- ālitefek’edelinyimi
Neprišiel som, lebo som nesmel. ያ-መ--ት -ላ--ፈቀደልኝ---ረ። ያልመጣሁት ስላልተፈቀደልኝ ነበረ። ያ-መ-ሁ- ስ-ል-ፈ-ደ-ኝ ነ-ረ- --------------------- ያልመጣሁት ስላልተፈቀደልኝ ነበረ። 0
y-lim-------i sila-i---e------inyi neb--e. yalimet’ahuti silalitefek’edelinyi nebere. y-l-m-t-a-u-i s-l-l-t-f-k-e-e-i-y- n-b-r-. ------------------------------------------ yalimet’ahuti silalitefek’edelinyi nebere.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...