Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   ti ገለ ምኽንያት ምሃብ 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [ሰብዓንሽዱሽተን]

76 [sebi‘anishidushiteni]

ገለ ምኽንያት ምሃብ 2

[gele miẖiniyati mihabi 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? ስ-ም-ታ--ኢ----መጻ-ካ? ስለምንታይ ኢኻ ዘይመጻእካ? ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-መ-እ-? ----------------- ስለምንታይ ኢኻ ዘይመጻእካ? 0
sil--in--ayi -h-a-ze--m-t-’-’-k-? sileminitayi īh-a zeyimets’a’ika? s-l-m-n-t-y- ī-̱- z-y-m-t-’-’-k-? --------------------------------- sileminitayi īẖa zeyimets’a’ika?
Bol som chorý. ሓ-መ -ረ። ሓሚመ ኔረ። ሓ-መ ኔ-። ------- ሓሚመ ኔረ። 0
ḥa-----n---። h-amīme nēre። h-a-ī-e n-r-። ------------- ḥamīme nēre።
Neprišiel som, pretože som bol chorý. ሓሚመ ስ-ዝነበ-ኩ----ዘይመጻእ-። ሓሚመ ስለዝነበርኩ እየ ዘይመጻእኩ። ሓ-መ ስ-ዝ-በ-ኩ እ- ዘ-መ-እ-። ---------------------- ሓሚመ ስለዝነበርኩ እየ ዘይመጻእኩ። 0
h--mī-- -il-zi-e-e--ku---e-ze-----s’a--k-። h-amīme silezineberiku iye zeyimets’a’iku። h-a-ī-e s-l-z-n-b-r-k- i-e z-y-m-t-’-’-k-። ------------------------------------------ ḥamīme silezineberiku iye zeyimets’a’iku።
Prečo neprišla? ስ-ም--ይ ---ንሳ -ይ-ጸት? ስለምንታይ ኢያ ንሳ ዘይመጸት? ስ-ም-ታ- ኢ- ን- ዘ-መ-ት- ------------------- ስለምንታይ ኢያ ንሳ ዘይመጸት? 0
s-lem--ita-- ī---n-s--z---------t-? sileminitayi īya nisa zeyimets’eti? s-l-m-n-t-y- ī-a n-s- z-y-m-t-’-t-? ----------------------------------- sileminitayi īya nisa zeyimets’eti?
Bola unavená. ደ-- --። ደኺማ ኔራ። ደ-ማ ኔ-። ------- ደኺማ ኔራ። 0
deh-īma-nē-a። deh-īma nēra። d-h-ī-a n-r-። ------------- deẖīma nēra።
Neprišla, pretože bola unavená. ደ-ማ -ለዝነ--ት--ይመጸትን-። ደኺማ ስለዝነበረት ኣይመጸትን ። ደ-ማ ስ-ዝ-በ-ት ኣ-መ-ት- ። -------------------- ደኺማ ስለዝነበረት ኣይመጸትን ። 0
de--īm- -i--z-n--ere---a---ets--t-ni-። deh-īma silezinebereti ayimets’etini ። d-h-ī-a s-l-z-n-b-r-t- a-i-e-s-e-i-i ። -------------------------------------- deẖīma silezinebereti ayimets’etini ።
Prečo neprišiel? ንሱ--ለ--ታ- ኣይመጸን። ንሱ ስለምንታይ ኣይመጸን። ን- ስ-ም-ታ- ኣ-መ-ን- ---------------- ንሱ ስለምንታይ ኣይመጸን። 0
nis- -i-e-i---ay--ayi-e---e--። nisu sileminitayi ayimets’eni። n-s- s-l-m-n-t-y- a-i-e-s-e-i- ------------------------------ nisu sileminitayi ayimets’eni።
Nemal chuť. ድ-የ- ---በሮን። ድልየት ኣይነበሮን። ድ-የ- ኣ-ነ-ሮ-። ------------ ድልየት ኣይነበሮን። 0
d--iy-t--a----ber--i። diliyeti ayineberoni። d-l-y-t- a-i-e-e-o-i- --------------------- diliyeti ayineberoni።
Neprišiel, pretože nemal chuť. ን--ኣይ-ጸን-መኽንያቱ ------ለ-ይነ--። ንሱ ኣይመጸን መኽንያቱ ድልየት ስለዘይነበሮ። ን- ኣ-መ-ን መ-ን-ቱ ድ-የ- ስ-ዘ-ነ-ሮ- ---------------------------- ንሱ ኣይመጸን መኽንያቱ ድልየት ስለዘይነበሮ። 0
n-su ayi-et-’e-- m--̱--iya-----l-y-ti -i--ze-i-e---o። nisu ayimets’eni meh-iniyatu diliyeti silezeyinebero። n-s- a-i-e-s-e-i m-h-i-i-a-u d-l-y-t- s-l-z-y-n-b-r-። ----------------------------------------------------- nisu ayimets’eni meẖiniyatu diliyeti silezeyinebero።
Prečo ste neprišli? ን-ኻ----ስለ-ን----ይመጻ--? ንስኻትኩም ስለምንታይ ዘይመጻኹም? ን-ኻ-ኩ- ስ-ም-ታ- ዘ-መ-ኹ-? --------------------- ንስኻትኩም ስለምንታይ ዘይመጻኹም? 0
ni-----t----i--i---i-i---- ze-im-t-’--̱u--? nisih-atikumi sileminitayi zeyimets’ah-umi? n-s-h-a-i-u-i s-l-m-n-t-y- z-y-m-t-’-h-u-i- ------------------------------------------- nisiẖatikumi sileminitayi zeyimets’aẖumi?
Naše auto je pokazené. መ----ባላ-ያትና-። መኪና ተባላሽያትና ። መ-ና ተ-ላ-ያ-ና ። ------------- መኪና ተባላሽያትና ። 0
me---- t---la-h--a-ina ። mekīna tebalashiyatina ። m-k-n- t-b-l-s-i-a-i-a ። ------------------------ mekīna tebalashiyatina ።
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. መኪና- ስለዝተ---ወ- -ና -------። መኪናና ስለዝተበላሸወት ኢና ዝይመጻእና ። መ-ና- ስ-ዝ-በ-ሸ-ት ኢ- ዝ-መ-እ- ። -------------------------- መኪናና ስለዝተበላሸወት ኢና ዝይመጻእና ። 0
mek-n--- si-e-i--b-l--h----- --a-zi----ts-a-in--። mekīnana silezitebelasheweti īna ziyimets’a’ina ። m-k-n-n- s-l-z-t-b-l-s-e-e-i ī-a z-y-m-t-’-’-n- ። ------------------------------------------------- mekīnana silezitebelasheweti īna ziyimets’a’ina ።
Prečo tí ľudia neprišli? እ-ም-ሰባት ---ን-ይ -ዮ- --መጽ-? እቶም ሰባት ስለምንታይ ኢዮም ዘይመጽኡ? እ-ም ሰ-ት ስ-ም-ታ- ኢ-ም ዘ-መ-ኡ- ------------------------- እቶም ሰባት ስለምንታይ ኢዮም ዘይመጽኡ? 0
i-omi---bat---il--in--ayi-----i zey-m-ts’---? itomi sebati sileminitayi īyomi zeyimets’i’u? i-o-i s-b-t- s-l-m-n-t-y- ī-o-i z-y-m-t-’-’-? --------------------------------------------- itomi sebati sileminitayi īyomi zeyimets’i’u?
Zmeškali vlak. ባቡር ገዲ-----ይዳ። ባቡር ገዲፋቶም ከይዳ። ባ-ር ገ-ፋ-ም ከ-ዳ- -------------- ባቡር ገዲፋቶም ከይዳ። 0
ba--r----d--a---i--eyi--። baburi gedīfatomi keyida። b-b-r- g-d-f-t-m- k-y-d-። ------------------------- baburi gedīfatomi keyida።
Neprišli, pretože zmeškali vlak. ባ-- ---ቶም ---ዝኸ-ት እዮም ---ጹ-። ባቡር ገዲፋቶም ሰለ ዝኸደት እዮም ዘይመጹ ። ባ-ር ገ-ፋ-ም ሰ- ዝ-ደ- እ-ም ዘ-መ- ። ---------------------------- ባቡር ገዲፋቶም ሰለ ዝኸደት እዮም ዘይመጹ ። 0
ba--ri-ge--f-to----el- zi-̱e---i -y--- z---me-s’- ። baburi gedīfatomi sele zih-edeti iyomi zeyimets’u ። b-b-r- g-d-f-t-m- s-l- z-h-e-e-i i-o-i z-y-m-t-’- ። --------------------------------------------------- baburi gedīfatomi sele ziẖedeti iyomi zeyimets’u ።
Prečo si neprišiel? ስ-ምንታ--ኢኻ--ይመ-እ-? ስለምንታይ ኢኻ ዘይመጻእካ? ስ-ም-ታ- ኢ- ዘ-መ-እ-? ----------------- ስለምንታይ ኢኻ ዘይመጻእካ? 0
s--em-nit-y--ī-̱- zey-m---’--i-a? sileminitayi īh-a zeyimets’a’ika? s-l-m-n-t-y- ī-̱- z-y-m-t-’-’-k-? --------------------------------- sileminitayi īẖa zeyimets’a’ika?
Nesmel som. ኣይተ---ለ-----። ኣይተፍቐደለይን ኔሩ። ኣ-ተ-ቐ-ለ-ን ኔ-። ------------- ኣይተፍቐደለይን ኔሩ። 0
a-ite-i--’--e-e--ni -ē--። ayitefik-’edeleyini nēru። a-i-e-i-̱-e-e-e-i-i n-r-። ------------------------- ayitefiḵ’edeleyini nēru።
Neprišiel som, lebo som nesmel. ፍቓድ--ለ--ነ----ኢ- ዘ----ኩ፣። ፍቓድ ስለዘይነበረኒ ኢየ ዘይመጻእኩ፣። ፍ-ድ ስ-ዘ-ነ-ረ- ኢ- ዘ-መ-እ-፣- ------------------------ ፍቓድ ስለዘይነበረኒ ኢየ ዘይመጻእኩ፣። 0
fik--a-i s--e-e--n-b-re-ī---e-zey--e-s-a--k--። fik-’adi silezeyineberenī īye zeyimets’a’iku፣። f-k-’-d- s-l-z-y-n-b-r-n- ī-e z-y-m-t-’-’-k-፣- ---------------------------------------------- fiḵ’adi silezeyineberenī īye zeyimets’a’iku፣።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...