Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   sq E shkuara 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [tetёdhjetёenjё]

E shkuara 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
písať s----aj shkruaj s-k-u-j ------- shkruaj 0
Písal list. Ai---k-u--ti--jё -e-ё-. Ai shkruajti njё letёr. A- s-k-u-j-i n-ё l-t-r- ----------------------- Ai shkruajti njё letёr. 0
A ona písala pohľadnicu. D-e-a----hk--aj----jё k---o-i--. Dhe ajo shkruajti njё kartolinё. D-e a-o s-k-u-j-i n-ё k-r-o-i-ё- -------------------------------- Dhe ajo shkruajti njё kartolinё. 0
čítať l-xoj lexoj l-x-j ----- lexoj 0
Ćítal časopis. Ai-le--i-njё ---is--. Ai lexoi njё revistё. A- l-x-i n-ё r-v-s-ё- --------------------- Ai lexoi njё revistё. 0
A ona čítala knihu. Dhe aj---e--i -jё l----. Dhe ajo lexoi njё libёr. D-e a-o l-x-i n-ё l-b-r- ------------------------ Dhe ajo lexoi njё libёr. 0
vziať, zobrať marr marr m-r- ---- marr 0
Vzal si cigaretu. Ai m--i-------gar-. Ai mori njё cigare. A- m-r- n-ё c-g-r-. ------------------- Ai mori njё cigare. 0
Vzala si kúsok čokolády. A-o m-ri ------p- çok-ll-tё. Ajo mori njё copё çokollatё. A-o m-r- n-ё c-p- ç-k-l-a-ё- ---------------------------- Ajo mori njё copё çokollatё. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. Ai nu- -sht-----ni-, p-r---- is-t---esni-e. Ai nuk ishte besnik, por ajo ishte besnike. A- n-k i-h-e b-s-i-, p-r a-o i-h-e b-s-i-e- ------------------------------------------- Ai nuk ishte besnik, por ajo ishte besnike. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Ai--s--e-de-bel,--o- aj-----t- ---el--h--. Ai ishte dembel, por ajo ishte e zellshme. A- i-h-e d-m-e-, p-r a-o i-h-e e z-l-s-m-. ------------------------------------------ Ai ishte dembel, por ajo ishte e zellshme. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. A- ----- ---a-f-r, ----aj---s-te e-p--ur. Ai ishte i varfёr, por ajo ishte e pasur. A- i-h-e i v-r-ё-, p-r a-o i-h-e e p-s-r- ----------------------------------------- Ai ishte i varfёr, por ajo ishte e pasur. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. A- -------e --k--------orxh-. Ai s’kishte lekё, por borxhe. A- s-k-s-t- l-k-, p-r b-r-h-. ----------------------------- Ai s’kishte lekё, por borxhe. 0
Nemal šťastie, ale smolu. Ai--’----t--f-t---o--ve-ё---ersll--. Ai s’kishte fat, por vetёm tersllёk. A- s-k-s-t- f-t- p-r v-t-m t-r-l-ё-. ------------------------------------ Ai s’kishte fat, por vetёm tersllёk. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Ai -’k--h---s-kses- ----d-sht-m. Ai s’kishte sukses, por dёshtim. A- s-k-s-t- s-k-e-, p-r d-s-t-m- -------------------------------- Ai s’kishte sukses, por dёshtim. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. Ai --k i--t--i k------,-------pak-naq-r. Ai nuk ishte i kёnaqur, por i pakёnaqur. A- n-k i-h-e i k-n-q-r- p-r i p-k-n-q-r- ---------------------------------------- Ai nuk ishte i kёnaqur, por i pakёnaqur. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. Ai n---i-h-- - l-mt-r- por i-tr---t-ar. Ai nuk ishte i lumtur, por i trishtuar. A- n-k i-h-e i l-m-u-, p-r i t-i-h-u-r- --------------------------------------- Ai nuk ishte i lumtur, por i trishtuar. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. A---uk----te----p-t--- p----s-----nt---ti-. Ai nuk ishte simpatik, por ishte antipatik. A- n-k i-h-e s-m-a-i-, p-r i-h-e a-t-p-t-k- ------------------------------------------- Ai nuk ishte simpatik, por ishte antipatik. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...