А -- че-е-- -н-га.
А тя четеше книга.
А т- ч-т-ш- к-и-а-
------------------
А тя четеше книга. 0 A ty- -h-t--he--ni-a.A tya cheteshe kniga.A t-a c-e-e-h- k-i-a----------------------A tya cheteshe kniga.
Т-й -е---ш--п-----,--- -----ше-----ана.
Той не беше предан, но тя беше предана.
Т-й н- б-ш- п-е-а-, н- т- б-ш- п-е-а-а-
---------------------------------------
Той не беше предан, но тя беше предана. 0 To---- b-s-e --ed--- ---t---b--h---re-a-a.Toy ne beshe predan, no tya beshe predana.T-y n- b-s-e p-e-a-, n- t-a b-s-e p-e-a-a-------------------------------------------Toy ne beshe predan, no tya beshe predana.
Т-----ш- м-рз---в--н--т------ -тар--е---.
Той беше мързелив, но тя беше старателна.
Т-й б-ш- м-р-е-и-, н- т- б-ш- с-а-а-е-н-.
-----------------------------------------
Той беше мързелив, но тя беше старателна. 0 Toy-b---e myrzel-v, -o t-a -es-e--t-r-telna.Toy beshe myrzeliv, no tya beshe staratelna.T-y b-s-e m-r-e-i-, n- t-a b-s-e s-a-a-e-n-.--------------------------------------------Toy beshe myrzeliv, no tya beshe staratelna.
Т-й----------н,--- -я -еш---о---а.
Той беше беден, но тя беше богата.
Т-й б-ш- б-д-н- н- т- б-ш- б-г-т-.
----------------------------------
Той беше беден, но тя беше богата. 0 To--b-s-- b--e-,-no --- -e-h----g--a.Toy beshe beden, no tya beshe bogata.T-y b-s-e b-d-n- n- t-a b-s-e b-g-t-.-------------------------------------Toy beshe beden, no tya beshe bogata.
Той----аше---р-- --д-лго-е.
Той нямаше пари, а дългове.
Т-й н-м-ш- п-р-, а д-л-о-е-
---------------------------
Той нямаше пари, а дългове. 0 Toy ny--ashe ---i-----yl--v-.Toy nyamashe pari, a dylgove.T-y n-a-a-h- p-r-, a d-l-o-e------------------------------Toy nyamashe pari, a dylgove.
Той ням-ше къ--е-,---с----н-спо--к-.
Той нямаше късмет, а само несполука.
Т-й н-м-ш- к-с-е-, а с-м- н-с-о-у-а-
------------------------------------
Той нямаше късмет, а само несполука. 0 Toy nyama----ky-me-, - -amo---s--luka.Toy nyamashe kysmet, a samo nespoluka.T-y n-a-a-h- k-s-e-, a s-m- n-s-o-u-a---------------------------------------Toy nyamashe kysmet, a samo nespoluka.
Т-й нямаш- у--ех- а неуспех.
Той нямаше успех, а неуспех.
Т-й н-м-ш- у-п-х- а н-у-п-х-
----------------------------
Той нямаше успех, а неуспех. 0 T---ny-m-sh-----ek-, --ne---e--.Toy nyamashe uspekh, a neuspekh.T-y n-a-a-h- u-p-k-, a n-u-p-k-.--------------------------------Toy nyamashe uspekh, a neuspekh.
Т-й н--бе-----в-л--- а---дов--ен.
Той не беше доволен, а недоволен.
Т-й н- б-ш- д-в-л-н- а н-д-в-л-н-
---------------------------------
Той не беше доволен, а недоволен. 0 T-y--e ----e------en--a --d-volen.Toy ne beshe dovolen, a nedovolen.T-y n- b-s-e d-v-l-n- a n-d-v-l-n-----------------------------------Toy ne beshe dovolen, a nedovolen.
Т-- -е----е ща---и---а-н--а----.
Той не беше щастлив, а нещастен.
Т-й н- б-ш- щ-с-л-в- а н-щ-с-е-.
--------------------------------
Той не беше щастлив, а нещастен. 0 T-- -----s-e-shc-ast------ n--hc----en.Toy ne beshe shchastliv, a neshchasten.T-y n- b-s-e s-c-a-t-i-, a n-s-c-a-t-n----------------------------------------Toy ne beshe shchastliv, a neshchasten.
Той н---е---с-м-ат---н--а-----мп-т--ен.
Той не беше симпатичен, а несимпатичен.
Т-й н- б-ш- с-м-а-и-е-, а н-с-м-а-и-е-.
---------------------------------------
Той не беше симпатичен, а несимпатичен. 0 T----e b-s-e--i--ati-h--- ---e-impat-c--n.Toy ne beshe simpatichen, a nesimpatichen.T-y n- b-s-e s-m-a-i-h-n- a n-s-m-a-i-h-n-------------------------------------------Toy ne beshe simpatichen, a nesimpatichen.
Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými.
Bábätká plačú, keď niečo chcú.
V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov.
V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách.
Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť.
Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk.
K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí.
Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu.
Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí.
Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev.
Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím.
Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba.
Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité.
Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný!
Pritom ich to ale stále musí baviť.
Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť.
Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí.
Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť.
Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá.
Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť.
Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať.
Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení.
Naučí sa nový hovorový jazyk.
Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria.
Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy.
Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života.
Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť.
Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...