Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   lv Pagātne 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [astoņdesmit viens]

Pagātne 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
písať rakst-t rakstīt r-k-t-t ------- rakstīt 0
Písal list. V-ņ- --ks-īja -ēstu--. Viņš rakstīja vēstuli. V-ņ- r-k-t-j- v-s-u-i- ---------------------- Viņš rakstīja vēstuli. 0
A ona písala pohľadnicu. Un v--- ra-st--a--as-k----. Un viņa rakstīja pastkarti. U- v-ņ- r-k-t-j- p-s-k-r-i- --------------------------- Un viņa rakstīja pastkarti. 0
čítať la-īt lasīt l-s-t ----- lasīt 0
Ćítal časopis. Viņš----ī-- ilust-ētu -urnāl-. Viņš lasīja ilustrētu žurnālu. V-ņ- l-s-j- i-u-t-ē-u ž-r-ā-u- ------------------------------ Viņš lasīja ilustrētu žurnālu. 0
A ona čítala knihu. U- v--- lasī-- g---at-. Un viņa lasīja grāmatu. U- v-ņ- l-s-j- g-ā-a-u- ----------------------- Un viņa lasīja grāmatu. 0
vziať, zobrať ņ--t ņemt ņ-m- ---- ņemt 0
Vzal si cigaretu. Viņ- p---m---i----ti. Viņš paņēma cigareti. V-ņ- p-ņ-m- c-g-r-t-. --------------------- Viņš paņēma cigareti. 0
Vzala si kúsok čokolády. V--a -a--m- ------ņ--š-k-lā--s. Viņa paņēma gabaliņu šokolādes. V-ņ- p-ņ-m- g-b-l-ņ- š-k-l-d-s- ------------------------------- Viņa paņēma gabaliņu šokolādes. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. Viņš--i---neuztic---, --t v-ņa --ja u-ti-īga. Viņš bija neuzticīgs, bet viņa bija uzticīga. V-ņ- b-j- n-u-t-c-g-, b-t v-ņ- b-j- u-t-c-g-. --------------------------------------------- Viņš bija neuzticīgs, bet viņa bija uzticīga. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. V--- -i-a --in--,-bet-v-ņa--ija č--la. Viņš bija slinks, bet viņa bija čakla. V-ņ- b-j- s-i-k-, b-t v-ņ- b-j- č-k-a- -------------------------------------- Viņš bija slinks, bet viņa bija čakla. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Vi-- bija-n-ba----s--be--vi-a--i---bagā-a. Viņš bija nabadzīgs, bet viņa bija bagāta. V-ņ- b-j- n-b-d-ī-s- b-t v-ņ- b-j- b-g-t-. ------------------------------------------ Viņš bija nabadzīgs, bet viņa bija bagāta. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. V-ņ-- n-bij- -a-d-----et-bij-----ā-i. Viņam nebija naudas, bet bija parādi. V-ņ-m n-b-j- n-u-a-, b-t b-j- p-r-d-. ------------------------------------- Viņam nebija naudas, bet bija parādi. 0
Nemal šťastie, ale smolu. V-ņam -eb-j- l-ime-----t -ij- nelai---. Viņam nebija laimes, bet bija nelaimes. V-ņ-m n-b-j- l-i-e-, b-t b-j- n-l-i-e-. --------------------------------------- Viņam nebija laimes, bet bija nelaimes. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Viņam -eb-ja-pa--kum-- b-t--ij- --ve--s---. Viņam nebija panākumu, bet bija neveiksmes. V-ņ-m n-b-j- p-n-k-m-, b-t b-j- n-v-i-s-e-. ------------------------------------------- Viņam nebija panākumu, bet bija neveiksmes. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. Viņš ------ --mieri--t-- b-t------n--p-ierināt-. Viņš nebija apmierināts, bet bija neapmierināts. V-ņ- n-b-j- a-m-e-i-ā-s- b-t b-j- n-a-m-e-i-ā-s- ------------------------------------------------ Viņš nebija apmierināts, bet bija neapmierināts. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. Vi----ebi----aim-g------ -ija-n----m-gs. Viņš nebija laimīgs, bet bija nelaimīgs. V-ņ- n-b-j- l-i-ī-s- b-t b-j- n-l-i-ī-s- ---------------------------------------- Viņš nebija laimīgs, bet bija nelaimīgs. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. V-ņš-n-b--a -i-p-ti---,-bet--ij----simpāti--s. Viņš nebija simpātisks, bet bija nesimpātisks. V-ņ- n-b-j- s-m-ā-i-k-, b-t b-j- n-s-m-ā-i-k-. ---------------------------------------------- Viņš nebija simpātisks, bet bija nesimpātisks. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...