Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   lt Praeitis 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [aštuoniasdešimt vienas]

Praeitis 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
písať ra---i rašyti r-š-t- ------ rašyti 0
Písal list. Ji--(--)--š- -----ą. Jis (pa)rašė laišką. J-s (-a-r-š- l-i-k-. -------------------- Jis (pa)rašė laišką. 0
A ona písala pohľadnicu. O-j---už)--šė---vi-uką. O ji (už)rašė atviruką. O j- (-ž-r-š- a-v-r-k-. ----------------------- O ji (už)rašė atviruką. 0
čítať skai---i skaityti s-a-t-t- -------- skaityti 0
Ćítal časopis. Ji---k--tė i--u-t-u-t-----nalą. Jis skaitė iliustruotą žurnalą. J-s s-a-t- i-i-s-r-o-ą ž-r-a-ą- ------------------------------- Jis skaitė iliustruotą žurnalą. 0
A ona čítala knihu. O -i --aitė---yg-. O ji skaitė knygą. O j- s-a-t- k-y-ą- ------------------ O ji skaitė knygą. 0
vziať, zobrať imti imti i-t- ---- imti 0
Vzal si cigaretu. J-s pa--ė ----r--ę. Jis paėmė cigaretę. J-s p-ė-ė c-g-r-t-. ------------------- Jis paėmė cigaretę. 0
Vzala si kúsok čokolády. Ji paėm--------lį š-k---do. Ji paėmė gabalėlį šokolado. J- p-ė-ė g-b-l-l- š-k-l-d-. --------------------------- Ji paėmė gabalėlį šokolado. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. Ji---uvo---i-----ma-- -et -i ---o---t-kim-. Jis buvo neištikimas, bet ji buvo ištikima. J-s b-v- n-i-t-k-m-s- b-t j- b-v- i-t-k-m-. ------------------------------------------- Jis buvo neištikimas, bet ji buvo ištikima. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. Ji- -uv--tingin-s,--et j--buvo da--šti. Jis buvo tinginys, bet ji buvo darbšti. J-s b-v- t-n-i-y-, b-t j- b-v- d-r-š-i- --------------------------------------- Jis buvo tinginys, bet ji buvo darbšti. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. Ji- -uvo-------i----- bet -- bu-o-t-----g-. Jis buvo neturtingas, bet ji buvo turtinga. J-s b-v- n-t-r-i-g-s- b-t j- b-v- t-r-i-g-. ------------------------------------------- Jis buvo neturtingas, bet ji buvo turtinga. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. J-s-tur-j- ne p-ni----b-t-s-o--. Jis turėjo ne pinigų, bet skolų. J-s t-r-j- n- p-n-g-, b-t s-o-ų- -------------------------------- Jis turėjo ne pinigų, bet skolų. 0
Nemal šťastie, ale smolu. Ji--neturė-- ---mė-, jam-n----e-ė. Jis neturėjo laimės, jam nesisekė. J-s n-t-r-j- l-i-ė-, j-m n-s-s-k-. ---------------------------------- Jis neturėjo laimės, jam nesisekė. 0
Nemal úspech, ale neúspech. Jam -es--e--, j- per-eki-j---esėkmės. Jam nesisekė, jį persekiojo nesėkmės. J-m n-s-s-k-, j- p-r-e-i-j- n-s-k-ė-. ------------------------------------- Jam nesisekė, jį persekiojo nesėkmės. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. J----uvo ne---t-nk-n-a-,-be---e--t-----tas. Jis buvo ne patenkintas, bet nepatenkintas. J-s b-v- n- p-t-n-i-t-s- b-t n-p-t-n-i-t-s- ------------------------------------------- Jis buvo ne patenkintas, bet nepatenkintas. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. J-----v------aiming-s--be- n----m---as. Jis buvo ne laimingas, bet nelaimingas. J-s b-v- n- l-i-i-g-s- b-t n-l-i-i-g-s- --------------------------------------- Jis buvo ne laimingas, bet nelaimingas. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. J-s--uvo -- si--a-i-ka-,-bet---s-mp-t-----. Jis buvo ne simpatiškas, bet nesimpatiškas. J-s b-v- n- s-m-a-i-k-s- b-t n-s-m-a-i-k-s- ------------------------------------------- Jis buvo ne simpatiškas, bet nesimpatiškas. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...