Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   bn অতীত কাল ২

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

৮২ [বিরাশি]

82 [Birāśi]

অতীত কাল ২

[atīta kāla 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bengálčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? ত--াকে কি অ্যা-্বু-ে--স-ডা--ে--য়ে-িল? ত-ম-ক- ক- অ-য-ম-ব-ল-ন-স ড-কত- হয়-ছ-ল? ত-ম-ক- ক- অ-য-ম-ব-ল-ন-স ড-ক-ে হ-ে-ি-? ------------------------------------- তোমাকে কি অ্যাম্বুলেন্স ডাকতে হয়েছিল? 0
t--ā-- ki-a--ām------a -ā--t-----ēchil-? tōmākē ki ayāmbulēnsa ḍākatē haẏēchila? t-m-k- k- a-y-m-u-ē-s- ḍ-k-t- h-ẏ-c-i-a- ---------------------------------------- tōmākē ki ayāmbulēnsa ḍākatē haẏēchila?
Musel si zavolať lekára? তো-া-ে--ি --ক-তার ড-কত- --েছ-ল? ত-ম-ক- ক- ড-ক-ত-র ড-কত- হয়-ছ-ল? ত-ম-ক- ক- ড-ক-ত-র ড-ক-ে হ-ে-ি-? ------------------------------- তোমাকে কি ডাক্তার ডাকতে হয়েছিল? 0
T--ākē--i-ḍ--t--a ḍ--at- haẏēc--l-? Tōmākē ki ḍāktāra ḍākatē haẏēchila? T-m-k- k- ḍ-k-ā-a ḍ-k-t- h-ẏ-c-i-a- ----------------------------------- Tōmākē ki ḍāktāra ḍākatē haẏēchila?
Musel si zavolať políciu? তোম-কে--ি ----- ডা-তে-হয়ে-িল? ত-ম-ক- ক- প-ল-শ ড-কত- হয়-ছ-ল? ত-ম-ক- ক- প-ল-শ ড-ক-ে হ-ে-ি-? ----------------------------- তোমাকে কি পুলিশ ডাকতে হয়েছিল? 0
T--āk- k---u--ś- ḍā---ē-ha-------? Tōmākē ki puliśa ḍākatē haẏēchila? T-m-k- k- p-l-ś- ḍ-k-t- h-ẏ-c-i-a- ---------------------------------- Tōmākē ki puliśa ḍākatē haẏēchila?
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. আপ-ার কা-- ----েলি-োন -ম্-- আ--?--খন----ার -া-ে ছ-ল ৷ আপন-র ক-ছ- ক- ট-ল-ফ-ন নম-বর আছ-? এখনই আম-র ক-ছ- ছ-ল ৷ আ-ন-র ক-ছ- ক- ট-ল-ফ-ন ন-্-র আ-ে- এ-ন- আ-া- ক-ছ- ছ-ল ৷ ----------------------------------------------------- আপনার কাছে কি টেলিফোন নম্বর আছে? এখনই আমার কাছে ছিল ৷ 0
Āpan-ra-k--h- k- ṭē--phō-a -am---a āch-? Ē-ha--'- ā-ā-a k-ch----ila Āpanāra kāchē ki ṭēliphōna nambara āchē? Ēkhana'i āmāra kāchē chila Ā-a-ā-a k-c-ē k- ṭ-l-p-ō-a n-m-a-a ā-h-? Ē-h-n-'- ā-ā-a k-c-ē c-i-a ------------------------------------------------------------------- Āpanāra kāchē ki ṭēliphōna nambara āchē? Ēkhana'i āmāra kāchē chila
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. আপ--র -া-ে কি--ি--না --ে- -খ-- --া- কাছ- ছ-ল-৷ আপন-র ক-ছ- ক- ঠ-ক-ন- আছ-? এখনই আম-র ক-ছ- ছ-ল ৷ আ-ন-র ক-ছ- ক- ঠ-ক-ন- আ-ে- এ-ন- আ-া- ক-ছ- ছ-ল ৷ ---------------------------------------------- আপনার কাছে কি ঠিকানা আছে? এখনই আমার কাছে ছিল ৷ 0
āpa---a -ā-hē ---ṭ-ikānā-ā-h-?----a-a'i ---ra kā-----hila āpanāra kāchē ki ṭhikānā āchē? Ēkhana'i āmāra kāchē chila ā-a-ā-a k-c-ē k- ṭ-i-ā-ā ā-h-? Ē-h-n-'- ā-ā-a k-c-ē c-i-a --------------------------------------------------------- āpanāra kāchē ki ṭhikānā āchē? Ēkhana'i āmāra kāchē chila
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. আ-ন-র কাছে শ-র----ানচিত্- আছে?-এখ-- আ--র কা-ে-ছিল-৷ আপন-র ক-ছ- শহর-র ম-নচ-ত-র আছ-? এখনই আম-র ক-ছ- ছ-ল ৷ আ-ন-র ক-ছ- শ-র-র ম-ন-ি-্- আ-ে- এ-ন- আ-া- ক-ছ- ছ-ল ৷ --------------------------------------------------- আপনার কাছে শহরের মানচিত্র আছে? এখনই আমার কাছে ছিল ৷ 0
āpanā-- --c-ē śaha-ēra mā--citra -chē- Ē----a'i --ār- kā-hē-c-i-a āpanāra kāchē śaharēra mānacitra āchē? Ēkhana'i āmāra kāchē chila ā-a-ā-a k-c-ē ś-h-r-r- m-n-c-t-a ā-h-? Ē-h-n-'- ā-ā-a k-c-ē c-i-a ----------------------------------------------------------------- āpanāra kāchē śaharēra mānacitra āchē? Ēkhana'i āmāra kāchē chila
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. সে-(ছ-----কি---- -ত--স--িল?-সে-সম--মত-আ-তে প--ে নি ৷ স- (ছ-ল-) ক- সময় মত এস-ছ-ল? স- সময় মত আসত- প-র- ন- ৷ স- (-ে-ে- ক- স-য় ম- এ-ে-ি-? স- স-য় ম- আ-ত- প-র- ন- ৷ ---------------------------------------------------- সে (ছেলে) কি সময় মত এসেছিল? সে সময় মত আসতে পারে নি ৷ 0
sē ----l---k- samaẏa-mata-ēs-c--la---ē-sama-a--at- -s--ē p-r- -i sē (chēlē) ki samaẏa mata ēsēchila? Sē samaẏa mata āsatē pārē ni s- (-h-l-) k- s-m-ẏ- m-t- ē-ē-h-l-? S- s-m-ẏ- m-t- ā-a-ē p-r- n- ---------------------------------------------------------------- sē (chēlē) ki samaẏa mata ēsēchila? Sē samaẏa mata āsatē pārē ni
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. সে-(ছ-লে) -- রাস-ত- -ুঁ-ে প-য়--ি-?-সে-র-------ু-জে পায়---৷ স- (ছ-ল-) ক- র-স-ত- খ--জ- প-য়-ছ-ল? স- র-স-ত- খ--জ- প-য়ন- ৷ স- (-ে-ে- ক- র-স-ত- খ-ঁ-ে প-য়-ছ-ল- স- র-স-ত- খ-ঁ-ে প-য়-ি ৷ ---------------------------------------------------------- সে (ছেলে) কি রাস্তা খুঁজে পেয়েছিল? সে রাস্তা খুঁজে পায়নি ৷ 0
sē (c-ē--------ā--ā -h-m--ē-pē---hi-a?------s-ā-khum̐jē -āẏani sē (chēlē) ki rāstā khum-jē pēẏēchila? Sē rāstā khum-jē pāẏani s- (-h-l-) k- r-s-ā k-u-̐-ē p-ẏ-c-i-a- S- r-s-ā k-u-̐-ē p-ẏ-n- -------------------------------------------------------------- sē (chēlē) ki rāstā khum̐jē pēẏēchila? Sē rāstā khum̐jē pāẏani
Rozumel ti? Nerozumel mi. সে (----) --ম-ক----ঝ-- প-র-ছিল?----আ-া-ে বুঝ-ে-প---ন--৷ স- (ছ-ল-) ত-ম-ক- ব-ঝত- প-র-ছ-ল? স- আম-ক- ব-ঝত- প-র-ন- ৷ স- (-ে-ে- ত-ম-ক- ব-ঝ-ে প-র-ছ-ল- স- আ-া-ে ব-ঝ-ে প-র-ন- ৷ ------------------------------------------------------- সে (ছেলে) তোমাকে বুঝতে পেরেছিল? সে আমাকে বুঝতে পারেনি ৷ 0
s- (-h---- -ō-----bujha-- pē-ē----a?-S- ---kē buj-------rēni sē (chēlē) tōmākē bujhatē pērēchila? Sē āmākē bujhatē pārēni s- (-h-l-) t-m-k- b-j-a-ē p-r-c-i-a- S- ā-ā-ē b-j-a-ē p-r-n- ------------------------------------------------------------ sē (chēlē) tōmākē bujhatē pērēchila? Sē āmākē bujhatē pārēni
Prečo si nemohol prísť načas? তুম--স----ত---ন-আস-- ----ি? ত-ম- সময় মত ক-ন আসত- প-রন-? ত-ম- স-য় ম- ক-ন আ-ত- প-র-ি- --------------------------- তুমি সময় মত কেন আসতে পারনি? 0
t-m- s------ma-a--ē------t--pār---? tumi samaẏa mata kēna āsatē pārani? t-m- s-m-ẏ- m-t- k-n- ā-a-ē p-r-n-? ----------------------------------- tumi samaẏa mata kēna āsatē pārani?
Prečo si nemohol nájsť cestu? তু-ি -েন-রাস্-- খ--জে--াও-ি? ত-ম- ক-ন র-স-ত- খ--জ- প-ওন-? ত-ম- ক-ন র-স-ত- খ-ঁ-ে প-ও-ি- ---------------------------- তুমি কেন রাস্তা খুঁজে পাওনি? 0
T--i-k--a rāst- -h-------ā-ōn-? Tumi kēna rāstā khum-jē pā'ōni? T-m- k-n- r-s-ā k-u-̐-ē p-'-n-? ------------------------------- Tumi kēna rāstā khum̐jē pā'ōni?
Prečo si mu nemohol rozumieť? তুম------তাকে-ব-ঝ-ে --র--? ত-ম- ক-ন ত-ক- ব-ঝত- প-রন-? ত-ম- ক-ন ত-ক- ব-ঝ-ে প-র-ি- -------------------------- তুমি কেন তাকে বুঝতে পারনি? 0
T-mi-kē-a -ākē --j---ē -----i? Tumi kēna tākē bujhatē pārani? T-m- k-n- t-k- b-j-a-ē p-r-n-? ------------------------------ Tumi kēna tākē bujhatē pārani?
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. আ-- সম---ত আ--ে-পা-ি-- -া-- ক--ো-বাস ছ----া-৷ আম- সময় মত আসত- প-র-ন- ক-রণ ক-ন- ব-স ছ-ল ন- ৷ আ-ি স-য় ম- আ-ত- প-র-ন- ক-র- ক-ন- ব-স ছ-ল ন- ৷ --------------------------------------------- আমি সময় মত আসতে পারিনি কারণ কোনো বাস ছিল না ৷ 0
Ām--s---ẏa-mat----a-ē---r--i k----a ---ō bāsa ch--- nā Āmi samaẏa mata āsatē pārini kāraṇa kōnō bāsa chila nā Ā-i s-m-ẏ- m-t- ā-a-ē p-r-n- k-r-ṇ- k-n- b-s- c-i-a n- ------------------------------------------------------ Āmi samaẏa mata āsatē pārini kāraṇa kōnō bāsa chila nā
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. আম---াস্-া খ---ে--াই-----রণ-আ-া--কা-ে-শ--ে- -ো-- ম----ত-র ছিল--- ৷ আম- র-স-ত- খ--জ- প-ইন- ক-রণ আম-র ক-ছ- শহর-র ক-ন- ম-নচ-ত-র ছ-ল ন- ৷ আ-ি র-স-ত- খ-ঁ-ে প-ই-ি ক-র- আ-া- ক-ছ- শ-র-র ক-ন- ম-ন-ি-্- ছ-ল ন- ৷ ------------------------------------------------------------------ আমি রাস্তা খুঁজে পাইনি কারণ আমার কাছে শহরের কোনো মানচিত্র ছিল না ৷ 0
āmi r-st- ---m̐---p-'ini k-raṇ--ā-āra-kāchē--a----r---ōn---ā-a---r------a--ā āmi rāstā khum-jē pā'ini kāraṇa āmāra kāchē śaharēra kōnō mānacitra chila nā ā-i r-s-ā k-u-̐-ē p-'-n- k-r-ṇ- ā-ā-a k-c-ē ś-h-r-r- k-n- m-n-c-t-a c-i-a n- ---------------------------------------------------------------------------- āmi rāstā khum̐jē pā'ini kāraṇa āmāra kāchē śaharēra kōnō mānacitra chila nā
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. আম--তাকে-- -ন-কে---ঝ-----রি---কার------জো-- ----বা-ছিল ৷ আম- ত-ক- / ওন-ক- ব-ঝত- প-র-ন- ক-রণ খ-ব জ-র- গ-ন ব-জছ-ল ৷ আ-ি ত-ক- / ও-া-ে ব-ঝ-ে প-র-ন- ক-র- খ-ব জ-র- গ-ন ব-জ-ি- ৷ -------------------------------------------------------- আমি তাকে / ওনাকে বুঝতে পারিনি কারণ খুব জোরে গান বাজছিল ৷ 0
ā---tākē /--n-kē b-j---ē-pār--- k---ṇa k-u-a-j-rē -āna --j-c-i-a āmi tākē / ōnākē bujhatē pārini kāraṇa khuba jōrē gāna bājachila ā-i t-k- / ō-ā-ē b-j-a-ē p-r-n- k-r-ṇ- k-u-a j-r- g-n- b-j-c-i-a ---------------------------------------------------------------- āmi tākē / ōnākē bujhatē pārini kāraṇa khuba jōrē gāna bājachila
Musel som ísť taxíkom. আ--ক--ট-যা---ি-------য়-ছ-ল-৷ আম-ক- ট-য-ক-স- ন-ত- হয়-ছ-ল ৷ আ-া-ে ট-য-ক-স- ন-ত- হ-ে-ি- ৷ ---------------------------- আমাকে ট্যাক্সি নিতে হয়েছিল ৷ 0
āmā-ē-ṭ-ā-si ---ē h--ē-hila āmākē ṭyāksi nitē haẏēchila ā-ā-ē ṭ-ā-s- n-t- h-ẏ-c-i-a --------------------------- āmākē ṭyāksi nitē haẏēchila
Musel som kúpiť mapu mesta. আ-াকে-শহ-ের---ট- মা-চ--্- --ন-- হয়েছিল ৷ আম-ক- শহর-র একট- ম-নচ-ত-র ক-নত- হয়-ছ-ল ৷ আ-া-ে শ-র-র এ-ট- ম-ন-ি-্- ক-ন-ে হ-ে-ি- ৷ ---------------------------------------- আমাকে শহরের একটা মানচিত্র কিনতে হয়েছিল ৷ 0
ā-ākē --h------ē--ṭ----na-it-a k----ē ---ēch--a āmākē śaharēra ēkaṭā mānacitra kinatē haẏēchila ā-ā-ē ś-h-r-r- ē-a-ā m-n-c-t-a k-n-t- h-ẏ-c-i-a ----------------------------------------------- āmākē śaharēra ēkaṭā mānacitra kinatē haẏēchila
Musel som vypnúť rádio. আম-ক- রেড-ও বন---করতে------- ৷ আম-ক- র-ড-ও বন-ধ করত- হয়-ছ-ল ৷ আ-া-ে র-ড-ও ব-্- ক-ত- হ-ে-ি- ৷ ------------------------------ আমাকে রেডিও বন্ধ করতে হয়েছিল ৷ 0
ā-ākē r----- -a-d-- k--------ẏē--i-a āmākē rēḍi'ō bandha karatē haẏēchila ā-ā-ē r-ḍ-'- b-n-h- k-r-t- h-ẏ-c-i-a ------------------------------------ āmākē rēḍi'ō bandha karatē haẏēchila

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!