У Вас есть номер телефона? Он у меня только что был.
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal.
ک-ا--پ--- پا--پت- ------بھ--ت- م-رے-پاس------
کیا آپ کے پاس پتہ ہے ؟ ابھی تو میرے پاس تھا -
-ی- آ- ک- پ-س پ-ہ ہ- ؟ ا-ھ- ت- م-ر- پ-س ت-ا --
-----------------------------------------------
کیا آپ کے پاس پتہ ہے ؟ ابھی تو میرے پاس تھا - 0 kya-aa- -e-p-as-pat- ha-? abhi to --r- --as---a--kya aap ke paas pata hai? abhi to mere paas tha -k-a a-p k- p-a- p-t- h-i- a-h- t- m-r- p-a- t-a --------------------------------------------------kya aap ke paas pata hai? abhi to mere paas tha -
ک-ا--پ ----ا---ہر-ک---قش- ہے ؟-ابھی ت-------------ا--
کیا آپ کے پاس شہر کا نقشہ ہے ؟ ابھی تو میرے پاس تھا -
-ی- آ- ک- پ-س ش-ر ک- ن-ش- ہ- ؟ ا-ھ- ت- م-ر- پ-س ت-ا --
-------------------------------------------------------
کیا آپ کے پاس شہر کا نقشہ ہے ؟ ابھی تو میرے پاس تھا - 0 kya -a- k--pa-s-s-eh---k- -a--h--h--?-abh- -- --re p-as-tha -kya aap ke paas shehar ka naqsha hai? abhi to mere paas tha -k-a a-p k- p-a- s-e-a- k- n-q-h- h-i- a-h- t- m-r- p-a- t-a --------------------------------------------------------------kya aap ke paas shehar ka naqsha hai? abhi to mere paas tha -
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal.
کیا آپ کے پاس شہر کا نقشہ ہے ؟ ابھی تو میرے پاس تھا -
kya aap ke paas shehar ka naqsha hai? abhi to mere paas tha -
У Вас есть карта города? Она у меня только что была.
Prišiel načas? Nemohol prísť načas.
ک-- و- --ت-پر---ا-؟--ہ و-ت-پر-ن----آس----ھ- -
کیا وہ وقت پر آیا ؟ وہ وقت پر نہیں آسکا تھا -
-ی- و- و-ت پ- آ-ا ؟ و- و-ت پ- ن-ی- آ-ک- ت-ا --
-----------------------------------------------
کیا وہ وقت پر آیا ؟ وہ وقت پر نہیں آسکا تھا - 0 k-a-------q----- a-ya?---- ---t--a-----i---aka t-- -kya woh waqt par aaya? woh waqt par nahi asaka tha -k-a w-h w-q- p-r a-y-? w-h w-q- p-r n-h- a-a-a t-a -----------------------------------------------------kya woh waqt par aaya? woh waqt par nahi asaka tha -
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Prišiel načas? Nemohol prísť načas.
کیا وہ وقت پر آیا ؟ وہ وقت پر نہیں آسکا تھا -
kya woh waqt par aaya? woh waqt par nahi asaka tha -
-ی---س--را--- ---گ---؟ اس- را-تہ ---ں -ل-سک---ھا -
کیا اسے راستہ مل گیا ؟ اسے راستہ نہیں مل سکا تھا -
-ی- ا-ے ر-س-ہ م- گ-ا ؟ ا-ے ر-س-ہ ن-ی- م- س-ا ت-ا --
----------------------------------------------------
کیا اسے راستہ مل گیا ؟ اسے راستہ نہیں مل سکا تھا - 0 ky- usa--r--ta---l ---a? u-ay r-s-a-n-hi mil-s--- t----kya usay rasta mil gaya? usay rasta nahi mil saka tha -k-a u-a- r-s-a m-l g-y-? u-a- r-s-a n-h- m-l s-k- t-a --------------------------------------------------------kya usay rasta mil gaya? usay rasta nahi mil saka tha -
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu.
کیا اسے راستہ مل گیا ؟ اسے راستہ نہیں مل سکا تھا -
kya usay rasta mil gaya? usay rasta nahi mil saka tha -
-م وق- -ر ---ں----- آ -کے -
تم وقت پر کیوں نہیں آ سکے ؟
-م و-ت پ- ک-و- ن-ی- آ س-ے ؟-
-----------------------------
تم وقت پر کیوں نہیں آ سکے ؟ 0 t-- -a---pa- -i----n--i-a--sa---?tum waqt par kiyon nahi aa sakay?t-m w-q- p-r k-y-n n-h- a- s-k-y----------------------------------tum waqt par kiyon nahi aa sakay?
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus.
می- وقت پ----یں-آ -کا-کی---- ---ی ب- ن-ی-------- ت-- -
میں وقت پر نہیں آ سکا کیونکہ کوئی بس نہیں چل رہی تھی -
-ی- و-ت پ- ن-ی- آ س-ا ک-و-ک- ک-ئ- ب- ن-ی- چ- ر-ی ت-ی --
--------------------------------------------------------
میں وقت پر نہیں آ سکا کیونکہ کوئی بس نہیں چل رہی تھی - 0 me------t p---n--- -a-sa-a--y-n-ay-koi -a--na---chal--ah--th---mein waqt par nahi aa saka kyunkay koi bas nahi chal rahi thi -m-i- w-q- p-r n-h- a- s-k- k-u-k-y k-i b-s n-h- c-a- r-h- t-i ----------------------------------------------------------------mein waqt par nahi aa saka kyunkay koi bas nahi chal rahi thi -
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus.
میں وقت پر نہیں آ سکا کیونکہ کوئی بس نہیں چل رہی تھی -
mein waqt par nahi aa saka kyunkay koi bas nahi chal rahi thi -
Я не мог / не могла придти вовремя, потому что автобусы не ходили.
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta.
میں راس-- معل----ہیں-ک--سک- --و-کہ--یر- پاس نقش-----ں تھا -
میں راستہ معلوم نہیں کر سکا کیونکہ میرے پاس نقشہ نہیں تھا -
-ی- ر-س-ہ م-ل-م ن-ی- ک- س-ا ک-و-ک- م-ر- پ-س ن-ش- ن-ی- ت-ا --
-------------------------------------------------------------
میں راستہ معلوم نہیں کر سکا کیونکہ میرے پاس نقشہ نہیں تھا - 0 me-n --st- m--o-m ---i -------a-k-----y-m-re -a---naqsh- n-hi---- -mein rasta maloom nahi kar saka kyunkay mere paas naqsha nahi tha -m-i- r-s-a m-l-o- n-h- k-r s-k- k-u-k-y m-r- p-a- n-q-h- n-h- t-a --------------------------------------------------------------------mein rasta maloom nahi kar saka kyunkay mere paas naqsha nahi tha -
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta.
میں راستہ معلوم نہیں کر سکا کیونکہ میرے پاس نقشہ نہیں تھا -
mein rasta maloom nahi kar saka kyunkay mere paas naqsha nahi tha -
Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti.
Ich mozog je už úplne vyvinutý.
Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry.
V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre!
K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí.
Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine.
To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny.
Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí.
Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru.
Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak.
Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský.
Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy.
Teraz to zjavne preukázal aj test.
Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky.
Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie.
Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny.
Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať.
Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom.
Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov.
Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich.
Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť.
Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami.
Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka.
Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne.
Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu.
Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk.
Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich.
Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!