ა---ი--,--- ვუყ-ა---რ.
არ ვიცი, თუ ვუყვარვარ.
ა- ვ-ც-, თ- ვ-ყ-ა-ვ-რ-
----------------------
არ ვიცი, თუ ვუყვარვარ. 0 a---it-i, tu vu--ar-ar.ar vitsi, tu vuqvarvar.a- v-t-i- t- v-q-a-v-r------------------------ar vitsi, tu vuqvarvar.
არ ვ------- დაბრუნ----.
არ ვიცი, თუ დაბრუნდება.
ა- ვ-ც-, თ- დ-ბ-უ-დ-ბ-.
-----------------------
არ ვიცი, თუ დაბრუნდება. 0 ar--it--- tu--ab----eba.ar vitsi, tu dabrundeba.a- v-t-i- t- d-b-u-d-b-.------------------------ar vitsi, tu dabrundeba.
არ----ი- -- --მირ-კა--.
არ ვიცი, თუ დამირეკავს.
ა- ვ-ც-, თ- დ-მ-რ-კ-ვ-.
-----------------------
არ ვიცი, თუ დამირეკავს. 0 ar-----i,--u-dam-r--'-v-.ar vitsi, tu damirek'avs.a- v-t-i- t- d-m-r-k-a-s--------------------------ar vitsi, tu damirek'avs.
ნ-----თუ დამი---ავ-?
ნეტავ თუ დამირეკავს?
ნ-ტ-ვ თ- დ-მ-რ-კ-ვ-?
--------------------
ნეტავ თუ დამირეკავს? 0 ne--a- tu --m---k--vs?net'av tu damirek'avs?n-t-a- t- d-m-r-k-a-s-----------------------net'av tu damirek'avs?
მ--ნტ-რ--ე-ს---- --ავ---ი--ე სხ-ა.
მაინტერესებს, თუ ჰყავს ვინმე სხვა.
მ-ი-ტ-რ-ს-ბ-, თ- ჰ-ა-ს ვ-ნ-ე ს-ვ-.
----------------------------------
მაინტერესებს, თუ ჰყავს ვინმე სხვა. 0 m-int'e--sebs- t- hqav- ---m- sk---.maint'eresebs, tu hqavs vinme skhva.m-i-t-e-e-e-s- t- h-a-s v-n-e s-h-a-------------------------------------maint'eresebs, tu hqavs vinme skhva.
ნ---- --ვ- თუ ჰ-ა--?
ნეტავ სხვა თუ ჰყავს?
ნ-ტ-ვ ს-ვ- თ- ჰ-ა-ს-
--------------------
ნეტავ სხვა თუ ჰყავს? 0 ne-'-v s-hva-tu--qavs?net'av skhva tu hqavs?n-t-a- s-h-a t- h-a-s-----------------------net'av skhva tu hqavs?
ზ--ტ-- -რ-ვ-ც-, ---ვარ--რ--- ა-ა.
ზუსტად არ ვიცი, ვუყვარვარ თუ არა.
ზ-ს-ა- ა- ვ-ც-, ვ-ყ-ა-ვ-რ თ- ა-ა-
---------------------------------
ზუსტად არ ვიცი, ვუყვარვარ თუ არა. 0 zu-t'a---r ----i---uqv----r tu--r-.zust'ad ar vitsi, vuqvarvar tu ara.z-s-'-d a- v-t-i- v-q-a-v-r t- a-a------------------------------------zust'ad ar vitsi, vuqvarvar tu ara.
ზუ-ტად----ვ---,-მ-მწ-რ- ---ა-ა.
ზუსტად არ ვიცი, მომწერს თუ არა.
ზ-ს-ა- ა- ვ-ც-, მ-მ-ე-ს თ- ა-ა-
-------------------------------
ზუსტად არ ვიცი, მომწერს თუ არა. 0 zus-'-- ar-vits-----mt-'----------.zust'ad ar vitsi, momts'ers tu ara.z-s-'-d a- v-t-i- m-m-s-e-s t- a-a------------------------------------zust'ad ar vitsi, momts'ers tu ara.
ზუ--ად არ -იც-, ცო--დ თ--მო-იყვა--.
ზუსტად არ ვიცი, ცოლად თუ მომიყვანს.
ზ-ს-ა- ა- ვ-ც-, ც-ლ-დ თ- მ-მ-ყ-ა-ს-
-----------------------------------
ზუსტად არ ვიცი, ცოლად თუ მომიყვანს. 0 zus-----ar v-tsi--t-o-ad--- mo-i-v-ns.zust'ad ar vitsi, tsolad tu momiqvans.z-s-'-d a- v-t-i- t-o-a- t- m-m-q-a-s---------------------------------------zust'ad ar vitsi, tsolad tu momiqvans.
Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká.
Deje sa tak automaticky.
Neuvedomujeme si to.
Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon.
Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce.
Každý deň počuje nové veci.
Prijíma neustále nové podnety.
Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne.
Musí pracovať ekonomicky.
Preto sa zameriava na pravidelnosť.
Mozog si zapamätá to, čo počuje často.
Registruje, ako často sa určitá vec objaví.
Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo.
Deti vedia, či je veta správne alebo nie.
Nevedia ale prečo tomu tak je.
Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil.
Dospelí sa učia jazyky inak.
Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka.
Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel.
Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu.
Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém.
To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies.
Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu.
Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti.
Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité.
Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu.
Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo.
Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...