Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   ti “ከም” ዘለዎም ንኡስ ሓሳብት

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [ተስዓንሰለስተን]

93 [tesi‘aniselesiteni]

“ከም” ዘለዎም ንኡስ ሓሳብት

[“kemi” zelewomi ni’usi ḥasabiti]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. ንሱ-ከ--ፍቅረ----ፈ---‘የ። ንሱ ከምዘፍቅረኒ ኣይፈልጥን‘የ። ን- ከ-ዘ-ቅ-ኒ ኣ-ፈ-ጥ-‘-። -------------------- ንሱ ከምዘፍቅረኒ ኣይፈልጥን‘የ። 0
nisu ---iz--ik---e----y---li-’-n-‘y-። nisu kemizefik’irenī ayifelit’ini‘ye። n-s- k-m-z-f-k-i-e-ī a-i-e-i-’-n-‘-e- ------------------------------------- nisu kemizefik’irenī ayifelit’ini‘ye።
Neviem, či sa vráti. ንሱ ከ---ለ-----ጥን--። ንሱ ከምዝምለስ ይፈልጥን‘የ። ን- ከ-ዝ-ለ- ይ-ል-ን-የ- ------------------ ንሱ ከምዝምለስ ይፈልጥን‘የ። 0
ni----e--z-mile---yi-e-i-’----ye። nisu kemizimilesi yifelit’ini‘ye። n-s- k-m-z-m-l-s- y-f-l-t-i-i-y-። --------------------------------- nisu kemizimilesi yifelit’ini‘ye።
Neviem, či mi zavolá. ን ------ለለ- -ፈልጥን--። ን ሱከምዝድውለለይ ይፈልጥን‘የ። ን ሱ-ም-ድ-ለ-ይ ይ-ል-ን-የ- -------------------- ን ሱከምዝድውለለይ ይፈልጥን‘የ። 0
n----k--izidi---el--i-yif-lit-in--ye። ni sukemizidiwileleyi yifelit’ini‘ye። n- s-k-m-z-d-w-l-l-y- y-f-l-t-i-i-y-። ------------------------------------- ni sukemizidiwileleyi yifelit’ini‘ye።
Či ma vôbec ľúbi? ከም --ቅረኒ-? ከም ዘፍቅረኒ ? ከ- ዘ-ቅ-ኒ ? ---------- ከም ዘፍቅረኒ ? 0
k-------ik’--e-ī-? kemi zefik’irenī ? k-m- z-f-k-i-e-ī ? ------------------ kemi zefik’irenī ?
Či sa vôbec vráti? ከ-----ስ-? ከም ዝምለስ ? ከ- ዝ-ለ- ? --------- ከም ዝምለስ ? 0
ke-i----il--i ? kemi zimilesi ? k-m- z-m-l-s- ? --------------- kemi zimilesi ?
Či mi vôbec zavolá? ከም ዝ-ውለለ--? ከም ዝድውለለይ ? ከ- ዝ-ው-ለ- ? ----------- ከም ዝድውለለይ ? 0
ke-- -i-i--lel-yi ? kemi zidiwileleyi ? k-m- z-d-w-l-l-y- ? ------------------- kemi zidiwileleyi ?
Pýtam sa, či na mňa myslí. ይ-ስ-- ዲዩ --ል------- ። ይሓስበኒ ዲዩ ዝብል ሕቶ ኣሎኒ ። ይ-ስ-ኒ ዲ- ዝ-ል ሕ- ኣ-ኒ ። --------------------- ይሓስበኒ ዲዩ ዝብል ሕቶ ኣሎኒ ። 0
y------b-nī-dīy- z-bi-- ---to ----ī ። yih-asibenī dīyu zibili h-ito alonī ። y-h-a-i-e-ī d-y- z-b-l- h-i-o a-o-ī ። ------------------------------------- yiḥasibenī dīyu zibili ḥito alonī ።
Pýtam sa, či má nejakú druhú. ካ-እ-ኣላቶ-ድ----ል-ሕቶ-ኣ--። ካልእ ኣላቶ ድያ ዝብል ሕቶ ኣሎኒ። ካ-እ ኣ-ቶ ድ- ዝ-ል ሕ- ኣ-ኒ- ---------------------- ካልእ ኣላቶ ድያ ዝብል ሕቶ ኣሎኒ። 0
ka-i’i-al--o -iy----b--i-h-i-o a--n-። kali’i alato diya zibili h-ito alonī። k-l-’- a-a-o d-y- z-b-l- h-i-o a-o-ī- ------------------------------------- kali’i alato diya zibili ḥito alonī።
Pýtam sa, či klame. ይሕሱ--ዩ -ብል--ቶ---ኒ። ይሕሱ ዲዩ ዝብል ሕቶ ኣሎኒ። ይ-ሱ ዲ- ዝ-ል ሕ- ኣ-ኒ- ------------------ ይሕሱ ዲዩ ዝብል ሕቶ ኣሎኒ። 0
y-ḥisu-d-yu-zib-l- ḥ-to-a--nī። yih-isu dīyu zibili h-ito alonī። y-h-i-u d-y- z-b-l- h-i-o a-o-ī- -------------------------------- yiḥisu dīyu zibili ḥito alonī።
Či len na mňa myslí? ከ- ዝሓ--ኒ ? ከም ዝሓስበኒ ? ከ- ዝ-ስ-ኒ ? ---------- ከም ዝሓስበኒ ? 0
kem- zih--sib--- ? kemi zih-asibenī ? k-m- z-h-a-i-e-ī ? ------------------ kemi ziḥasibenī ?
Či len nemá nejakú druhú? ካ-እ ከም ዘላ- ? ካልእ ከም ዘላቶ ? ካ-እ ከ- ዘ-ቶ ? ------------ ካልእ ከም ዘላቶ ? 0
ka---- ---- z--ato ? kali’i kemi zelato ? k-l-’- k-m- z-l-t- ? -------------------- kali’i kemi zelato ?
Či len hovorí pravdu? እቲ-ሓ---ም-ዝዛረብ ? እቲ ሓቂ ከም ዝዛረብ ? እ- ሓ- ከ- ዝ-ረ- ? --------------- እቲ ሓቂ ከም ዝዛረብ ? 0
itī----k-ī-kemi-zi--reb--? itī h-ak’ī kemi zizarebi ? i-ī h-a-’- k-m- z-z-r-b- ? -------------------------- itī ḥak’ī kemi zizarebi ?
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. ናይብሓ--ከ-ዝ---- -ጣራ-ር-ኣሎ-። ናይብሓቂ ከምዝፈትወኒ እጣራጠር ኣሎኹ። ና-ብ-ቂ ከ-ዝ-ት-ኒ እ-ራ-ር ኣ-ኹ- ------------------------ ናይብሓቂ ከምዝፈትወኒ እጣራጠር ኣሎኹ። 0
n--ib-ḥ-k-- -e-izife-iw--ī i-’a----eri -l-ẖ-። nayibih-ak’ī kemizifetiwenī it’arat’eri aloh-u። n-y-b-h-a-’- k-m-z-f-t-w-n- i-’-r-t-e-i a-o-̱-። ----------------------------------------------- nayibiḥak’ī kemizifetiwenī it’arat’eri aloẖu።
Pochybujem o tom, či mi napíše. እ---ለ- -ዩ--ለ ---ጠ- -ሎኹ። እጽሕፈለይ ዲዩ ኢለ እጣራጠር ኣሎኹ። እ-ሕ-ለ- ዲ- ኢ- እ-ራ-ር ኣ-ኹ- ----------------------- እጽሕፈለይ ዲዩ ኢለ እጣራጠር ኣሎኹ። 0
its-----fe-e-i -ī----le-i----a-’eri -lo-̱u። its’ih-ifeleyi dīyu īle it’arat’eri aloh-u። i-s-i-̣-f-l-y- d-y- ī-e i-’-r-t-e-i a-o-̱-። ------------------------------------------- its’iḥifeleyi dīyu īle it’arat’eri aloẖu።
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. ከም---ዓ-ኒ---ራጠ- ---። ከምዝምርዓወኒ እጣራጠር ኣሎኹ። ከ-ዝ-ር-ወ- እ-ራ-ር ኣ-ኹ- ------------------- ከምዝምርዓወኒ እጣራጠር ኣሎኹ። 0
kem--imi--‘---nī ----ra-’e----l----። kemizimiri‘awenī it’arat’eri aloh-u። k-m-z-m-r-‘-w-n- i-’-r-t-e-i a-o-̱-። ------------------------------------ kemizimiri‘awenī it’arat’eri aloẖu።
Ći ma má len naozaj rád? ና---ዊ ----ፈ----? ናይብሓዊ ከም ዝፈትወኒ ? ና-ብ-ዊ ከ- ዝ-ት-ኒ ? ---------------- ናይብሓዊ ከም ዝፈትወኒ ? 0
nayi-i--awī-kem---i-et--en--? nayibih-awī kemi zifetiwenī ? n-y-b-h-a-ī k-m- z-f-t-w-n- ? ----------------------------- nayibiḥawī kemi zifetiwenī ?
Či mi len napíše? ከ--ዝ--ፈ-ይ ? ከም ዝጽሕፈለይ ? ከ- ዝ-ሕ-ለ- ? ----------- ከም ዝጽሕፈለይ ? 0
ke-i zits--ḥif--ey- ? kemi zits’ih-ifeleyi ? k-m- z-t-’-h-i-e-e-i ? ---------------------- kemi zits’iḥifeleyi ?
Či sa len so mnou ožení? ከም-ዝምርዓ-ኒ-? ከም ዝምርዓወኒ ? ከ- ዝ-ር-ወ- ? ----------- ከም ዝምርዓወኒ ? 0
ke-- --mir-‘awe---? kemi zimiri‘awenī ? k-m- z-m-r-‘-w-n- ? ------------------- kemi zimiri‘awenī ?

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...