Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   el Δευτερεύουσες προτάσεις με αν

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [ενενήντα τρία]

93 [enenḗnta tría]

Δευτερεύουσες προτάσεις με αν

[Deutereúouses protáseis me an]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gréčtina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Δ-----ρω -ν--- -γα-ά--. Δεν ξέρω αν με αγαπάει. Δ-ν ξ-ρ- α- μ- α-α-ά-ι- ----------------------- Δεν ξέρω αν με αγαπάει. 0
Den xérō a-------ap--i. Den xérō an me agapáei. D-n x-r- a- m- a-a-á-i- ----------------------- Den xérō an me agapáei.
Neviem, či sa vráti. Δεν ---- αν θ--------ι. Δεν ξέρω αν θα γυρίσει. Δ-ν ξ-ρ- α- θ- γ-ρ-σ-ι- ----------------------- Δεν ξέρω αν θα γυρίσει. 0
D---xé-ō-a----- -yrís-i. Den xérō an tha gyrísei. D-n x-r- a- t-a g-r-s-i- ------------------------ Den xérō an tha gyrísei.
Neviem, či mi zavolá. Δ-ν ---ω α- θα -ο---ηλ--ωνή---. Δεν ξέρω αν θα μου τηλεφωνήσει. Δ-ν ξ-ρ- α- θ- μ-υ τ-λ-φ-ν-σ-ι- ------------------------------- Δεν ξέρω αν θα μου τηλεφωνήσει. 0
Den--é-ō a- -ha -ou t--e--ōnḗsei. Den xérō an tha mou tēlephōnḗsei. D-n x-r- a- t-a m-u t-l-p-ō-ḗ-e-. --------------------------------- Den xérō an tha mou tēlephōnḗsei.
Či ma vôbec ľúbi? Ά--γ---ε-αγ-----; Άραγε με αγαπάει; Ά-α-ε μ- α-α-ά-ι- ----------------- Άραγε με αγαπάει; 0
Á-a-e-me a--pá--? Árage me agapáei? Á-a-e m- a-a-á-i- ----------------- Árage me agapáei?
Či sa vôbec vráti? Άραγε-θα --ρί---; Άραγε θα γυρίσει; Ά-α-ε θ- γ-ρ-σ-ι- ----------------- Άραγε θα γυρίσει; 0
Ár-g---h- gyr--e-? Árage tha gyrísei? Á-a-e t-a g-r-s-i- ------------------ Árage tha gyrísei?
Či mi vôbec zavolá? Ά---------ε -ά--ι τη-έφ--ο; Άραγε θα με πάρει τηλέφωνο; Ά-α-ε θ- μ- π-ρ-ι τ-λ-φ-ν-; --------------------------- Άραγε θα με πάρει τηλέφωνο; 0
Ára-- -h------á-ei ---éphō--? Árage tha me párei tēléphōno? Á-a-e t-a m- p-r-i t-l-p-ō-o- ----------------------------- Árage tha me párei tēléphōno?
Pýtam sa, či na mňa myslí. Α-α---ιέ--ι--ν-μ- σ--φτ-τ--. Αναρωτιέμαι αν με σκέφτεται. Α-α-ω-ι-μ-ι α- μ- σ-έ-τ-τ-ι- ---------------------------- Αναρωτιέμαι αν με σκέφτεται. 0
A--r-t-éma- an ---sk--h-e-a-. Anarōtiémai an me sképhtetai. A-a-ō-i-m-i a- m- s-é-h-e-a-. ----------------------------- Anarōtiémai an me sképhtetai.
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Α-α-ωτ-έμ-ι α---χει-άλλ-. Αναρωτιέμαι αν έχει άλλη. Α-α-ω-ι-μ-ι α- έ-ε- ά-λ-. ------------------------- Αναρωτιέμαι αν έχει άλλη. 0
An--ōt-ém-i--- -c--i--llē. Anarōtiémai an échei állē. A-a-ō-i-m-i a- é-h-i á-l-. -------------------------- Anarōtiémai an échei állē.
Pýtam sa, či klame. Ανα---ιέμαι α--λ----ψέ-α-α. Αναρωτιέμαι αν λέει ψέματα. Α-α-ω-ι-μ-ι α- λ-ε- ψ-μ-τ-. --------------------------- Αναρωτιέμαι αν λέει ψέματα. 0
An-r------i ---l-ei -sé----. Anarōtiémai an léei psémata. A-a-ō-i-m-i a- l-e- p-é-a-a- ---------------------------- Anarōtiémai an léei psémata.
Či len na mňa myslí? Ά-α-- -ε σκέφ-ε--ι; Άραγε με σκέφτεται; Ά-α-ε μ- σ-έ-τ-τ-ι- ------------------- Άραγε με σκέφτεται; 0
Ár--e-me---é-htet--? Árage me sképhtetai? Á-a-e m- s-é-h-e-a-? -------------------- Árage me sképhtetai?
Či len nemá nejakú druhú? Άρ--ε-έ--ι -λ--; Άραγε έχει άλλη; Ά-α-ε έ-ε- ά-λ-; ---------------- Άραγε έχει άλλη; 0
Ár--- éc-e- á-l-? Árage échei állē? Á-a-e é-h-i á-l-? ----------------- Árage échei állē?
Či len hovorí pravdu? Άρ--- -έε- τ--------ι-; Άραγε λέει την αλήθεια; Ά-α-ε λ-ε- τ-ν α-ή-ε-α- ----------------------- Άραγε λέει την αλήθεια; 0
Ár-g- ------ē- al-t-eia? Árage léei tēn alḗtheia? Á-a-e l-e- t-n a-ḗ-h-i-? ------------------------ Árage léei tēn alḗtheia?
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Αμφ-β-λλ--αν τ----ρέ-ω ----ματι-ά. Αμφιβάλλω αν του αρέσω πραγματικά. Α-φ-β-λ-ω α- τ-υ α-έ-ω π-α-μ-τ-κ-. ---------------------------------- Αμφιβάλλω αν του αρέσω πραγματικά. 0
Am-hib-l-ō -n t-u --és- -r-g--ti-á. Amphibállō an tou arésō pragmatiká. A-p-i-á-l- a- t-u a-é-ō p-a-m-t-k-. ----------------------------------- Amphibállō an tou arésō pragmatiká.
Pochybujem o tom, či mi napíše. Αμ-ι-άλ----ν θα -ο- ----ει. Αμφιβάλλω αν θα μου γράψει. Α-φ-β-λ-ω α- θ- μ-υ γ-ά-ε-. --------------------------- Αμφιβάλλω αν θα μου γράψει. 0
Am--ib--lō----th- mou-g----e-. Amphibállō an tha mou grápsei. A-p-i-á-l- a- t-a m-u g-á-s-i- ------------------------------ Amphibállō an tha mou grápsei.
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Αμ-ιβ-----αν θ- μ---α-τρευτεί. Αμφιβάλλω αν θα με παντρευτεί. Α-φ-β-λ-ω α- θ- μ- π-ν-ρ-υ-ε-. ------------------------------ Αμφιβάλλω αν θα με παντρευτεί. 0
A--h---l-ō-a- -h---e-pan--eu-eí. Amphibállō an tha me pantreuteí. A-p-i-á-l- a- t-a m- p-n-r-u-e-. -------------------------------- Amphibállō an tha me pantreuteí.
Ći ma má len naozaj rád? Ά--γε--ου-------σ-α---ή-ει-; Άραγε του αρέσω στα αλήθεια; Ά-α-ε τ-υ α-έ-ω σ-α α-ή-ε-α- ---------------------------- Άραγε του αρέσω στα αλήθεια; 0
Ár-ge -ou --és- --a a--the-a? Árage tou arésō sta alḗtheia? Á-a-e t-u a-é-ō s-a a-ḗ-h-i-? ----------------------------- Árage tou arésō sta alḗtheia?
Či mi len napíše? Άρ--ε-θ- μ-------ει; Άραγε θα μου γράψει; Ά-α-ε θ- μ-υ γ-ά-ε-; -------------------- Άραγε θα μου γράψει; 0
Á-age --a m--------e-? Árage tha mou grápsei? Á-a-e t-a m-u g-á-s-i- ---------------------- Árage tha mou grápsei?
Či sa len so mnou ožení? Ά--γ- -α--ε--αντ---τε-; Άραγε θα με παντρευτεί; Ά-α-ε θ- μ- π-ν-ρ-υ-ε-; ----------------------- Άραγε θα με παντρευτεί; 0
Á--g----- me p-n-re-teí? Árage tha me pantreuteí? Á-a-e t-a m- p-n-r-u-e-? ------------------------ Árage tha me pantreuteí?

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...