Բազ--ը -տ-վ-ւ--- -վեցա-իայո--:
Բազելը գտնվում է Շվեցարիայում:
Բ-զ-լ- գ-ն-ո-մ է Շ-ե-ա-ի-յ-ւ-:
------------------------------
Բազելը գտնվում է Շվեցարիայում: 0 Baze-y gt-v-m e---ve-s--r--y-mBazely gtnvum e Shvets’ariayumB-z-l- g-n-u- e S-v-t-’-r-a-u-------------------------------Bazely gtnvum e Shvets’ariayum
Ն- օ-ար-ր--ա-ի է:
Նա օտարերկրացի է:
Ն- օ-ա-ե-կ-ա-ի է-
-----------------
Նա օտարերկրացի է: 0 N- otar-rkr-t--i-eNa otarerkrats’i eN- o-a-e-k-a-s-i e------------------Na otarerkrats’i e
Ն- խ-ս----- մ----նի--ե--ւ-եր--:
Նա խոսում է մի քանի լեզուներով:
Ն- խ-ս-ւ- է մ- ք-ն- լ-զ-ւ-ե-ո-:
-------------------------------
Նա խոսում է մի քանի լեզուներով: 0 N--khos-m e m----a-----z-n-rovNa khosum e mi k’ani lezunerovN- k-o-u- e m- k-a-i l-z-n-r-v------------------------------Na khosum e mi k’ani lezunerov
Ոչ---- -ն---- -ար--էլ-ե--ե--լ-այ-տեղ:
Ոչ, ես անցյալ տարի էլ եմ եղել այստեղ:
Ո-, ե- ա-ց-ա- տ-ր- է- ե- ե-ե- ա-ս-ե-:
-------------------------------------
Ոչ, ես անցյալ տարի էլ եմ եղել այստեղ: 0 Voch’,---s-a--s’y---ta---el---m yeg-e-----teghVoch’, yes ants’yal tari el yem yeghel aysteghV-c-’- y-s a-t-’-a- t-r- e- y-m y-g-e- a-s-e-h----------------------------------------------Voch’, yes ants’yal tari el yem yeghel aystegh
Բ-յց -ի-յ- մ- -ա--թ:
Բայց միայն մի շաբաթ:
Բ-յ- մ-ա-ն մ- շ-բ-թ-
--------------------
Բայց միայն մի շաբաթ: 0 Ba-ts’--ia-- m--sh---t’Bayts’ miayn mi shabat’B-y-s- m-a-n m- s-a-a-’-----------------------Bayts’ miayn mi shabat’
Դ---- է-գ-լի- -եզ--ե--մ--:
Դու՞ր է գալիս Ձեզ մեզ մոտ:
Դ-ւ-ր է գ-լ-ս Ձ-զ մ-զ մ-տ-
--------------------------
Դու՞ր է գալիս Ձեզ մեզ մոտ: 0 Du՞- ----l-s--zez m----otDu՞r e galis Dzez mez motD-՞- e g-l-s D-e- m-z m-t-------------------------Du՞r e galis Dzez mez mot
Շատ-------- --տ-ս-----ր---:
Շատ: Մարդիկ շատ սիրալիր են:
Շ-տ- Մ-ր-ի- շ-տ ս-ր-լ-ր ե-:
---------------------------
Շատ: Մարդիկ շատ սիրալիր են: 0 S--t--ar--k -h-t sirali- --nShat Mardik shat siralir yenS-a- M-r-i- s-a- s-r-l-r y-n----------------------------Shat Mardik shat siralir yen
Ե----ութ-ու-ն--լ-է --ձ-դ--- գ---ս:
Եվ բնությունն էլ է ինձ դուր գալիս:
Ե- բ-ո-թ-ո-ն- է- է ի-ձ դ-ւ- գ-լ-ս-
----------------------------------
Եվ բնությունն էլ է ինձ դուր գալիս: 0 Y-v--nu--yu---e- e i--- d-r g-l-sYev bnut’yunn el e indz dur galisY-v b-u-’-u-n e- e i-d- d-r g-l-s---------------------------------Yev bnut’yunn el e indz dur galis
Ոչ---մ կ--ը--- ա--ւսի-ն էլ է --ստեղ:
Ոչ, իմ կինը/իմ ամուսինն էլ է այստեղ:
Ո-, ի- կ-ն-/-մ ա-ո-ս-ն- է- է ա-ս-ե-:
------------------------------------
Ոչ, իմ կինը/իմ ամուսինն էլ է այստեղ: 0 Vo-h’, im ki-y-------sinn el-e aysteghVoch’, im kiny/im amusinn el e aysteghV-c-’- i- k-n-/-m a-u-i-n e- e a-s-e-h--------------------------------------Voch’, im kiny/im amusinn el e aystegh
Եվ-այ-տ-ղ-իմ--րկ-ւ-եր----երն -ն:
Եվ այնտեղ իմ երկու երեխաներն են:
Ե- ա-ն-ե- ի- ե-կ-ւ ե-ե-ա-ե-ն ե-:
--------------------------------
Եվ այնտեղ իմ երկու երեխաներն են: 0 Ye---yn-e-h -m-y-rk- y-rek-aner----nYev ayntegh im yerku yerekhanern yenY-v a-n-e-h i- y-r-u y-r-k-a-e-n y-n------------------------------------Yev ayntegh im yerku yerekhanern yen
Románsky jazyk je materinským jazykom 700 miliónov ľudí.
Tým patrí románska jazyková skupina k tým svetovo najdôležitejším.
Románske jazyky patria do indoeurópskej jazykovej rodiny.
Základom všetkých románskych jazykov je latinčina.
Inými slovami, sú to pokračovatelia jazyka Ríma.
Základom všetkých románskych jazykov bola vulgárna latinčina.
Tým sa rozumie hovorená latinčina doby neskorej antiky.
Vulgárna latinčina sa s rozmachom Rímskej ríše rozšírila po celej Európe.
Vyvinuli sa z nej románske jazyky a dialekty.
Samotná latinčina je naproti tomu talianskym jazykom.
Celkom existuje cca 15 románskych jazykov.
Presný počet sa nedá určiť.
Často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo dialekt.
Niektoré románske jazyky medzitým vymreli.
Na románskych základoch však vznikli aj nové jazyky.
Sú to kreolské jazyky.
Dnes je španielčina najrozšírenejším románskym jazykom na svete.
S viac ako 380 miliónmi ľuďmi hovoriacich španielsky patrí k svetovým jazykom.
Pre vedcov sú románske jazyky veľmi zaujímavé.
Dejiny tejto jazykovej skupiny sú totiž dobre zdokumentované.
Latinské alebo románske spisy existujú už 2 500 rokov.
Na nich jazykovedci skúmajú vznik jednotlivých jazykov.
Dá sa tak zistiť, podľa akých pravidiel sa jazyk vyvíjal.
Výsledky je možné použiť i v prípade iných jazykov.
Gramatika románskych jazykov má podobnú stavbu.
Predovšetkým je však podobná ich slovná zásoba.
Ak hovoríme niektorým románskym jazykom, naučíme sa ľahko i iný románsky jazyk.
Vďaka, latinčina!