Ա-ո---ա-ո--ն-ւ---մ---և-մ- քիչ ի-ալ-ր--:
Այո, կարողանում եմ նաև մի քիչ իտալերեն:
Ա-ո- կ-ր-ղ-ն-ւ- ե- ն-և մ- ք-չ ի-ա-ե-ե-:
---------------------------------------
Այո, կարողանում եմ նաև մի քիչ իտալերեն: 0 A--,-k-ro----um--em n-e- -i k’--h’--t----enAyo, karoghanum yem naev mi k’ich’ italerenA-o- k-r-g-a-u- y-m n-e- m- k-i-h- i-a-e-e--------------------------------------------Ayo, karoghanum yem naev mi k’ich’ italeren
Լ--ո-ն-րը-բավ-կ--ի--նմ-ն են իրա-:
Լեզուները բավականին նման են իրար:
Լ-զ-ւ-ե-ը բ-վ-կ-ն-ն ն-ա- ե- ի-ա-:
---------------------------------
Լեզուները բավականին նման են իրար: 0 Lezu-ery----akani--nm-n ----ir-rLezunery bavakanin nman yen irarL-z-n-r- b-v-k-n-n n-a- y-n i-a---------------------------------Lezunery bavakanin nman yen irar
Բա-ց խ---լն ու գր-լը դժվա---:
Բայց խոսելն ու գրելը դժվար է:
Բ-յ- խ-ս-լ- ո- գ-ե-ը դ-վ-ր է-
-----------------------------
Բայց խոսելն ու գրելը դժվար է: 0 Ba--s’ k--s--- ---r--- d--v-r eBayts’ khoseln u grely dzhvar eB-y-s- k-o-e-n u g-e-y d-h-a- e-------------------------------Bayts’ khoseln u grely dzhvar e
Ձե--առ--անո-թ-ո-ն- -ա- լա- է:
Ձեր առոգանությունը շատ լավ է:
Ձ-ր ա-ո-ա-ո-թ-ո-ն- շ-տ լ-վ է-
-----------------------------
Ձեր առոգանությունը շատ լավ է: 0 Dze- -----a-ut----y -h-- la--eDzer arroganut’yuny shat lav eD-e- a-r-g-n-t-y-n- s-a- l-v e------------------------------Dzer arroganut’yuny shat lav e
Ո-ր- է-Ձ-ր մայ-են---եզուն:
Ո՞րն է Ձեր մայրենի լեզուն:
Ո-ր- է Ձ-ր մ-յ-ե-ի լ-զ-ւ-:
--------------------------
Ո՞րն է Ձեր մայրենի լեզուն: 0 VO՞rn e D--r mayren- -e--nVO՞rn e Dzer mayreni lezunV-՞-n e D-e- m-y-e-i l-z-n--------------------------VO՞rn e Dzer mayreni lezun
Այս -ահ-ն--ս չ--տե---թե -ա-ի-չպ-- --կո-վու-:
Այս պահին ես չգիտեմ, թե դա ինչպես է կոչվում:
Ա-ս պ-հ-ն ե- չ-ի-ե-, թ- դ- ի-չ-ե- է կ-չ-ո-մ-
--------------------------------------------
Այս պահին ես չգիտեմ, թե դա ինչպես է կոչվում: 0 A-- pa--n-y-s-ch’----m- ---e d------’-e-----oc-’-umAys pahin yes ch’gitem, t’ye da inch’pes e koch’vumA-s p-h-n y-s c-’-i-e-, t-y- d- i-c-’-e- e k-c-’-u----------------------------------------------------Ays pahin yes ch’gitem, t’ye da inch’pes e koch’vum
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Momentálne neviem, ako sa to volá.
Այս պահին ես չգիտեմ, թե դա ինչպես է կոչվում:
Ays pahin yes ch’gitem, t’ye da inch’pes e koch’vum
Ես -ա-մ-ռա--- --:
Ես դա մոռացել եմ:
Ե- դ- մ-ռ-ց-լ ե-:
-----------------
Ես դա մոռացել եմ: 0 Y-s-d---orra-s’ye---emYes da morrats’yel yemY-s d- m-r-a-s-y-l y-m----------------------Yes da morrats’yel yem
Germánske jazyky patria k indoeurópskej jazykovej rodine.
Táto jazyková skupina je charakteristická fonologickými znakmi.
Od iných jazykov sa teda líši rozdielmi vo fonológii.
Existuje zhruba 15 germánskych jazykov.
Sú materským jazykom pre 500 miliónov ľudí na svete.
Presný počet jednotlivých jazykov možno určiť len ťažko.
Často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo o dialekt.
Najvýznamnejším germánskym jazykom je angličtina.
Na celom svete je materinským jazykom pre 350 miliónov ľudí.
Po nej nasleduje nemčina a holandčina.
Germánske jazyky sa delia do rôznych skupín.
Sú to severogermánske, západogermánske a východogermánske jazyky.
Severogermánske jazyky sú jazyky škandinávske.
Angličtina, nemčina a holandčina patria do západogermánskych jazykov.
Všetky východogermánske jazyky vymreli.
Patrila k nim napríklad gótština.
Kolonizáciou došlo k rozšíreniu germánskych jazykov do celého sveta.
Preto sa holandsky dorozumiete aj v Karibiku či v Južnej Afrike.
Všetky germánske jazyky majú spoločné korene.
To, či existoval jednotný prajazyk, nie je isté.
Okrem toho existuje len veľmi málo starých germánskych textov.
Na rozdiel od románskych jazykov neexistujú takmer žiadne zdroje.
Výskum germánskych jazykov je preto ťažší.
Aj o kultúre Germánov toho vieme relatívne málo.
Germánske národy neboli jednotné.
Neexistovala ani spoločná identita.
Veda tak musí čerpať z cudzích zdrojov.
Nebyť Grékov a Rimanov vedeli by sme o Germánoch len veľmi málo!