Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   hi सम्बन्धवाचक सर्वनाम २

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

६७ [सड़सठ]

67 [sadasath]

सम्बन्धवाचक सर्वनाम २

[sambandhavaachak sarvanaam 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hindčina Prehrať Viac
okuliare च-्मा चश-म- च-्-ा ----- चश्मा 0
ch--h-a chashma c-a-h-a ------- chashma
Zabudol si svoje okuliare. वह-अप-----्मा---ल---ा वह अपन- चश-म- भ-ल गय- व- अ-न- च-्-ा भ-ल ग-ा --------------------- वह अपना चश्मा भूल गया 0
v-h-a--na--has-m- -h----ga-a vah apana chashma bhool gaya v-h a-a-a c-a-h-a b-o-l g-y- ---------------------------- vah apana chashma bhool gaya
Kde len má svoje okuliare? फि- -सका-----ा--ह---है? फ-र उसक- चश-म- कह-- ह-? फ-र उ-क- च-्-ा क-ा- ह-? ----------------------- फिर उसका चश्मा कहाँ है? 0
p-ir---a-a-ch-s----k--a----a-? phir usaka chashma kahaan hai? p-i- u-a-a c-a-h-a k-h-a- h-i- ------------------------------ phir usaka chashma kahaan hai?
hodinky घड़ी घड़- घ-ी --- घड़ी 0
g-ad-e ghadee g-a-e- ------ ghadee
Jeho hodinky sú pokazené. उसकी---ी ---ाब----गयी -ै उसक- घड़- ख-र-ब ह- गय- ह- उ-क- घ-ी ख-र-ब ह- ग-ी ह- ------------------------ उसकी घड़ी ख़राब हो गयी है 0
us--ee --a--e k--r-a- ----a-e- hai usakee ghadee kharaab ho gayee hai u-a-e- g-a-e- k-a-a-b h- g-y-e h-i ---------------------------------- usakee ghadee kharaab ho gayee hai
Hodiny visia na stene. घ-ी -ीव-र--र--ंगी-है घड़- द-व-र पर ट-ग- ह- घ-ी द-व-र प- ट-ग- ह- -------------------- घड़ी दीवार पर टंगी है 0
gh-de- -ee-a-r-p-r-t-ngee---i ghadee deevaar par tangee hai g-a-e- d-e-a-r p-r t-n-e- h-i ----------------------------- ghadee deevaar par tangee hai
pas प-सपोर-ट प-सप-र-ट प-स-ो-्- -------- पासपोर्ट 0
paas--ort paasaport p-a-a-o-t --------- paasaport
Stratil svoj pas. उस-े अप-- -ा-----------िया-है उसन- अपन- प-सप-र-ट ख- द-य- ह- उ-न- अ-न- प-स-ो-्- ख- द-य- ह- ----------------------------- उसने अपना पासपोर्ट खो दिया है 0
usa-e----na--aas--or- k-- --ya --i usane apana paasaport kho diya hai u-a-e a-a-a p-a-a-o-t k-o d-y- h-i ---------------------------------- usane apana paasaport kho diya hai
Kde len má svoj pas? त- ---ा --स-ो--ट----- है? त- उसक- प-सप-र-ट कह-- ह-? त- उ-क- प-स-ो-्- क-ा- ह-? ------------------------- तो उसका पासपोर्ट कहाँ है? 0
t- us--a p--sap--t--a-----h-i? to usaka paasaport kahaan hai? t- u-a-a p-a-a-o-t k-h-a- h-i- ------------------------------ to usaka paasaport kahaan hai?
oni – ich वे --उन-ा-- उ----/--नके व- – उनक- / उनक- / उनक- व- – उ-क- / उ-क- / उ-क- ----------------------- वे – उनका / उनकी / उनके 0
ve-- un-k- --u---------nake ve – unaka / unakee / unake v- – u-a-a / u-a-e- / u-a-e --------------------------- ve – unaka / unakee / unake
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. ब-्----को-उनक--म-ँ-बाप----- मि--र-े---ं बच-च-- क- उनक- म---ब-प नह-- म-ल रह- ह-- ब-्-ो- क- उ-क- म-ँ-ब-प न-ी- म-ल र-े ह-ं --------------------------------------- बच्चों को उनके माँ-बाप नहीं मिल रहे हैं 0
b--h-h---k--u-ake-maan-b-ap---hi------r-h--h--n bachchon ko unake maan-baap nahin mil rahe hain b-c-c-o- k- u-a-e m-a---a-p n-h-n m-l r-h- h-i- ----------------------------------------------- bachchon ko unake maan-baap nahin mil rahe hain
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! लो-वह---उ--े-म-ता-पित- - र-े--ैं ल- वह-- उनक- म-त- प-त- आ रह- ह-- ल- व-ा- उ-क- म-त- प-त- आ र-े ह-ं -------------------------------- लो वहाँ उनके माता पिता आ रहे हैं 0
lo -a-aan u-ak- ---ta p-ta a--r--e--ain lo vahaan unake maata pita aa rahe hain l- v-h-a- u-a-e m-a-a p-t- a- r-h- h-i- --------------------------------------- lo vahaan unake maata pita aa rahe hain
Vy – Váš, Vaša, Vaše आप – -पका-/-आपके---आ--ी आप – आपक- / आपक- / आपक- आ- – आ-क- / आ-क- / आ-क- ----------------------- आप – आपका / आपके / आपकी 0
a-p -----a-----aa--k- /-a--ak-e aap – aapaka / aapake / aapakee a-p – a-p-k- / a-p-k- / a-p-k-e ------------------------------- aap – aapaka / aapake / aapakee
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? आ--ी-----र--क-सी-थी,-श्री-म---लर? आपक- य-त-र- क-स- थ-, श-र- म-य-लर? आ-क- य-त-र- क-स- थ-, श-र- म-य-ल-? --------------------------------- आपकी यात्रा कैसी थी, श्री म्युलर? 0
a--a--e-ya--r- k----- t--e,--h--e -y----? aapakee yaatra kaisee thee, shree myular? a-p-k-e y-a-r- k-i-e- t-e-, s-r-e m-u-a-? ----------------------------------------- aapakee yaatra kaisee thee, shree myular?
Kde je Vaša žena, pán Müller? आ-क- --्-- क-ाँ ह-? -्----्-ु-र? आपक- पत-न- कह-- ह-? श-र- म-य-लर? आ-क- प-्-ि क-ा- ह-? श-र- म-य-ल-? -------------------------------- आपकी पत्नि कहाँ है? श्री म्युलर? 0
aapa-ee --t-- -ahaan------sh--e-m-ular? aapakee patni kahaan hai? shree myular? a-p-k-e p-t-i k-h-a- h-i- s-r-e m-u-a-? --------------------------------------- aapakee patni kahaan hai? shree myular?
Vy – Váš, Vaša, Vaše आ- –--पका --आ-क- /---की आप – आपक- / आपक- / आपक- आ- – आ-क- / आ-क- / आ-क- ----------------------- आप – आपका / आपके / आपकी 0
a-p-- aapaka----a--ke-/-aap-kee aap – aapaka / aapake / aapakee a-p – a-p-k- / a-p-k- / a-p-k-e ------------------------------- aap – aapaka / aapake / aapakee
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? आ--ी---त----कैसी-थ-,---री-------िट? आपक- य-त-र- क-स- थ-, श-र-मत- श-म-ट? आ-क- य-त-र- क-स- थ-, श-र-म-ी श-म-ट- ----------------------------------- आपकी यात्रा कैसी थी, श्रीमती श्मिट? 0
a-p--ee-yaa-r- k-i--e-th-e- shree--t-e-sh---? aapakee yaatra kaisee thee, shreematee shmit? a-p-k-e y-a-r- k-i-e- t-e-, s-r-e-a-e- s-m-t- --------------------------------------------- aapakee yaatra kaisee thee, shreematee shmit?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? आ-के पती---ा---ै----्री--ी -्मिट? आपक- पत- कह-- ह--? श-र-मत- श-म-ट? आ-क- प-ी क-ा- ह-ं- श-र-म-ी श-म-ट- --------------------------------- आपके पती कहाँ हैं? श्रीमती श्मिट? 0
a--------t-e -----n-hain?-sh---m---e-s----? aapake patee kahaan hain? shreematee shmit? a-p-k- p-t-e k-h-a- h-i-? s-r-e-a-e- s-m-t- ------------------------------------------- aapake patee kahaan hain? shreematee shmit?

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!